Michaela z Vinosadov získala titul bakalára na Ekonomickej univerzite v Bratislave v odbore Cudzie jazyky a interkultúrna komunikácia. V štúdiu, ktorého väčšina predmetov bola v angličtine a nemčine, chcela pokračovať v zahraničí. Podobne zameraný program našla na univerzite v nemeckej Jene. Škola jej však titul neuznala.
„Univerzita argumentovala tým, že som počas bakalárskeho stupňa štúdia nedosiahla dostatočný počet kreditov,“ vysvetľuje Michaela. Na nemeckej univerzite sú totiž predmety rozdelené na moduly. Tie zahŕňajú prednášku a seminár. „Za čo študent na Ekonomickej univerzite pri vynaložení rovnakej námahy dostane päť kreditov, v Jene desať,“ objasňuje príčinu nedostatku kreditov Michaela. Ak by odbor chcela študovať, musela by začať od začiatku. Preto sa rozhodla pre iný odbor.
Zjednotenie pravidiel
Takýmto situáciám chce Európska komisia v budúcnosti predchádzať. Jej snahou je dosiahnuť zjednotenie pravidiel vzdelávania pre všetky členské štáty a vytvoriť do roku 2025 európsky vzdelávací priestor. Jednou z oblastí je stanovenie rovnakých pravidiel pre vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov medzi zahraničnými univerzitami. „Takzvaný bolonský proces uľahčil, ale nezaistil vzájomné uznávanie diplomov, teda dnes nie je právne záväzné,“ vysvetľuje Ingrid Ludviková, hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Školy si samy stanovujú pravidlá na uznávanie titulov. To spôsobuje nemalé problémy študentom, ktorí napríklad skončili bakalársky stupeň na Slovensku, no pokračovať v štúdiu chcú v zahraničí. Odporúčanie o vzájomnom uznávaní vysokoškolských diplomov by mala preto komisia prerokovať v januári. Do konkrétnej podoby by sa malo dostať v máji budúceho roka.
Snahou komisie je aj dosiahnutie kvalitnejšej výučby cudzích jazykov. Plánuje prijať opatrenia, ktoré by viedli k tomu, že absolventi stredných škôl budú plynulo ovládať dva cudzie jazyky. „Až jeden z dvoch Európanov rozpráva a rozumie len svojej materskej reči a len jeden zo štyroch občanov EÚ sa dokáže dohovoriť vo dvoch ďalších jazykoch,“ konkretizuje Ludviková. Jedným z opatrení je návrh, aby každý nový učiteľ jazykov povinne strávil najmenej pol roka v zahraničí v rámci programu Erasmus.
Jazyky prioritou
V súčasnosti sa deti začínajú učiť prvý cudzí jazyk, ktorým je angličtina, v treťom ročníku základnej školy. Od siedmeho ročníka si žiaci môžu zvoliť aj druhý jazyk, ktorým býva najčastejšie nemčina či ruština. Na stredných školách sa dva jazyky vyučujú už povinne, zvyčajne tri- až štyrikrát do týždňa. Absolventi gymnázií majú dosiahnuť v prvom cudzom jazyku úroveň B2, teda pokročilý používateľ jazyka.
Ministerstvo školstva tvrdí, že výučba jazykov patrí medzi jeho priority. „V rámci disponibilných hodín si môžu žiaci na stredných školách posilniť vyučovanie cudzích jazykov nad rámec povinných hodín,“ pripomína tlačový odbor ministerstva. Pôsobiacich učiteľov sa snažia stále vzdelávať. „Vzdelávanie učiteľov je zabezpečované najmä prostredníctvom Metodicko-pedagogického centra a aktuálne sú v ponuke programy pre pedagógov anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka,“ približuje rezort. Učitelia tiež môžu využiť rôzne projekty zastrešované v programe Erasmus.
Nedostatok hodín
Učitelia cudzích jazykov priznávajú, že zmeny vo výučbe sú potrebné. Stredoškolská učiteľka angličtiny Janka je presvedčená, že zahraničný pobyt by mal byť u jazykárov automatickou súčasťou vysokoškolského štúdia. Nedostatky vidí nielen u mladších, ale aj starších kolegov. „Žiaci skôr ovládajú jazyk z médií, filmov, pesničiek. Ak učiteľ nie je schopný reagovať na ich potreby a adekvátne ich zaujať, je problém,“ približuje prax angličtinárka zo Žiliny. Dodáva, že starší učiteľ bez kontaktu so živým jazykom často buď stagnuje, alebo ide dole vodou.
Problémom je podľa Kataríny, učiteľky nemčiny, aj nedostatok vyučovacích hodín. Dosiahnuť, aby stredoškolák dobre ovládal po skončení školy dva cudzie jazyky, bude preto náročné. „Na každé učivo mám len nejaký krátky čas. Ak má byť výučba efektívnejšia, jazyk by mal byť v rozvrhu každý deň,“ mieni pedagogička z Košíc. Aby sa dosiahli reálne výsledky, je podľa nej potrebné zamerať hodiny viac na rozprávanie.
Európska komisia sa snaží zjednotiť a zlepšiť úroveň vzdelávania už desať rokov. V roku 2010 si EÚ stanovila dva ciele. Miera predčasného skončenia školskej dochádzky sa znížila z 13,9 percenta v roku 2010 na 10,7 percenta v roku 2016. Rovnako narástol počet absolventov vysokých škôl. Ich počet sa v roku 2016 zvýšil na 39 percent z 34 percent v roku 2010.