Ku koncu minulého týždňa evidovali regionálni hygienici v kraji 226 prípadov, a počty zatiaľ veľmi neklesajú. Hlavné mesto čelí takejto epidémii po 14 rokoch pokoja. Infekcia sa rozšírila aj v košickom regióne.
Prvý väčší počet ochorení Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislavskom kraji evidoval v apríli tohto roka, išlo o 16 ľudí. Po lete chorých začalo pribúdať. „Vzostupný trend vo výskyte prípadov vírusovej hepatitídy A bol najvýraznejší v septembri až novembri,“ povedala hovorkyňa regionálneho úradu Katarína Nosálová. Zatiaľ najviac prípadov, 95, pribudlo v októbri.
Nárast žltačky
Najhoršie je na tom tretí bratislavský okres, do ktorého patria mestské časti Nové Mesto, Rača, Vajnory. Z 226 chorých je 106 práve z tejto oblasti. Najviac ich je medzi v skupine 55– až 59-ročných. Prečo sa infekcia najviac rozšírila práve v tejto lokalite a vekovej skupine, Nosálová vysvetľuje jej cyklickým opakovaním. „Počas viac ako 10-ročného obdobia nízkeho výskytu vírusovej hepatitídy typu A v regióne Bratislavského kraja „dorástla“ časť populácie najmä dospelých a starších dospelých osôb, ktoré sa v tomto období neinfikovali vírusom hepatitídy typu A, neboli preventívne očkované a sú tak doteraz na infekciu vírusom vnímavé,“ doplnila hovorkyňa úradu. Bratislavský kraj podobnú epidémiu zažil v roku 2003, postihla 329 ľudí. Nárast žltačky pocítila aj všeobecná lekárka pre dospelých Daniela Paliderová, ktorá ordinuje v treťom bratislavskom okrese. „Za posledné dva mesiace som mala asi štyroch pacientov, naposledy to boli manželia dôchodcovia z Rače,“ uviedla lekárka. Pacientku podľa lekárky dlhšie trápili žalúdočné problémy, ktoré sa vyskytli po tom, čo bola na vinobraní. Riešila ich diétou, jej partner bol zas unavený. Až keď sa im stav zhoršil, vyhľadali pomoc. „Hneď som im urobila odbery a poslala ich na infekčné oddelenie do nemocnice. Poobede už boli hospitalizovaní,“ dodala lekárka s tým, že naposledy sa so žltačkou stretla asi v roku 1994.Aj Košický kraj
Hygienici v spolupráci s obecnými a okresnými úradmi, veterinármi a župou vykonávajú protiepidemiologické opatrenia. Nosálová predpokladá, že žltačka už svoj vrchol dosiahla a počty budú klesať. „Od minulého týždňa pribudli iba štyri ochorenia, pričom v predchádzajúcom období to bol priemerný nárast o 10 až 15 prípadov,“ spresnila.
S epidémiou žltačky zápasí aj Košický kraj. V septembri a októbri tu bolo 30 chorých, v novembri 42, celkovo je v regióne infikovaných 226 ľudí. Podľa vedúcej odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach Jany Seligovej najvypuklejší problém je v rožňavskom regióne. „Prebiehajú tam protiepidemiologické opatrenia, ľudí masívne očkujú,“ reagovala šéfka odboru. Podľa nej je pôvodcom infekcie potravina. „Musí tam byť niečo spoločné, čo spôsobuje epidémiu, trhy, obchody, výrobne alebo niečo podobné,“ myslí si epidemiologička.
Prevažne deti
Na východe majú žltačku prevažne deti. „Keď prebehne epidémia a ľudia prekonajú ochorenie, získavajú imunitu, čiže sú chránení. Ale rodia sa nám tu deti, ktoré sú od matky chránené len do jedného roka. Takže keď niekde prepukne ochorenie, môže sa opäť rozšíriť,“ spresnila. Očkovanie proti hepatitíde A nie je povinné, ľudia si ho platia z vlastného. „Ak hygienik určí alebo vytypuje ľudí, ktorí prišli do kontaktu s infikovaným a mohli by ochorenie rozširovať, očkovanie v takom prípade neplatia,“ pripomenula Seligová.
Rizikom pri žltačke je, že inkubačná doba je dlhá až 15 dní a prvé príznaky sú nešpecifické – únava, teplota, nechutenstvo či bolesť kĺbov. Ľudia ani nemusia vedieť, že ju majú a návštevu lekára môžu odkladať. „Napríklad, u detí sa klinické príznaky prejavia iba u jedného z desiatich. Ak už je tmavý moč, tak to už je pokročilé ochorenie,“ poznamenala epidemiologička. Hlavný hygienik Ján Mikas zdôrazňuje, že závažnosť ochorenia na vírusovú hepatitídu A spočíva v tom, že sa ľahko šíri a môže prejsť do epidémií. Prenos nákazy je kontaminovanou vodou, potravinami a priamym kontaktom s infikovanou osobou. Na vírus môže človek natrafiť kdekoľvek. v autobuse, na kľučkách dverí, na rukovätiach nákupných košíkov, toalete alebo pri podávaní rúk. "Preto je dôležité upriamiť pozornosť na efektívnu ochranu – očkovanie a dodržiavanie zásad osobnej hygieny, najmä umývanie rúk,“ vyzval Mikas. Ku koncu novembra bolo hlásených na celom Slovensku 601 prípadov.
Ochorenie má ľahký priebeh a končí sa uzdravením. Chorí sú obyčajne izolovaní v nemocnici na infekčnom oddelení.