Aké máte dnes skúsenosti s objednaním na konkrétny čas?
Niekde funguje. Ide predovšetkým o srdcové ústavy či veľké nemocnice. V ústave srdcových a cievnych chorôb v Tatrách sa dá objednať na konkrétny čas bez poplatku. Relatívne dobre sa dodržiava. Nestrávite tam viac než hodinku. Nejaký časový sklz môže nastať, ak lekár operuje alebo má konzultácie. Aj v nemocnici v Banskej Bystrici objednávkový systém beží. Napríklad dostanem termín na 12.30 hod., prídem tam v danom čase a viem, že do pol druhej z nemocnice vypadnem. Čakáreň je pritom poloprázdna. Jediný problém je ten, že doobeda vybavujú aj pacientov, ktorých privezú záchranky, vtedy sa to naťahuje. Ale v poobedňajších hodinách to ide jeden za druhým. Lekári v Národnom ústave srdcových chorôb v Bratislave tiež objednávajú na termíny a nemajú problém telefonicky konzultovať, ak sa zhorší stav. Klobúk dolu pred nimi. Preto sa nedá všetkých lekárov paušalizovať. Ale najviac pripomienok a sťažností od pacientov je na regionálnych kardiológov, ktorí pracujú v ambulanciách. Musíte si tam odsedieť celý deň. Veľký problém majú pacienti napríklad v Partizánskom, Dolnom Kubíne, ale aj inde.
Kde sú príčiny plných čakární?
V niektorých regiónoch je jednak málo kardiológov a veľa pacientov. Lekári potom zneužívajú svoju pozíciu. K pacientom pristupujú direktívne, nechávajú ich čakať. Nie, že by sa o nich nestarali, to nie, ale je u nich tlačenica. Už som na to upozorňoval ako zástupca pacientov aj kompetentných, že kvôli nedostatku lekárov krachne systém. Nech uvažujú nad tým, ako situáciu zlepšiť. Je nemysliteľné, aby mladý človek vyštudoval za doktora, urobil si atestáciu a zmizol do sveta. Školíme ľudí pre zahraničie, a pritom ich potrebujeme doma. A keď chce lekár odísť, nech štátu zaplatí to, čo do neho investoval.Prečo niekde dokážu objednať na termín zadarmo a niekde nie?
Závisí od šikovnosti konkrétneho lekára, či je trošku manažérsky schopný, aby si pacientov organizoval. Existujú kalendáre, a keby bola sestra troška pohotovejšia, tak si objednávky rozpíše a zvládne ich sama. Myslím si tiež, že nie je záujem, ako som už spomínal. Lekárov je málo, zneužívajú to.
Pomohlo by srdciarom mať presný termín vyšetrenia?
Samozrejme. Väčšina, 90 percent, sú ťažkí kardiaci, ktorým čakanie robí problém. Najmä v uzatvorených miestnostiach nedokážu sedieť niekoľko hodín. Trpia dýchavicami. Ide o pacientov s arteriálnou hypertenziou tretieho stupňa, čo sú skutočne ťažké stavy. Samotné zavedenie doplnkových hodín je pre nich dobrá správa, menej už tých 30 eur, čo majú platiť. Je to veľa.
Využijú teda v budúcom roku spoplatnené termíny?
Najskôr si na ne budú musieť ale našetriť. Väčšina z nich sú invalidní dôchodcovia, prípadne nezamestnaní. Chorých, aj keď sú v stabilizovaných stavoch, totiž nechcú nikde zamestnať. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Odkiaľ majú zobrať takú sumu? Navyše kardiologické ambulancie nie sú jediné, ktoré navštevujú. Väčšina z nich má ešte ďalšie pridružené ochorenia, čiže chodia za inými špecialistami. Napríklad súbežnou diagnózou býva cukrovka, ťažkosti s obličkami, ortopedické problémy, pacienti trpia bolesťami kĺbov či ochoreniami chrbtice. Ak by sa všade chceli objednať na čas, potrebujú sto eur mesačne. Ktorý z nich by na to mal?
Minister Drucker spomínal, že 30 eur bude horná hranica, teda strop. Lekár si sám zvolí výšku úhrady.
Myslíte si, že by ambulantný lekár vyberal desať eur? Neverím tomu, na to zabudnite. Títo, čo sú v ambulanciách v regiónoch, to je divočina. Tí budú vyberať 30 eur.
Takže pre vašich pacientov je nová služba nedostupná?
Nám to nijako nepomôže, budeme odkázaní chodiť počas bežných ordinačných hodín. Problém je, že sa v daný deň na vyšetrenie nemusíme dostať.
Ako to myslíte?
Človek príde k lekárovi, odsedí si v čakárni celý deň a do ambulancie sa nedostane, lebo je tam nával. Tak musí prísť na druhý deň, ale už ráno o piatej, aby si zobral časenku. Toto je bohužiaľ realita. Dnes sa s časenkami dokonca obchoduje. Jeden sa vyberie, pozbiera desať či dvadsať časeniek a potom ich predáva, napríklad po 5 eur. A nepotrebuje k tomu ani zákon. Takto to funguje už dva roky. Nejde len o srdciarov, ale aj ďalšie skupiny pacientov, ktoré to majú ešte zložitejšie. Zoberte si len takých, ktorým sa rozsypávajú kosti či kĺby.
Ako často chodia srdciari na kontroly či na vyšetrenia?
Srdciari sú rozmanitá skupina, nie sú to len pacienti po infarktoch či s vysokým krvným tlakom. Veľa ľudí absolvuje zákroky, pri ktorých im vystužujú žily. Ide o koronarografické vyšetrenie pri zúžených cievach, pri ktorom sa im následne implantuje stent. To sa berie ako pooperačný stav. Ak by sa im taký zákrok neurobil, hrozil by im infarkt. Títo musia chodiť na kontroly raz za pol roka a častejšie v prípade komplikácií. S ťažšími stavmi chodia k lekárovi napríklad aj každé dva či tri mesiace.