Prezident únie špecialistov: Platiť by mali poisťovne, nie pacienti

Ambulantných lekárov zastupujú tri organizácie a tie jednotný názor na doplnkové hodiny nemajú. Nesúhlasí s nimi Andrej Janco, prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorá zastrešuje asi tisícku lekárov.

„V normálne zabehnutej ambulancii, ktorá si váži pacienta a ktorá sa mu snaží vychádzať v ústrety, je to vec, ktorá je nepoužiteľná,“ skonštatoval Janco. Podľa neho bolo treba zatlačiť na poisťovne, aby platili za to, čo majú, a to sa nepodarilo. „Náklady sa radšej preniesli na ľudí, snažia sa ich naučiť všade platiť. Toto je hlavným cieľom, aby si verejnosť zvykla na platby v zdravotníctve,“ poznamenal Janco. Doplnil, že týmto krokom sa vyšlo v ústrety istým finančným skupinám, ktoré v zdravotníctve ovládajú celé siete. Janco pripravuje protestný list, ktorý rozpošle členom únie a odporučí im doplnkové hodiny nezaviesť.

Marián Šóth, prezident Zdravity, ktorá zastupuje asi dvetisíc lekárov, nevie povedať, koľkí z nich prejdú na nový model. „V súčasnosti, ani po schválení novely zákona, nie je možné predpokladať počty. Nemáme ani objednávací systém, ktorý Národné centrum zdravotníckych informácií ani nezačalo tvoriť,“ pripomenul Šóth. Doplnkové ordinačné hodiny však považuje za dobrý nástroj, pretože, ako tvrdí, požiadavky pacientov narastajú. Limit 30 eur je podľa neho nízky. „Niektoré výkony nebudú môcť byť pacientom v doplnkových ordinačných hodinách poskytnuté, aj keď bude po nich dopyt,“ odhadol. Vysvetlil, že platbu za výkony si stanoví sám poskytovateľ. Bude zahŕňať náročnosť prístrojového výkonu a cenu práce lekára.

„Pozitívum súčasne navrhovanej podoby vidíme v tom, že doplnkové ordinačné hodiny si môže poskytovateľ zriadiť už od 13. h, čo privítajú najmä tí lekári, ktorí majú "normálne“ ordinačné hodiny od siedmej hodiny ráno,“ reagovala na zmeny výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Zuzana Dolinková. Koľko lekárov zo zväzu ich zriadi, Dolinková nateraz nevie odhadnúť. Podľa nej to bude možné vyhodnotiť až po troch mesiacoch po zavedení a využívaní v praxi.

Výškou limitu 30 eur je otrasené Združenie pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou. „Nie je to pomoc pre pacientov a práve naši členovia by takú možnosť objednať sa na konkrétny termín brali všetkými desiatimi. Nemôžu totiž čakať v čakárňach s ostatnými chorými, pretože ich ohrozujú rôzne infekty, ktoré sú pre iných úplne neškodné,“ poznamenala predsedníčka združenia Iveta Makovníková. Mnohí z týchto chronických pacientov sú po transplantáciách pľúc a do ambulancií chodievajú často. Za dva mesiace musia obísť nielen všeobecného lekára, ale aj pľúcneho či kardiológa. Ak sa pridružia komplikácie, tak aj ďalších špecialistov. Celkové náklady za dva mesiace sa tak u nich začínajú šplhať nad 100 eur.

Finančný problém budú mať aj zaneprázdnení a pracujúci, o ktorých hovoril Drucker, napríklad pri ťažkostiach s chrbticou. „Keďže si kvôli práci nebudem môcť dovoliť čakať hodiny u ortopéda, zaplatím 30 eur za prednosť. Ten ma pošle na CT, dám zase 30 eur a potom sa vrátim s výsledkami naspäť k ortopédovi a opäť za 30 eur. Počas jedného týždňa 90 eur? To je neskutočné,“ ozval sa Pravde čitateľ Jaro z Bratislavy. Pripomenul, že do nákladov ešte treba započítať lieky. Pokiaľ jeho lekári zavedú doplnkové hodiny, určite ich nebude využívať. Zmieril sa s tým, že hodiny strávi v čakárni, i keď mu to skomplikuje prácu.

Rozsah doplnkových hodín obmedzuje zákon, aby lekári nepresúvali ľudí iba na platené termíny. Tie môžu tvoriť maximálne 30 % z riadnych ordinačných hodín. Lekár bude môcť v doplnkovom čase vyšetriť maximálne 30 % chorých. Vychádza sa z počtu, ktorý ambulancia vybaví za týždeň.