Ministerstvo v zákone stanovilo pevnú sieť aj zoznam 44 nemocníc, ktoré v nej budú. Pre ne to bude znamenať isté zmluvy so zdravotnými poisťovňami a viac peňazí.
Mnohé z nemocníc dnes nemajú materiálnotechnické vybavenie ani personálne kapacity na to, aby ich urgentné príjmy fungovali podľa európskych smerníc. „Snažili sme sa preto definovať pravidlá, stanovujeme pevnú sieť urgentných príjmov. Vytvorili sme dva typy, týkajú sa samotnej prevádzky aj financovania,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Štandardy urgentného príjmu podľa neho spĺňa na Slovensku len pár zariadení, spomenul Spišskú Novú Ves a Poprad.
Dva typy zariadení
Zmena, ktorú pripravil rezort, vychádza z toho, že chorého človeka najprv prezrie záchranár, ktorý ho podľa závažnosti buď posunie ďalej, alebo priamo na urgentnom príjme dostane nevyhnutnú liečbu. V praxi budú dva typy takýchto oddelení.
Prvý bude prevažne v regionálnych nemocniciach, tie budú tvoriť tzv. pevnú sieť. Pôjde o 34 zariadení. Druhý – špecializovanejší – bude v desiatich, univerzitných a fakultných nemocniciach. V nich sa vybudujú veľké oddelenia. Zdravotné poisťovne ich budú financovať paušálne tak, ako dnes platia záchranky. Prvý typ dostane mesačne okolo 27-tisíc eur, druhý asi stotisíc eur.
Urgent ako samostatné oddelenie
Lekár a odborník na urgentnú medicínu Karol Jarábek pre Pravdu vysvetlil, že urgent by mal byť samostatným oddelením nemocnice. „Musí mať stálych zamestnancov, primára, rozpočet. Jeho úlohou nie je zisťovať príčinu ochorenia, ale zachrániť život a podľa toho je prispôsobené technické vybavenie, samotný priestor aj ľudia,“ poznamenal odborník. Musia tam byť podľa neho lekári, ktorí majú špecializáciu na urgentnú medicínu. V zahraničí sa na týchto oddeleniach odohráva asi 90 percent diagnostiky.
Zo stanovenia pevnej siete urgentných príjmov majú zdravotníci aj obavy. Myslia si, že keď sa ich zariadenie v nej nenachádza, zrušia ho. Redakcia denníka Pravda dostala otvorený list zamestnancov Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. Tí sa už niekoľko týždňov strachujú o to, čo s nimi bude. Ich nemocnica totiž v pevnej sieti nie je.
„Zostavením zoznamu urgentných príjmov v jednotlivých nemocniciach je jasné, že urgentný príjem v nemocnici nebude, to znamená, že nemocnica nebude v sieti celého Slovenska,“ píše sa v liste od zamestnancov. Nikto nič podľa nich nevie a tam, kde je nevedomosť, tam pribúda konšpiračných teórií a zaručených správ. Okresná nemocnica je spádovou oblasťou pre takmer 50-tisíc obyvateľov a ak by ju zrušili, mnohí obyvatelia by museli cestovať aj 60 či 70 kilometrov za ošetrením do Zvolena. V okrese žije veľa starších ľudí, pre ktorých by to bolo komplikované.
Ministerstvo obavy vyvracia
Ministerstvo zdravotníctva obavy zamestnancov aj pacientov vyvracia. To, že v nemocnici nebude urgent, ešte neznamená, že nebude ani v pevnej sieti. „Akékoľvek obavy o utlmovanie nemocnice vo Veľkom Krtíši sú neopodstatnené, rezort, naopak, plánuje jej rozvoj,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Doplnila, že ide o druhého najväčšieho zamestnávateľa v okrese. Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti, chorobnosti, málo rozvinutú infraštruktúru a chýbajúce železničné spojenie je zachovanie tejto nemocnice podľa Eliášovej dôležité.
Riaditeľ nemocnice Pavel Bartošík si myslí, že ide len o nedopatrenie, resp. o mylnú interpretáciu. „Zdravotná starostlivosť zostáva zachovaná do budúcnosti v rovnakom rozsahu, ako bola poskytovaná doteraz,“ podčiarkol Bartošík.
Skutočnosť, že nemocnica nebude súčasťou siete, podľa neho znamená, že jej budú uhrádzané len skutočne realizované výkony v rámci ústavnej pohotovostnej služby. „Aktuálne sa pre nemocnicu nič nezmení, nebude mať však nárok na mesačný finančný paušál,“ doplnil s tým, že pre verejnosť bude nemocnica poskytovať pohotovosť aj naďalej.
Peniaze z eurofondov
Na vybudovanie nových oddelení môžu nemocnice získať peniaze z eurofondov. Ministerstvo zdravotníctva má k dispozícii 150 miliónov eur. V máji tohto roka spustilo prvú výzvu, v hre je zatiaľ 70 mil. eur. Eurofondy nemôžu čerpať bratislavské nemocnice, tým pomôže štát.
Viaceré zariadenia zatiaľ nespĺňajú podmienky na to, aby sa uchádzali o európske peniaze. Dôvodom sú ich dlhy. Minulý týždeň parlament schválil aj zámer na oddlženie nemocníc. Prvé by sa mohli zbaviť dlžôb už na budúci rok. Po oddlžení rezort plánuje oznámiť druhú výzvu.