V bratislavskej nemocnici na Kramároch aktuálne ležia dvaja muži s osýpkami. Výskyt nebezpečnej choroby, proti ktorej je na Slovensku povinné sa očkovať, vyvolal na sociálnych sieťach doslova šialenstvo. Aj očkovanie má totiž svojich konšpirátorov. Tí tvrdia, že takáto injekcia môže u malých detí spôsobovať autizmus. Túto teóriu vedci nikdy nepotvrdili.
Mimovládna organizácia GLOBSEC Policy Institute v novembri položila viac ako tisícke respondentov otázku, či považujú za pravdivý výrok, že „tajné spolky či skupiny riadia dianie na svete a usilujú sa o vytvorenie totalitnej svetovlády“. Výsledky sú alarmujúce – konšpirácii verí až 52,5 percenta opýtaných, oproti podobnému zisťovaniu z apríla tohto roka ide až o 12-percentný nárast.
Situácia je najhoršia u staršej generácie, v skupine opýtaných vo veku 55 až 64 rokov odpovedalo na otázku kladne až 59 percent. U tínedžerov vo veku 15 až 17 rokov to bolo len 28 percent. Podľa experta z organizácie GLOBSEC Daniela Mila existuje veľa dôvodov na to, prečo tínedžeri dopadli v opytovaní lepšie ako staršia generácia. Zásluhu na tom majú napríklad rôzne projekty – publikácie, články či videá na portáli Youtube, ktoré sa v týchto oblastiach zameriavajú na mládež.
„Zdá sa, že takéto aktivity prinášajú prvé ovocie. No na generáciu 55 a viacročných sa akoby zabudlo,“ upozorňuje Milo. „Navyše vyrastali v režime, ktorý mal niektoré dnešné konšpirácie ako súčasť štátnej doktríny – napríklad, že je tu zlý Západ, ktorý nás chce napadnúť,“ myslí si odborník, podľa ktorého môže byť problémom aj skrytý antisemitizmus – a teda názor, že za všetko zlo na svete môžu Židia. „Často to vidíme napríklad v internetových diskusiách,“ dodáva.
Prečo veria najmä starší? Ťažko povedať
Podľa sociológa Martina Slosiarika nie je odpoveď na otázku, prečo konšpiráciám veria najmä starší ľudia, jednoduchá. Dôvodom môžu byť napríklad zlé skúsenosti tejto generácie so štátnymi inštitúciami. "Ak potrebujete niečo vybaviť a nejde to bez toho, aby ste mali kontakty, známosti, vychodené chodníčky, tak potom u vás dochádza k nespokojnosti s tým, ako táto krajina funguje.
Začína sa to tak približne okolo tridsiatky, keď si ľudia zakladajú rodiny a dostávajú sa do intenzívnejšieho kontaktu s inštitúciami. U starších ľudí to zase môžu byť problémy so zdravotníctvom. Takýto systém v ľuďoch nevzbudzuje dôveru, a preto na generálnej úrovni vzniká názor, že je svet riadený nejakými spolkami, kde len zopár ľudí poťahuje nitky," vysvetľuje sociológ, podľa ktorého mladí ľudia ešte nemajú toľko negatívnych skúseností ako tí starší.
Ak človek nemá dostatočne zdravé sebavedomie, hľadá podľa psychologičky Magdalény Krasulovej vinníka. "A kde najlepšie? Niekde mimo nás. Mladší ľudia si viac dôverujú, majú život pred sebou, takisto vidia mnohé príležitosti okolo seba. Nie sú ešte takí frustrovaní, ako, žiaľ, mnohí vo vyššom veku. Nepotrebujú hľadať vinníka, hľadajú riešenia,” doplnila Krasulová.
Konšpirácia o totalitnej svetovláde je však len jedna z mnohých. Podľa Mila takéto teórie vznikajú preto, lebo ľudia často hľadajú za prirodzeným sledom udalostí nejaký plán a neveria, že sa niektoré veci môžu diať náhodné. „Nahráva tomu dnešná doba, keď môže každý interpretovať prakticky čo chce, a to akýmkoľvek spôsobom. Aktuálne dianie zabalí do príbehu, ktorý má byť súčasťou niečoho väčšieho, tajného, čo ľudí vždy priťahuje. Majú pocit, že vedia niečo viac, k čomu iní nemajú prístup,“ objasňuje Milo, podľa ktorého sa to dá porovnať s náboženským presvedčením.
Logické argumenty nepomáhajú
„Či je to pád Dvojičiek, alebo pristátie Američanov na Mesiaci. Darmo môžete argumentovať logicky podloženými argumentmi, u týchto ľudí to vždy padne na neúrodnú pôdu, lebo v rámci svojej "viery“ neakceptujú racionálne argumenty a vždy budú útočiť na zdroj informácií," mieni Milo.
Výnimkou nie sú ani prípady, keď si konšpirátor upraví skutočnú udalosť po svojom a dodá jej celkom nový kontext. „Nikto napríklad nespochybní, že v roku 2015 bola veľká migračná kríza. No zároveň vznikla konšpirácia, že to celé naplánovala CIA s cieľom invázie a podrobenia Európy. Proti tomu nevieme priniesť argumenty, lebo nikto z nás nemá prístup do CIA,“ dodáva Milo.
Za vznikom a šírením podobných správ je tiež zámer oslabiť dôveru ľudí v spoločnosť, v ktorej žijú. V poslednej dobe sa hovorí najmä o riziku ruskej propagandy, v polovici novembra na túto hrozbu upozornil v Európskom parlamente aj prezident Andrej Kiska. Začiatkom tohto roka sa vyjadril aj o tom, že mnohé problémy, ktorým čelíme, sú dôsledkom tzv. hybridnej vojny, šírenia dezinformácií a poloprávd, pričom cieľom kremeľskej propagandy je podnecovanie neistoty a spochybňovanie liberálnej demokracie.
Konšpiračné teórie môžu mať neraz na svojom konci vážne celospoločenské následky, varuje psychológ Miroslav Kohuťár. „Závisí od povahy konšpiračných teórií, teda od toho, čoho sa týkajú. Dôvera v konšpirácie by mohla v najhoršom prípade vyústiť až do vojnového konfliktu,“ mieni odborník. V časoch, keď Severná Kórea otestovala novú medzikontinentálnu balistickú raketu, to podľa neho nie je vylúčené. Hrozbou je aj spomínaná nedôvera ľudí v očkovanie. „Môže to mať dopad na kolektívnu imunitu a zdravie ľudí,“ podčiarkuje Kohuťár a dodáva, že čím viac ľudí takýmto nepodloženým informáciám verí, tým viac stúpa aj riziko možných následkov.