Rok 2019 oddiali penziu o ďalších 62 dní

Prírastky dôchodkového veku sa každoročne počítajú vzorcom, zohľadňujúcim stále stúpajúci priemerný vek dožitia. „Čo sa týka výhľadu na ďalšie roky, možno iba predpokladať, že počet pridaných dní už bude nižší,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Hornú hranicu, do akej možno odchodový vek „matematicky vyhnať“, však zatiaľ nijaký zákon neurčil. Potrebu diskusie na túto tému, aj vzhľadom na vývoj, si však politici aj odborníci uvedomujú čoraz naliehavejšie. Zatiaľ sa najčastejšie spomína strop na úrovni 65 rokov. Taký si vlani odhlasovali aj v Česku, a to s výhľadom aspoň do roku 2030. Až potom budú uvažovať o prípadnej korekcii.

„V debatách sociálnych partnerov sa už črtá dohoda – myslím si, že dobrá – na dôchodkovom veku 65 rokov a dosť!“ povedal Pravde šéf Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky. Všetko by podľa neho malo byť jasné v priebehu prvého polroka budúceho roka. Pripomenul tiež, že aj partneri Slovenska z V4, teda okrem Čechov aj Poliaci a Maďari, výhľadovo počítajú s penzijným stropom 65 rokov veku. „Žijeme zhruba v rovnakom priestore, v rovnakých podmienkach, mali by sme teda aj v rovnakom veku odchádzať do dôchodku,“ mieni Lipiansky.

Premiér Robert Fico sľubuje dokonca zakotviť penzijný strop do Ústavy SR. Chce na to hľadať v parlamente zhodu naprieč celým politickým spektrom. V relácii RTVS Sobotné dialógy povedal, že dôchodkový vek by mal mať presne stanovenú hranicu, stropom by malo byť 65 rokov. „Ľudia nemôžu pracovať viac,“ dodal. Tento dôchodkový vek by sme mali podľa neho dosiahnuť o 18 rokov.

Prírastky sľubovali nižšie

Hlavným cieľom penzijnej reformy, ktorú v roku 2012 presadila Ficova jednofarebná vláda, bolo predovšetkým zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému. Demografický vývoj je totiž dlhodobo nepriaznivý a očakáva sa ďalší rapídny nárast počtu penzistov. Sociálna poisťovňa preto pri vyplácaní penzií každoročne vykazuje miliónové deficity.

Jedným z viacerých reformných opatrení bolo preto zavedenie automatickej úpravy dôchodkového veku. A to tak rýchlo, ako sa podľa štatistických údajov vyvíja priemerná stredná dĺžka dožitia. V súlade so schválenými termínmi bol rok 2017 prvým, keď začal odchodový vek rásť v závislosti od objektívneho ukazovateľa. „Je to čisto nepolitický model. Ak sa vek dožitia bude zvyšovať, bude sa predlžovať aj vek odchodu do dôchodku, alebo naopak,“ zhodnotil rezort. Vtedajší štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian ročný vekový prírastok odhadoval na 20, maximálne 40 dní. Odborné odhady však smerovali od 50 dní vyššie.

Už v tomto roku, prvom, keď sa začalo automaticky pripočítavať, však k pôvodnému vekovému limitu 62 rokov pribudlo 76 dní. V budúcom sa pridá ďalších 63 dní. Oba tieto údaje sú už oficiálne, oznámené vyhláškou, ktorú je ministerstvo povinné zverejniť najneskôr k 31. októbru roku predchádzajúcemu zvýšeniu.

Údaj o 62 dňoch, o ktoré sa vek odchodu do penzie zvýši v roku 2019, ešte oficiálny nie je. Možno ho však už presne vypočítať z čísiel, ktoré sú dostupné na stránke Štatistického úradu. Výsledok však opäť musí do konca októbra 2018 vyhláškou potvrdiť rezort práce.

Zástupca seniorov Lipiansky pripúšťa, že zvyšovanie penzijného veku až po uvažovaný strop je nevyhnutné. Štát by sa však podľa neho mal intenzívne zamerať aj na to, že niektoré profesie nie sú ľudia spôsobilí robiť do vysokého veku. V ekonomicky horších rokoch majú už ľudia nad 50 rokov veľký problém zamestnať sa. S rastúcou vekovou hranicou pre odchod na dôchodok sa to môže ešte zhoršovať. „Bude preto nevyhnutné vypracovať systém rekvalifikácií, prípadne zaviazať zamestnávateľov, aby svojim pracovníkom ponúkali iné vhodné pozície vo firme či pri nekrátenom príjme skracovali pracovné úväzky. Viac sa bude treba venovať aj zdravotnému stavu starších ľudí“ tvrdí Lipiansky.

Slováci stále najmladší dôchodcovia

Slovensko sa aj napriek úvahám o prirýchlom raste dôchodkového veku stále radí k európskym krajinám s najnižším dôchodkovým vekom, najmä muži patria k najmladším penzistom Európy. Podľa údajov ministerstva práce majú už dnes tri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko a Nemecko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu. Vo Veľkej Británii aj Írsku je už teraz výhľadový limit na 68 rokoch, zatiaľ bez úvahy ďalšieho navyšovania.

Iba pred niekoľkými dňami Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uverejnila vekové limity odchodu na dôchodok v jednotlivých krajinách a do roku 2060. Najväčší nárast má nastať v Dánsku, kde sa súčasná hranica zdvihne až o deväť rokov, na 74. Holanďania či Taliani sa majú dôchodku dožiť ako 71-roční. V 68 rokoch naň získajú nárok Briti, Íri, Portugalčania, Fíni – a s týmto limitom sa pri zohľadnení doterajšej legislatívy uvažuje aj u Slovákov. Pre Čechov, Poliakov a Maďarov platí hranica 65 rokov, rovnako pre mnohých ďalších, Švajčiarov, Japoncov či Švédov. Vo Francúzsku sa bude čakať na penziu do 64 rokov, v Grécku do 62, v Turecku do 61, v Slovinsku a Luxembursku do 60 rokov života. Hoci v deviatich z 35 krajín OECD stále chodia ženy oproti mužom do penzie skôr, do roku 2060 by sa rozdiely všade mali vyrovnať.