Daniari to vyhodnotili ako neoprávnený postup a dali podnet na políciu. Polícia po doplatení daní a prejavení účinnej ľútosti najprv trestné stíhanie vo veci zastavila, neskôr však vyšetrovania pri vratke DPH na príkaz prokuratúry obnovila. Kauza sa tak do konca roka 2017 neuzavrela.
Ďalšie trestné stíhanie vo veci podvodu začala polícia koncom roka 2017 v prípade nadobudnutia pozemkov Kiskom vo Veľkom Slavkove ešte z roku 1999. Stíhanie vyšetrovateľ začal na podnet pôvodného majiteľa. Ten tvrdí, že v roku 2015 zistil, že o parcelu ho obrali bez jeho vedomia.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Pri daniach aj pozemkovej kauze Kiska porušenia zákonov odmieta. Tvrdí, že dane nechal na účtovníka a pozemok zase kupoval od realitky. Neskôr však priznal, že na spôsobe účtovníctva v KTAG sa dohodol s bratom ako spolumajiteľom. V prípade pozemkov zase Kiska vedel o tom, že kým ich kúpil, na katastri došlo v priebehu pár dní k viacerým podozrivým rýchlym prevodom rovnakých parciel.
Na daňové problémy slovenského prezidenta upozornil médiá v septembri tohto roku anonym. Podľa kópie údajov z daňovej kontroly bol spáchaný trestný čin krátenia dane z príjmu, dane z pridanej hodnoty a podaná bola aj žiadosť o neoprávnené vyplatenie vratky DPH. Dokopy mali tri daňové delikty obrať štátnu pokladnicu o 182-tisíc eur.
Podľa daniarov KTAG v roku 2014 neoprávnene zahrnula do výdavkov náklady súvisiace s financovaním prezidentskej kampane. Medzi škrtnutými nákladmi sa ocitli napríklad peniaze zaplatené za vydanie Kiskom napísanej knihy Cesta manažéra z pekla, konzultačné, reklamné alebo poradenské firmy. Daniari tiež neuznali náklady, ktoré spoločnosť KTAG nevedela doložiť, a išlo napríklad o prenájom lietadla DA 42 či ubytovanie v rôznych bratislavských hoteloch. Celkovo sa suma neoprávnených nákladov vyšplhala na 136 337 eur, čím si spoločnosť KTAG neoprávnene znížila daňovú povinnosť o 27 114 eur.
Bez toho, aby mala firma z konkrétnej činnosti príjmy, nemôže o súvisiace náklady znižovať základ dane či žiadať vratku DPH. Kiska to vidí inak. „Nepokladám za nič zvláštne, že daňový úrad a samotný subjekt, ktorý podniká, majú rôzne názory na to, ako má byť položka zaúčtovaná,“ vyhlásil Kiska. Prezident už denníku Pravda neodpovedal, či sumu 136 337 eur uviedol vo svojom daňovom priznaní ako nepeňažný príjem a odviedol z nej 19-percentnú daň z príjmu fyzických osôb.
Slovenský prezident tiež čelí podozreniam z prekročenia finančného limitu oficiálnej prezidentskej kampane. Andrej Kiska oficiálne priznal, že v čase od 28. februára do 27. marca 2014 (prvé plus druhé kolo volieb) minul 250 593 eur, čo by znamenalo, že do limitu sa zmestil. Dátumy zverejnených faktúr spoločnosťou KTAG naznačujú, že Kiska mohol limit presiahnuť. Kiska priznal, že na jeho propagáciu pred kampaňou išlo až 1 095 482 eur. Prezident sa o daňových problémoch svojej firmy viackrát bavil s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom a žiadal ho o nestranné vyšetrenie prípadov.
Koncom roka polícia začala ako možný podvod vyšetrovať prevody 1,2-hektárového pozemku, ktorý získal Kiska vo Veľkom Slavkove. Cena lukratívnej parcely sa aktuálne môže šplhať až k miliónu eur. K pozemku sa najprv prostredníctvom vydržania dostala dnes už zlikvidovaná spoločnosť Agras z Veľkého Slavkova. Tá následne pozemok previedla na človeka, ktorý ho nakoniec predal Andrejovi Kiskovi. Všetky prevody sa udiali za pár dní. Na transakcii je podozrivé vydržanie parcely, keďže tento právny úkon sa používa pri predaji pozemkov neznámych vlastníkov. Lenže kataster nehnuteľností poznal pôvodného majiteľa, ktorým bol do roku 1999 popradský zubár Ján Franc. Ten pozemok zdedil po svojom otcovi v roku 1998.