O rôznych pohľadoch ministerstiev životného prostredia a pôdohospodárstva na ochranu lesov sme v denníku Pravda písali už minulý týždeň. Kameňom úrazu sa stal návrh Národného memoranda o lese, ktoré tieto dve ministerstvá plánujú spoločne vypracovať. Oba rezorty majú o dokumente vlastnú predstavu – pôdohospodári by napríklad radi zachovali súčasnú starostlivosť o lesy, envirorezort, práve naopak, zdôrazňuje potrebu vyššej ochrany. Jeho šéf Sólymos si však myslí, že naťahovačiek okolo tejto témy už bolo akurát tak dosť.
„Prírode nedokáže nič škodiť viac, ako keď všetci, ktorých sa to dotýka – aktivisti, lesníci, ochranári, ale aj my, ktorí si užívame prírodu – sedia v zákopoch a navzájom na seba kričia. Myslím si, že by sa to malo skončiť,“ dodal minister Sólymos a zopakoval stanovisko svojho rezortu, podľa ktorého je potrebné v národných parkoch nadradiť aspekt ochrany prírody hospodárskym zámerom.
„Lesníci sa na les pozerajú ako na drevo, ochrana prírody ako na ekosystém.“Peter Sabo, Lesoochranárske zoskupenie VLK
Podľa lesníkov to však s lesmi na Slovensku vôbec nie je také čierne, ako tvrdia aktivisti či envirorezort. Predseda odboru lesníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied Tomáš Bucha nesúhlasí so spôsobom, ako sa na verejnosti téma lesov prezentuje. „Nerešpektujú sa objektívne fakty o tom, že výmera a zásoba lesov dlhodobo rastie, že sa zvyšuje prírastok, že rastie výmera certifikovaných lesov, a to napriek tomu, že sú každoročne verejne prezentované a prerokované v Národnej rade SR,“ uviedol.
Inštitút environmentálnej politiky však situáciu s výmerou lesov vidí inak. „Podľa oficiálnych údajov plocha lesa rastie, podľa satelitov je to naopak. Hlavný rozdiel pramení z odlišnosti metodík a samotnom chápaní lesa,“ vysvetlil Martin Gális z inštitútu.
Práve pohľad na to, čo si pod pojmom les vlastne máme predstaviť, je najväčší problém. Ešte minulý týždeň to pre Pravdu naznačil aj aktivista Peter Sabo z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Lesníci sa na les pozerajú ako na drevo, ochrana prírody ako na ekosystém,“ spomenul. Podobný rozpor panuje aj v názoroch, čo za les možno považovať a čo nie.
„Národné lesnícke centrum chápe les podľa zákona o lesoch ako ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností. Ako les sa tak rozumie aj čerstvá holina, na základe faktu, že lesný hospodár má povinnosť na tejto ploche do dvoch rokov od ťažby vysadiť nový les,“ vysvetlil Gális. Inak povedané – z toho pohľadu možno za les považovať aj rúbanisko.
Podľa poslednej Zelenej správy z dielne agrorezortu plocha oficiálnych lesov skutočne každoročne rastie. Inštitút environmentálnej politiky sa však opiera o inú definíciu lesa, ktorú používa satelitná metodika Global Forest Watch. Podľa nej je lesom plocha s rozmermi aspoň 30 krát 30 metrov, ktorá je minimálne z 30 percent porastená stromami s minimálnou výškou päť metrov. Podľa tejto metodiky ubudlo od roku 2000 na Slovensku sedem percent lesov. V národných parkoch je strata výraznejšia – viac ako 12 percent.
„O najviac prišiel Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry, kde do roku 2016 zmizlo 30 percent, resp. 16 percent plochy lesa. Významnú stratu zaznamenali aj niektoré regióny, ako napríklad Kysuce,“ doplnil Gális. Zmiznúť tam malo 18 percent lesa.
Najmenšiu stratu zaznamenali bezzásahové územia, úbytok predstavuje iba 5,5 percenta. Práve rozširovanie takýchto území by preto mohlo pomôcť uchovať čo najviac lesov. Ministerstvo životného prostredia takúto úpravu plánuje, zaoberať sa ňou bude pripravovaný dokument Envirostratégia, podľa ktorého by malo byť do roku 2025 minimálne 50 percent z rozlohy národných parkov bezzásahových, do roku 2030 dokonca až 75 percent.