Mečiar je bližšie k trestnému stíhaniu za amnestie

Bývalý premiér Vladimír Mečiar je o čosi bližšie k trestnému stíhaniu za amnestie, ktoré udelil ako zastupujúci prezident v roku 1998.

13.12.2017 17:08 , aktualizované: 19:17
Mečiar, Vladimír Mečiar. Foto: ,
Vladimír Mečiar.
debata (278)

V lete tohto roku boli zrušené amnestie týkajúce sa zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Polícia najskôr prípad z dôvodu premlčania odmietla, po zásahu Generálnej prokuratúry však začala znovu konať.

„Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave začal vo veci trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ povedala v stredu pre Pravdu hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lucia Mihalíková.

Vyšetrovanie prípadu sa začalo ešte v júli na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Ten 29. júna konštatoval, že Mečiar sa v roku 1998 ako zastupujúci prezident pri udeľovaní amnestií neriadil požiadavkou zdržanlivosti a amnestie zjavne zneužil. Krajská polícia v Bratislave však prípad na začiatku augusta odložila. Vysvetľovala to trestným zákonom platným v čase udelenia amnestií. Ten počítal s desaťročnou premlčacou lehotou, ktorá už dávno uplynula.

Generálna prokuratúra po preskúmaní spisu prijala záver, že uznesenie vyšetrovateľa bolo vydané predčasne a vydala písomný pokyn, aby krajská prokuratúra uznesenie zrušila a následne doplnila dokazovanie.

Dajú sa amnestie stíhať?

Ústavný zákon, ktorý predchádzal zrušeniu amnestií v parlamente, okrem iného obmedzil akékoľvek zákonné prekážky pre stíhanie amnestovaných činov a určil, aby sa doba, kedy nemohli byť tieto činy vyšetrované, nezapočítavala do premlčacích lehôt. Či sa to však vzťahuje len na amnestované činy, alebo aj na samotný čin udelenia amnestií, môže byť sporné.

Mečiarove amnestie sa týkali zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a zmareného referenda. Zo zavlečenia prezidentovho syna bolo podozrivé vtedajšie vedenie SIS pod vedením Ivana Lexu. Prokurátor Michal Serbin v tejto veci v roku 2000 obžaloval z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a zo zavlečenia do cudziny, z lúpeže a vydierania okrem Lexu aj ďalších 12 páchateľov – ôsmich príslušníkov SIS a štyroch ľudí z prostredia podsvetia. Lexa už v tejto súvislosti avizoval sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

Fakty o únose Michala Kováča ml., udelení a zrušení amnestií

  • 31. augusta 1995 – Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Vyvliekli ho z auta, dostal elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Prebral sa pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho našla rakúska polícia.
  • 2. septembra 1995 – Prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. Premiér Vladimír Mečiar nevidel zo strany vlády právne dôvody žiadať rakúske orgány o vydanie. Kováč ml. sa vrátil na Slovensko vo februári 1996.
  • september 1995 – Prvému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol odňatý tento prípad.
  • október 1995 – Druhému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Petrovi Vačokovi bol tento prípad odňatý. Novým vyšetrovateľom sa stal Jozef Číž.
  • 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu.
  • máj 1996 – Číž vyšetrovací spis zavlečenia uložil do šuplíka, zdôvodnil to nedostatkom dôkazov na začatie trestného stíhania.
  • december 1997 – Prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť.
  • 3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
  • 7. júla 1998 – Premiér Mečiar opravil svoju amnestiu z 3. marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • 8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie. Umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda a zavlečenia Kováča ml.
  • 4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, čím negoval Dzurindovo rozhodnutie.
  • november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor Michal Serbin podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Obvinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Lexu a spol. v kauze Kováčovho únosu do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania kvôli amnestiám.
  • august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
  • december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
  • 25. apríla 2005 – Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili ústavný zákon o zrušení amnestií. Plénum návrh KDH neschválilo.
  • 29. septembra 2006 – Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
  • 19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH.
  • 26. septembra 2008 – Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
  • 28. októbra 2008 – Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti.
  • 31. mája 2011 – Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998.
  • 22. júna 2011 – Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
  • 3. februára 2012 – Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
  • 21. novembra 2016 – Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhuje opozícia na čele s Jánom Budajom.
  • 5. apríla 2017 – Poslanci odhlasovali zrušenie amnestií. Za hlasovali: Smer, SNS, Most-Híd, SaS, OĽaNO, Sme rodina. Nehlasovali kotlebovci.
  • 10. augusta 2017 – Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave stoplo stíhanie Vladimíra Mečiara. Ako dôvod uviedlo premlčanie skutku.
  • 27. októbra 2017 – Generálna prokuratúra rozhodla, že polícia, ktorá prípad odložila z dôvodu premlčania, sa k vyšetrovaniu musí vrátiť.

© Autorské práva vyhradené

278 debata chyba
Viac na túto tému: #stíhanie #Vladimír Mečiar #Mečiarove amnestie #amnestie