Kiskova voľba

, 08.12.2017 07:00
prezident Andrej Kiska dane kampan
Andrej Kiska. Autor: ,

Prezident Andrej Kiska stojí pred voľbou, či ukončí kolotoč sporov o zloženie Ústavného súdu. Ak nebude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, že má vymenovať troch ústavných sudcov z kandidátov zvolených parlamentom, hrozí pokračovanie nielen právneho, ale aj politického konfliktu.

Nie je vylúčené, že v roku 2019 vyústi až do situácie, že Ústavný súd zostane paralyzovaný a bude mať len jediného sudcu. Vtedy má totiž skončiť vo funkcii deväť ústavných sudcov z dnešných desiatich. Ústavný súd je aj teraz neúplný, má desať členov namiesto trinástich. Prvý senát Ústavného súdu v stredu prijal verdikt, že prezident konal v rozpore s ústavou, keď nevymenoval troch ústavných sudcov. Prikázal mu, aby znovu konal a rozhodol tak, že z „dostatočne zvoleného počtu kandidátov navrhnutých Národnou radou vymenuje troch sudcov Ústavného súdu“.

Ústavný právnik Kamil Baraník z Právnickej fakulty UK povedal, že prezident musí v zmysle nálezu súdu konať. „Rozhodnutie mu neponecháva veľa iných alternatív, ako kandidátov na sudcov vymenovať. Na druhej strane však neexistuje mechanizmus, ktorý by mohol výkon takéhoto rozhodnutia vynútiť. To v závere konštatuje aj samotný nález,“ uviedol pre Pravdu Baraník.

Piatich odmietol

Kiska krátko po nástupe do funkcie v roku 2014 zo šiestich kandidátov, ktorých zvolil parlament ešte za vlády Smeru, vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú, ostatných odmietol s tým, že nespĺňajú predpoklady na výkon funkcie. Odmietnutí zostali Juraj Sopoliga, Miroslav Duriš, Eva Fulcová, Ján Bernát a Imrich Volkai. Koncom roka 2015 parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku, z ktorých si Kiska tiež nevybral.

Postup pri vymenúvaní sudcov je taký, že parlament volí vždy dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, z ktorých si má prezident vybrať a doplniť miesta tých členov súdu, ktorým sa skončilo funkčné obdobie. V odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu sa píše, že prezident by mal teda vyberať zo siedmich nevymenovaných kandidátov zvolených v parlamente.

Ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák to vidí inak. Ako povedal, má „obrovský problém“ s názorom Ústavného súdu, že prezident má vybrať troch sudcov zo siedmich kandidátov. Kresák svoju argumentáciu opiera o to, že je rozdiel medzi samotným rozhodnutím Ústavného súdu a jeho odôvodnením, ktoré vlastne vysvetľuje, ako rozhodnutie vznikalo. „V rozhodnutí vyslovil súd porušenie práva piatim kandidátom, ale iba v štyroch prípadoch zaviazal prezidenta zopakovať jeho rozhodnutie,“ povedal Kresák. Odôvodnenie Ústavného súdu je tak podľa neho v rozpore s rozhodnutím súdu. „Ak by sme teda akceptovali sedem kandidátov, museli by sme tiež akceptovať, že odôvodnenie je právnou normou, čo je nonsens. Keď mi toto povie študent na právnickej fakulte, tak nemôže pokračovať v skúške,“ zdôraznil Kresák.

Bárány: Nie je priestor na kompromisy

Ústavný právnik Edurad Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, naopak, povedal, že právnou normou nie je ani výrok, ani odôvodnenie Ústavného súdu, ale právnou normou je zákon, ústava, vyhláška. „Ústavný súd jednoznačne konštatuje záväznosť aj odôvodnenia, odborne môže byť zaujímavý iný názor kohokoľvek, ale platí to, čo povie Ústavný súd. Je potrebné vyberať zo siedmich kandidátov, ktorí sú menovite uvedení,“ uviedol Bárány.

Kresák upozorňuje, že samotné rozhodnutie Ústavného súdu, nie odôvodnenie, hovorí o povinnosti prezidenta opätovne rozhodnúť nie o siedmich, ale o štyroch kandidátoch. Fulcovej, Sopoligovi Durišovi a Laššákovej. Ďalší nevymenovaní kandidáti buď sťažnosť na Ústavný súd nedali, alebo ju podali a potom stiahli. „V živote som sa nestretol so situáciou, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia niekomu dávalo materiálne právo. To je absurdné,“ poznamenal Kresák. Podľa neho by preto bolo vhodné, aby sa prezident dohodol s predsedom parlamentu Andrejom Dankom, že Národná rada ešte dovolí dvoch kandidátov na ústavných sudcov.

Naopak, podľa Bárányho nie je priestor po rozhodnutí Ústavného súdu pre nejaké diskusie a kompromisy, že by prezident žiadal parlament o nových kandidátov. „Predseda parlamentu Andrej Danko by sa stal komplicom v trestnom čine podľa paragrafu 350 Trestného zákona a na pána Danka sa nevzťahuje trestnoprávna imunita. Dostal by sa do zlej situácie, keby to urobil,“ povedal Bárány. Danko sa vyjadril, že po rozhodnutí Ústavného súdu už neexistuje žiadna prekážka, aby sa doplnil o potrebný počet sudcov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sudcovia #Andrej Kiska #Ústavný súd SR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku