Tentoraz ich zhabali španielski policajti u priekupníka. Boli to plynové pištole, ktoré sa používajú na sebaobranu alebo plašenie vtákov, tie v Španielsku boli však prerobené na ostrú streľbu. Polícii sa podarilo ich slovenský pôvod zistiť dosť rýchlo vďaka evidencii, ktorá v iných krajinách únie nie je bežná. Ministerstvo vnútra plánuje kontrolu predaja zbraní ešte viac sprísniť, ich zoznam bude prístupný online.
Policajné komando španielskej Národnej gardy vtrhlo v septembri tohto roku do domu v meste Pamplona. Cieľom bol 24-ročný Javier Frances N., ktorého evidovali oficiálne úrady ako nezamestnaného, žil však mimoriadne nákladný život. Na prípad upozornil denník Sme. Javier Frances bol jedným z najväčších španielskych priekupníkov zbraní. Obchodoval s nimi na webe. Počas akcie policajti zaistili desiatky zbraní. Ukázalo sa, že ide o turecké pištole predané cez slovenskú firmu AFG v Partizánskom. Zistilo sa tiež, že slovenské zbrane boli zneužité kriminálnikmi, ktorí s nimi spáchali minimálne dve vraždy. Išlo o plynové pištole, ktoré si upravili nelegálnymi zásahmi do konštrukcií na streľby schopné.
Rozdiel v cene
Expanzné (pozn. red. znefunkčnené pre ostré náboje) samopaly partizánskej firmy AFG sa v minulosti spomínali aj pri teroristických útokoch v Paríži a Mníchove. Jej šéf František Gajdoš o prípade zo Španielska nevedel. Vysvetlil, že za záujmom zahraničných kupcov o náš tovar je nízka cena. "Expanzné plynové pištole značky Zoraki a Ekol je od 18 rokov veku možné kúpiť na Slovensku, v Českej republike, v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku a iných krajinách.
Rozdiel je v cene. Model, ktorý je na Slovensku v ponuke, stojí od 40 eur, v Nemecku 100 eur," povedal Gajdoš, ktorý nečakal, že niekto začne takto upravovať plynové pištole. „Pochybujem, že tieto zbrane boli prerobené na streľbu silným kalibrom, napríklad 9-milimetrový Luger, pretože ich konštrukcia spočíva v súčiastkach vyrobených z plastov a ľahkých krehkých kovových zliatin. Ťažko sa vyjadriť k tomu, či sú takéto zbrane v rukách potenciálnych teroristov hrozbou, pretože nemáme informácie, na aký kaliber boli prerobené, respektíve akým spôsobom boli zneužité,“ povedal. Prispôsobenie plynoviek na guľové náboje podľa neho ohrozuje priamo strelca, pretože pôvodne sú vyrobené len pre poplašné a slzotvorné náboje. Gajdoš pochybuje, že by sa s nimi dal uskutočniť hromadný teroristický útok. „Môžu vydržať 2 až 3 výstrely s guľovým strelivom a následne sa rozpadnú, pričom môže dôjsť k zraneniu samého strelca,“ poznamenal.
Sprísnená legislatíva
Každý predaj expanznej plynovej zbrane je zaznamenaný a archivovaný v takzvanej záznamovej knihe. V prípade dožiadania zo strany polície predajca vie vypátrať vždy prvého majiteľa. To, čo sa so zbraňou deje ďalej, ak ju prvý majiteľ predá, už nie je možné zistiť. Iné krajiny Európskej únie takúto evidenciu nemajú.
„Takúto vystopovateľnosť zbraní by sme uvítali aj v iných krajinách, ktorým by Slovensko mohlo byť príkladom. Ministerstvo pripravuje návrh informačného systému, prostredníctvom ktorého budú všetci predajcovia povinní evidovať všetky zbrane online,“ reagoval viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel. V pláne sú aj ďalšie zmeny. „V súčasnosti pripravujeme návrh novely zákona o zbraniach a strelive, ktorý už v apríli budúci rok budeme predkladať na rokovanie vlády. Navrhujeme zákaz prerábania palných zbraní kategórie A, B aj C na zbrane flobertové a plynové. Pri zbraniach, ktoré boli originál vyrobené ako plynové alebo flobertové, budeme aj naďalej požadovať ich evidenciu,“ doplnil Ábel.
Pred dvoma rokmi sa u nás sprísnila legislatíva pre nákup a vývoz expanzných zbraní. Predtým si mohol expanznú zbraň zadovážiť ktokoľvek, stačil mu občiansky preukaz. Zmenený zákon zaviedol pre kupca povinnosť nahlásiť do siedmich dní polícii, že nadobudol zbraň. Zahraniční zákazníci musia mať zbrojný sprievodný list, ktorý slúži ako povolenie na vývoz zbrane z krajiny. Vybavuje sa na polícii, pričom proces je administratívne náročný. Tieto opatrenia sa nevzťahujú na plynové zbrane. Viceprezident Policajného zboru pripomenul, že po sprísnení v roku 2015 prudko klesol predaj expanzných zbraní. „Na ilustráciu, v minulom roku bolo zaevidovaných 331 kusov a v tomto roku len 143 kusov,“ podčiarkol Ábel. Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného sa na Slovensku veľmi rýchlo môže stať, že po takýchto správach zo zahraničia sa zmení legislatíva natoľko, že sa Slováci nedostanú už k vôbec žiadnej zbrani. „Táto hystéria okolo zbraní zo Slovenska môže smerovať k tlaku, aby sa sprísnil zákon až do tej miery, že napokon ani len vzduchovka či flobertka nebudú na voľný predaj. Ľudia nebudú mať prístup k žiadnym zbraniam. Nebudú mať teda k dispozícii ani len flobertku na odplašenie zdiveného zvieraťa, ktoré sa im dostane do dvora,“ mieni Žitný.