Ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd) tvrdí, že zmluvy boli podpísané ešte za predchádzajúceho vedenia. Jej predchodca Tomáš Borec pre Pravdu povedal, že projekty boli starostlivo pripravované, skontrolované a schválené.
Projekty sa pripravovali ešte za predchádzajúceho ministra Tomáša Boreca, ktorý viedol rezort spravodlivosti od apríla 2012 do marca 2016.
Ministerstvu spravodlivosti bola udelená finančná oprava, tzv. korekcia, po kontrole verejného obstarávania. Chybu malo urobiť pri zákazkách IT služieb pre elektronizáciu justície. Financie boli podľa kontroly vyplatené neoprávnene. Ministerstvo je teraz povinné uhradiť vyžiadané peniaze na účet ministerstva financií do 50 dní od doručenia výzvy.
„Nakoľko sme nedisponovali dostatočnými finančnými prostriedkami, požiadali sme o splátky. S Úradom vlády sme podpísali päť dohôd o splátkach,“ informoval hovorca rezortu Peter Bubla.
Korekcie sú zvýšenou finančnou spoluúčasťou obstarávateľa pri eurofondoch, ktoré sa udeľujú po audite ministerstva financií. Pri vážnych pochybeniach môže byť korekcia zvýšená až na 25 percent hodnoty zákazky. Pochybenia sa našli pri piatich informatizačných projektoch.
Zmluvy boli podpísané medzi septembrom 2012 a augustom 2015. Výdavky na ne boli viac ako 55 miliónov eur a korekcie dosiahli výšku takmer 14 miliónov eur, čo predstavuje až 25 percent z celkových nákladov. Peniaze sa vracajú riadiacemu orgánu, ktorým je v tomto prípade rezort financií, a neskôr môžu byť znovu čerpané na iné projekty.
Projekty z čias Boreca
Žitňanská sa teraz pokúša zistiť, kde sa stala chyba a kto ju spôsobil. „Pani ministerka zároveň dala urobiť analýzu, v čom spočívajú pochybenia a či sa aj dá personifikovať zodpovednosť. Výsledky zatiaľ nemá k dispozícii,“ dodal Bubla.
Projekty sa pripravovali ešte za predchádzajúceho ministra Tomáša Boreca, ktorý viedol rezort spravodlivosti od apríla 2012 do marca 2016 a dnes je predsedom Slovenskej advokátskej komory. „Pri príprave všetkých projektov sme na ministerstve spravodlivosti vyvinuli maximálne úsilie, aby boli v súlade so všetkými podmienkami verejného obstarávania a pravidiel čerpania fondov.
Projekty boli vopred schválené Úradom pre verejné obstarávanie a odsúhlasené riadiacim orgánom – Úradom vlády. Vzhľadom k tomuto, ako a aj k skutočnosti, že som nemal možnosť oboznámiť sa s výsledkom kontroly, neviem sa k následným korekciám vyjadriť,“ povedal pre Pravdu Borec.
Korekcie pri čerpaní eurofondov boli medzi dôvodmi, ktorými na začiatku decembra opoziční poslanci vysvetľovali zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu na vyslovenie nedôvery šéfovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer). Ten vo funkcii zostal. Za tender na elektronické občianske preukazy z roku 2010 za 44,5 milióna eur muselo Kaliňákovo ministerstvo vrátiť 10 miliónov eur.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že pri čerpaní eurofondov postupuje efektívne. „Sme jedným z mála rezortov, ktoré sú úspešné v čerpaní eurofondov, kým mnohé rezorty sú terčom kritiky za to, že eurofondy nedokázali čerpať a sprístupňovať ich tak ďalším prijímateľom,“ upozorňuje rezort vnútra a doplnil, že v prípade zdrojov z korekcií je ministerstvo v pozitívnych číslach. Za pochybenia pri čerpaní mu bola navýšená spoluúčasť o 22 miliónov eur, z vrátených korekcií ešte dokázalo získať 170 miliónov eur.