Dokument v polovici decembra odsúhlasila vláda. Rezort kultúry chce umožniť, aby sa na nedeštruktívnom type archeologického výskumu mohol podieľať aj evidovaný archeologický spolupracovník laik. Ten by mal na starosti napríklad povrchový zber archeologických nálezov. Zároveň by mal pracovať pod dohľadom svojho odborného garanta.
„V praxi nemôžeme všetkých neodborníkov pokladať za neschopných venovať sa takejto činnosti, napríklad pre strach z vykrádačov,“ argumentuje Karol Pieta, predseda Archeologickej rady pri ministerstve kultúry, ktorá s týmto bodom v stratégii prišla. Podľa Pietu ide najmä o aktivizáciu laikov, ktorí by mohli zbierať nálezy odovzdať ich pamiatkovým úradom.
Zákon o ochrane pamiatkového fondu dnes takúto možnosť neodborníkom nedovoľuje. Ak človek nájde na poli napríklad časť vázy, nesmie ňou pohnúť. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu nálezu a kontaktovať expertov. Po novom bude môcť nálezy pozbierať, zachrániť či ohlásiť. „Napríklad v pieskovej bani, kde pracuje bager, takýto laik objaví hrob. Hrozí však, že hrob sa o chvíľu zasype a zničí. Po novom by mal legálnu možnosť hrob vybrať alebo pozastaviť stavebné práce a zorganizovať bezprostrednú záchranu,“ priblížil Pieta. Neprofesionálni archeologickí spolupracovníci by boli registrovaní na príslušnom krajskom pamiatkovom úrade a v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre.
Každý profesionálny archeológ by mal na starosti len dvoch až troch laických spolupracovníkov. Budú evidovaní a budú mať preukazy. „Pod odborným vedením budú napríklad kontrolovať, či sa nerozorávajú nejaké pamiatky,“ vymenoval Pieta. Túto zmenu bude obsahovať novela zákona o ochrane kultúrneho fondu, ktorú by mala dostať vláda na stôl koncom budúceho roka.
„Máme asi sto ľudí, ktorí nám chcú pomáhať a spolupracovať na výskume. Tým, že by pracovali pod dohľadom odborníka, nehrozí, že by sa niečo stratilo. Je to vlastne prínos pre všetkých,“ zhodnotil zámer Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre. Aj dnes profesionáli využívajú pomoc nadšencov. „Zamestnávame ich pri väčších výskumných projektoch, pričom vykonávajú práce od zberu nálezov až po výkopové práce,“ priblížil Ruttkay. Dodal, že nadšenci sa zvyknú v ústave sami prihlásiť elektronickou poštou. „Iných hľadáme cez pracovné agentúry, cez ktoré nachádzame najmä kopáčov,“ konkretizuje riaditeľ.
Podľa archeologičky Tatiany Štefanovičovej by takáto možnosť podnietila v ľuďoch väčší záujem o historické dedičstvo. „Občas sa tvária, akoby sa ich táto téma nijako netýkala, čo nie je pravda,“ konštatovala odborníčka. Sama má s prácou laikov dobré skúsenosti. „Stačí, ak má človek záujem, keď je pre vec zanietený a je pre profesionála užitočný. Nie je potrebné zvláštne vzdelanie, mnohí nadšenci sa snažia aj sami vzdelávať a dávať si veci do širšieho kontextu,“ opísala Štefanovičová. Dúfa, že takouto cestou by sa dal vzbudiť aj v žiakoch väčší záujem o históriu. „Mohlo by sa to dotknúť najmä žiakov stredných škôl, ktorí by sa takouto prácou mohli dotknúť histórie a lepšie ju pochopiť,“ mieni Štefanovičová.
Dokument na 37 stranách tiež navrhuje vytvorenie archeologickej mapy, ktorá bude približovať čiastkovú evidenciu archeologických nálezísk na Slovensku či vybudovanie štátnych depozitárov na uloženie archeologických nálezov. Rezort kultúry plánuje podporiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce, zamerané na tradičné stavebné remeslá ako kachliar, tesár alebo klampiar. Súkromným vlastníkom kultúrnych pamiatok chce zas poskytnúť daňové úľavy, zvýhodnené pôžičky či uhrádzanie zvýšených nákladov pri ich obnove a starostlivosti o ne.