Odpad môže byť v roku 2019 oveľa drahší. Ministerstvo životného prostredia sa chystá zatlačiť na samosprávy tým, že zdvihne ceny za skládkovanie. Takto ich chce motivovať k tomu, aby viac triedili. Vyššie náklady môžu mestá a dediny premietnuť obyvateľom do miestneho poplatku za odpadky.
O odvoz a uloženie zmiešaného odpadu sa starajú obce, ktoré ho financujú z vyzbieraného poplatku. Na našich skládkach, kam vozia netriedené smeti, platia najmenej v Európe. Za tonu je to asi 5 eur. "Na Slovensku je preto veľmi atraktívne odpad skládkovať namiesto toho, aby sme si dali trochu námahy ho vyseparovať a recyklovať. Ak nechceme žiť medzi odpadkami, musí sa to zlepšiť,” povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) v rozhovore pre agentúru SITA. Jeho rezort preto pripravil nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý by mala v budúcom roku schváliť vláda.
Jedným z opatrení zákona má byť drahšie skládkovanie. O koľko jeho cena vzrastie, zatiaľ nie je jasné. „Jedno je však isté už dnes. Tam, kde sa bude viac triediť, budú poplatky za skládkovanie nižšie ako tam, kde sa triedi málo alebo vôbec,“ doplnil hovorca zeleného rezortu Tomáš Ferenčák. Platba za tonu odpadu by sa podľa Sólymosa nemala priblížiť k sume, ktorá sa platí v Česku (20 eur) či v Rakúsku (60 eur). Legislatíva je už v medzirezortnom pripomienkovaní. Rezort verí, že účinnosť nadobudne od 1. januára 2019.
Zodpovednosť za separovanie papiera, skla, plastov a kovov v súčasnosti neleží na pleciach samospráv, ale výrobcov, ktorí ich na trh uvedú. Nádoby na ich triedenie musia zabezpečiť tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov, s ktorými má každá obec zmluvu. Napriek tomu triedenie viazne, nádob je málo alebo celkom chýbajú, prípadne sa nevynášajú dosť často a sú stále preplnené.
Aj preto stále prevláda skládkovanie. Jeho zdraženie môžu pocítiť samotní obyvatelia. Túto možnosť pripustil aj výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. „ZMOS považuje tento návrh zákona za niečo, čo bude ešte vyžadovať dlhšiu vážnu debatu o nastavení podmienok tak, aby sa v dlhšom časovom horizonte naplnil hlavný účel zákona, a tým je zvýšenie separácie,“ mieni Turčány. „Najvážnejšie obavy však máme z finančných dôsledkov, tak na ľudí, ako aj na mestá a obce. No obávame sa aj o to, či sa podarí naplniť hlavný cieľ, a tým je zvýšenie miery triedenia odpadu. Lebo on sa naplniť nemusí, respektíve sa nemusí naplniť všade,“ upozornil Turčány.
Ako dodal, zatiaľ nechce špekulovať o tom, či sa suma za odvoz odpadu zvýši o päť či o desať percent, no peniaze, ktoré sa týmto spôsobom získajú navyše, by podľa jeho slov mali putovať do obcí a miest, ktoré poctivo separujú.
Podľa hovorkyne bratislavskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Beáty Humenikovej by zvýšenie poplatku za uloženie odpadu mohlo mať vplyv na zníženie skládkovania. „V rámci celého Slovenska skončia na skládkach asi dve tretiny odpadu a Slovensko je tak v recyklácií na posledných priečkach medzi ostatnými európskymi krajinami,“ pripomenula hovorkyňa.
Ako spresnila, bratislavský netriedený odpad končí v spaľovni a vyrába sa z neho teplo a elektrická energia, ktorou je zásobovaných asi 22-tisíc domácností. V roku 2016 vyprodukovali obyvatelia Bratislavy 157-tisíc ton odpadu, z toho takmer 117-tisíc ton tvoril zmesový komunálny odpad.
Na Slovensku sa ročne vyzbierajú približne 2 milióny ton odpadu. Každý človek vytvorí v priemere 348 kíl komunálneho odpadu za rok, pričom priemer únie je približne 480 kilogramov. Podľa údajov zo štatistického úradu Európskych spoločenstiev Eurostatu skončilo v roku 2015 až 69 percent objemu „slovenského“ odpadu na skládkach. Európsky priemer vtedy predstavoval iba 26 percent. Na porovnanie, v Rakúsku skládkujú len 4 percentá odpadu.
V dokumente Envirostratégia 2030, ktorý tento mesiac predstavil zelený rezort, si dal odvážnu výzvu – recyklovať do roku 2030 až 65 percent odpadu, miera skládkovania by sa mala znížiť na 10 percent. Únia dokonca hovorí o tom, že do roku 2030 by sa malo recyklovať až 70 percent odpadu. Slovensko si však zrejme neporadí ani so záväzkom, podľa ktorého má do roku 2020 separovať minimálne polovicu odpadu.
Trend v tejto oblasti sa síce postupne zlepšuje, no veľmi pomaly. Zatiaľ čo v roku 2014 sme triedili len 10 percent odpadov a o rok neskôr 15 percent, v roku 2016 už stúpla miera recyklácie na 23 percent. No dosiahnuť cieľ 50-percentnej recyklácie bude náročné, pripustil hovorca Ferenčák. Aj preto rezort pristúpil k zmene legislatívy.