Ako informoval komunikačný odbor ministerstva školstva, Slovensko sa do medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti zapojilo už po štvrtýkrát, testovanie sa konalo na 220 slovenských základných školách a zúčastnilo sa na ňom 5 451 žiakov a ich 334 učiteľov.
Ministerstvo na základe výsledkov výskumu skonštatovalo, že trend úrovne čitateľskej gramotnosti je pozitívny a pripomenulo, že od roku 2001 bodový zisk v testovaní stúpol o 17 bodov. V minulom roku slovenskí žiaci dosiahli totožný bodový zisk ako pri predchádzajúcom testovaní v roku 2011.
Z výskumu vyplynulo, že takmer pätina štvrtákov (19 percent) dosahuje iba nízku úroveň gramotnosti, čo približne zodpovedá aj priemeru v krajinách OECD (18 %). Potešiteľné však je, že najvyššiu úroveň v čítaní podľa PIRLS dosiahlo desať percent slovenských žiakov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom významný nárast o dva percentuálne body, no stále je to
číslo pod priemerom EÚ a OECD, ktorý predstavuje hodnotu dvanásť percent. Ministerstvo pripomenulo, že podobne ako vo väčšine zúčastnených krajín aj na Slovensku dosiahli dievčatá významne lepšie výsledky než chlapci, keď dosiahli skóre vyššie o deväť bodov.
Na prostredí záleží
Testovanie PIRLS 2016 potvrdilo, že medzi výkonmi žiakov a sociálno-ekonomickým kapitálom jeho rodiny existuje silná spojitosť. Hoci sa priemerný výkon slovenských žiakov medzi rokmi 2011 a 2016 nezmenil, bodový zisk žiakov z ekonomicky slabších za päť rokov rapídne poklesol zo 466 na 397 bodov, čo predstavuje najhorší výkon spomedzi krajín EÚ a OECD.
Výsledky výskumu zároveň ukázali, že na čitateľskú gramotnosť pozitívne vplývajú predškolské stimulujúce čitateľské aktivity v rodine. Potvrdila sa aj súvislosť medzi dĺžkou navštevovania škôlky a výkonmi žiakov v čítaní, pričom deti, ktoré chodili do škôlky viac než tri roky, dosiahli výrazne lepšie výsledky v čítaní.
PIRLS skúmal aj vplyv prítomnosti žiakov na vyučovaní na ich čitateľskú gramotnosť. Ukázalo sa, že väčší počet absencií negatívne pôsobí na študijné výsledky žiakov. Len 43 percent slovenských žiakov pritom uviedlo, že nikdy alebo takmer nikdy nechýba na vyučovaní, čo je významný pokles v porovnaní s priemerom krajín EÚ (72 percent) a OECD (71 percent).
Priama súvislosť bola preukázaná aj medzi výkonom žiakov a frekvenciou pocitu hladu pri ich príchode do školy. Výskum ukázal, že na Slovensku je po príchode do školy hladných 14 percent žiakov, ktorí v testovaní dosiahli priemerný výkon 508 bodov.