Výber sudcov bude opäť v politickom ohni

Spor o podobu Ústavného súdu sa vymenovaním troch ústavných sudcov minulý týždeň zďaleka neskončil.

18.12.2017 20:00
parlament, Foto: ,
Národná rada Slovenskej republiky.
debata (6)

Ústavný súd čaká masívna obmena, vo funkcii skončí až 9 z 13 ústavných sudcov. Tí by sa mali voliť podľa nových pravidiel. Na politickú dohodu nezostáva veľa času, už na jeseň bude parlament voliť 18 kandidátov, z ktorých má potom prezident vymenovať 9 ústavných sudcov. Noví sudcovia by sa mali ujať svojich funkcií vo februári 2019. Ak politici voľbu nezvládnu, Ústavný súd bude paralyzovaný.

Vládne strany tak stoja pred výzvou urýchlene upraviť pravidlá výberu kandidátov na ústavných sudcov. Smer, SNS a Most-Híd to majú v programovom vyhlásení vlády. O novom nastavení kritérií sa začalo naliehavejšie hovoriť po tom, čo prezident Andrej Kiska tri roky blokoval doplnenie Ústavného súdu a žiadal parlament, aby mu navrhol vhodnejších kandidátov. Už dnes sa však ukazuje, že presadiť napríklad odporúčanie Benátskej komisie, aby sa ústavní sudcovia volili v parlamente kvalifikovanou väčšinou, teda 90 hlasmi, bude zložité, ak nie nemožné.

Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, nie je naklonený tejto možnosti. „Keď sa pozrieme dozadu na výsledky volieb kandidátov na ústavného sudcu, tak iba niektorí kandidáti získali 90 a viac hlasov. Mám obavu, že ak by sa išlo touto cestou, problém výberu sudcov Ústavného súdu nebude u prezidenta, ale už v parlamente,“ povedal Bárány. Zvýšenie kvóra na 90 hlasov nemá jasnú podporu u vládnych poslancov. „Spojila by sa ústavná väčšina hlasov s právom prezidenta na výber ústavných sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov. Bolo by to také prísne kritérium, ktoré nie je v žiadnom štáte západnej Európy,“ hovorí šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej zo Smeru.

Politici koalície si tiež myslia, že by sa zrejme nenašla ani potrebná zhoda s opozíciou. Takýto názor cez víkend vyslovil aj premiér Fico. V relácii Sobotné dialógy v RTVS uviedol, že je „absolútny nezmysel“, aby v stave, keď „opozícia bezhlavo útočí na vládnu koalíciu“, došlo k zhode na voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Podobný názor ako v Smere je aj v radoch SNS.

Ústavný zákon

„Obávame sa, že ak by sa zaviedla ústavná väčšina, tak v priebehu budúceho roka nedôjde k zvoleniu dostatočného počtu kandidátov na ústavných sudcov a Ústavný súd môže zostať zablokovaný,“ povedal včera šéf poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.

Vládny program hovorí, že kabinet navrhne prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať „tvorby Ústavného súdu pri prehodnotení funkčného obdobia sudcov, kvalifikačných kritérií na osobu sudcu, s dôrazom na odbornú a morálnu zdatnosť, vyjasnenie právomoci prezidenta v procese výberu“. Takúto zmenu presadil do programu vlády Most-Híd.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mostu-Híd cez víkend v RTVS povedala, že strana urobí maximum pre to, aby sa pravidlá zmenili a Ústavný súd bol dôveryhodný. Keďže by malo ísť o ústavný zákon, koalícia sa bude musieť tak či tak dohodnúť s opozíciou alebo rezignuje na takúto zmenu.

Prijateľný stav

Ústavný právnik Bárány považuje aj momentálny stav výberu sudcov za prijateľný. „Nie som presvedčený, že za každú cenu ho treba zmeniť. Samozrejme, vždy možno diskutovať o zlepšení, ale východiskom by nemalo byť, že tak ako je to dnes, to už nemôže zostať. Môže,“ uviedol Bárány.

Podľa ústavy prezident vymenúva na dvanásť rokov ústavných sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých navrhuje Národná rada. Za ústavného sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý je voliteľný do parlamentu, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Práve tieto všeobecné kritériá boli terčom kritiky pri predchádzajúch voľbách kandidátov.

Bárány sa nenazdáva, že by bolo vhodné meniť vek kandidátov či už smerom hore alebo dole. Nanovo by definoval kritérium na vzdelanie. „Momentálne je potrebné právnické vzdelanie druhého stupňa. Osobne si myslím, že by bolo vhodné ísť o stupeň vyššie. Buď by mal mať kandidát právnické vzdelanie tretieho stupňa, teda PhD alebo advokátsku, sudcovskú, prokurátorskú alebo notársku skúšku,“ povedal Bárány. Pochybnosť má aj o prípade, že by bolo potrebných 76 hlasov poslancov na voľbu kandidáta na ústavného sudcu. V súčasnosti je možné zvoliť kandidáta v parlamente aj jednoduchou väčšinou. Teoreticky tak stačí 39 hlasov zo 76 poslancov, ktorí by sa na voľbe zúčastnili.

Nerozdelený parlament

Možnosť zdvihnúť počet potrebných hlasov na 76 nie je prijateľný pre opozíciu, chce, aby ich bolo 90. Podľa poslanca SaS Ondreja Dostála by 76 hlasov „v našich podmienkach nič neriešilo“. Dostál nezdieľa obavy vládnych politikov, že by sa nenašla zhoda pri kandidátoch na sudcov, aj keď si isté riziko, ako povedal, uvedomuje. „Už nie sme na konci 90-tych rokov, keď bol parlament rozdelený na mečiarovskú a antimečiarovskú časť a nebolo možné nájsť zhodu na žiadnom kandidátovi.

Viem si predstaviť, že by sa zhoda našla,“ mienil Dostál. Pripustil aj model, ktorý ešte pred parlamentnými voľbami presadzoval Most-Híd. Podľa neho by tretinu ústavných sudcov menoval prezident, tretinu vybral parlament a tretinu Súdna rada. Aj toto riešenie by si vyžadovalo zmenu ústavy a súhlas najmenej 90 poslancov parlamentu. Tento postup však neprichádza do úvahy. Šéf parlamentu a predseda koaličnej SNS Andrej Danko sa nedávno vyjadril, že Národná rada by nemala prísť o právomoc voliť kandidátov na ústavných sudcov, ale nebráni sa diskusii, aby sa podmienky ich výberu zmenili v rámci parlamentného mechanizmu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #sudcovia