O dva mesiace uplynie polovica volebného obdobia. Aké trendy možno vyčítať z prieskumov počas roka 2017?
V podstate takmer žiadne. Tie posuny sú len minimálne. To, čo sa objavilo pár mesiacov po voľbách ako nejaké východisko pre trend preferencií, sa už nemení. Zaujímavé je, že nikto výrazne nestráca, ale nikto ani výrazne nezískava. Situáciu možno vnímať aj optikou predchádzajúcich parlamentných volieb, kedy sa predvolebný súboj udial až v posledných týždňoch, ak nie v dňoch pred voľbami. Voliči váhali, a ak si vybrali, tak tá ich voľba v prieskumoch nebola pevná. Podliehala zmenám a často aj veľmi náhlym. Myslím, že toto nastavenie pokračuje. Volič zrejme čaká až na obdobie, kedy sa bude reálne rozhodovať.
Vládne strany by však podľa prieskumov prišli o väčšinu poslaneckých kresiel v parlamente. Čomu pripísať ich straty?
Treba vidieť, že k zmenám došlo primárne po skončení strany Sieť (štvrtej strany koalície, ktorá z koalície vypadla – pozn. red.). Bol to prvý výrazný zásah do preferencií nielen v rámci parlamentných volieb, ale aj po voľbách, keď tá strana v skutočnosti skončila. Áno, vyzerá to tak, že vládne strany stratili väčšinu a koalícia nie je predurčená na vládnutie spolu. Sú v nej odlišné strany. Minimálne v prípade Mostu-Híd sa ťažko dáva spoločný menovateľ s ostatnými vládnymi stranami. Časť voličov, a to platí pre všetky vládne strany, ako keby strácala presvedčenie o tom, že táto koalícia je dobré riešenie. Na druhej strane však ani opozičné subjekty výrazne nenaberajú podporu. Voliči vládnych strán sa častejšie stávajú nerozhodnutými alebo nevoličmi, ako by si vybrali konkrétnu opozičnú stranu. Čo sa mi zdá zaujímavé, je, že KDH bude naspäť na parlamentnej mape. Z prieskumov, ktoré mám k dispozícii, to vyzerá tak, že KDH by mohlo zamiešať karty.
Koalícia zažila cez leto vážnu krízu vypovedaním koaličnej zmluvy zo strany SNS, v septembri sa koalícia otriasala kvôli tlaku národniarov na odchod ministra práce Jána Richtera z funkcie a v závere roka premiér Robert Fico pohrozil, že spojí hlasovanie o zmrazovaní platov s hlasovaním o dôvere vláde. Čo nakoniec rozhodlo, že koalícia všetky situácie ustála?
Je to klišé a mnohí sa tomu vysmievajú, ale podľa mňa je faktom, že momentálne táto koalícia nemá alternatívu. Zo zvyšnej opozície pri súčasnom parlamentnom rozložení sa nedá vyskladať koaličné zoskupenie schopné bez volieb prevziať vládnu moc. Zároveň je to aj ten najsilnejší tmel pre súčasnú koalíciu.
Možno očakávať, že sa konflikty v koalícii v druhom polčase vládnutia budú opakovať častejšie?
Bude to záležať od vývoja preferencií, či si budú vládne strany navzájom preberať voličov a kto budú súperi jednotlivých strán koalície v predvolebnom období. S kým sa teda budú biť o rovnakého voliča. Neplatí totiž, že celá koalícia je proti celej opozícii, sú tam rozdiely. Ak by niektorá z vládnych strán bola ohrozená z pohľadu postupu do budúceho parlamentu, čo sa nedá vylúčiť, v takom prípade konflikty môžu byť dramatickejšie a pomerne výrazné. Toto sa však bude riešiť až koncom roka 2019.
Bude pre vládne strany kľúčový tento rok, pokiaľ ide o ich voličskú podporu, pretože rok 2019 už bude v očakávaní volieb?
Záleží, aká konkurencia sa ukáže. Jedným z charakteristických znakov roka 2017 bolo očakávanie, či sa objavia nové politické projekty. Ony sa objavili, ale nie sú to zďaleka také razantné nástupy, ako sme mohli sledovať v nedávnej minulosti. Bežne sa stávalo, že ohlásené strany vyskočili v preferenciách oveľa výraznejšie, ako to dnes naznačujú dva najviditeľnejšie projekty Progresívne Slovensko a strana Spolu.
Podľa prieskumov by zatiaľ potrebnú väčšinu hlasov nedosiahli ani opozičné pravicové strany. Prečo neponúkajú, ako ste povedali, zrozumiteľnú alternatívu?
Parlamentné opozičné strany takmer kompletne rezignovali na jasný a čitateľný politický program. Viac sa sústreďujú na politické šarvátky, na útoky na jednotlivé koaličné strany bez toho, aby predložili systémové riešenia problémov. Tým pádom ťažko presvedčia voliča, že dokážu veci nielen kritizovať, ale aj riešiť. Toto je dominantný problém celej parlamentnej opozície.
Aká vládna zostava by vôbec mohla vzniknúť podľa súčasného stavu podpory politických strán?
Voľby sa budú zrejme rozhodovať až na konci volebného obdobia, ako to ukázali aj minulé parlamentné voľby. Čo sa vtedy vyformovalo pred voľbami, neplatilo v podobe, ako naznačovali prieskumy. Volič si dnes nevie vybrať, je zneistený. Je výrazne väčšia skupina voličov, ktorí by voliť nešli alebo odpovedia, že nevedia, koho voliť. Táto skupina je minimálne o 50 percent väčšia, ako bývala v minulosti. Robiť dnes nejaké prognózy je preto veľmi problematické. Ako hovoria klasici, všetko nakoniec bude inak. K tomu smerujeme, pretože stabilita politických subjektov je podstatne nižšia ako v minulosti. Nemyslím tým len zloženie strán, ale predovšetkým ich podporu vo verejnosti. Ide o to, aké silné voličské jadro majú, ktoré im garantuje, že sa môžu na politickej scéne pohybovať voľnejšie.
V jeseni boli župné voľby, v ktorých získala pravicová koalícia až päť miest županov. Naznačili tieto voľby, že ľudia chcú zmenu aj na republikovej úrovni?
Do istej miery áno. Ale výsledok zďaleka nebol taký jednoznačný, ako sa to snažili analytici a predovšetkým lídri politických strán interpretovať. Zobral sa zlý referenčný rámec, porovnávali sa župné voľby s tými, ktoré boli v roku 2013. V tom čase bol Smer na vrchole voličskej podpory a fungovala jednofarebná vláda. Medzičasom v roku 2016 boli parlamentné voľby a Smer išiel výrazne dole. Navyše, teraz sme v župných voľbách volili jednokolovo a opozícia sa s novou situáciou dokázala vyrovnať lepšie ako vládna koalícia. Paradoxne preto, že opozícia má obmedzený počet viditeľných tvárí, a keď sa dokáže zhodnúť na určitých osobách, dáva to vcelku dobrú šancu na úspech. Navyše, aj prepočítavanie výsledkov župných volieb, kde sa volí väčšinovo a v parlamentných voľbách, kde sa volí pomerným systémom, je problematické. Takže platí, že župné voľby naznačili posun, ale zďaleka nebol taký, aby predurčoval výsledok parlamentných volieb v roku 2020.
Ako môžu ovplyvniť politickú scénu nové strany Progresívne Slovensko a strana Spolu, ktorú založili nezaradení poslanci?
Záleží, aký kus voličského koláča si dokážu odkrojiť a komu voličov zoberú. Môže sa stať, že zoberú výlučne sympatizantov súčasnej opozícii, a v tom prípade by sa veľa na rozložení síl nezmenilo.
Nehrozí potom Slovensku do budúcnosti scenár, že sa nová koalícia bude skladať veľmi komplikovane pre veľký počet strán?
Hrozí. Myslím, že aj predchádzajúce voľby naznačili, že takéto riziko je vážne a v budúcnosti môže byť ešte výraznejšie. Na druhej strane sa objavujú náznaky návratu KDH na politickú scénu. KDH je štandardná politická strana a aj obidva nové projekty, ktoré zatiaľ veľmi neoslnili, ale majú za sebou silné personálne obsadenie, smerujú tiež k štandardným subjektom, ako k tým neštandardným, ktoré dnes v opozícii dominujú. Záleží, koľko voličov a odkiaľ sa k nim prikloní. Môže to dopadnúť tak, že bude takmer nemožné zostaviť zmysluplnú koalíciu, ale politická scéna sa môže vyčistiť aj tým, že niektoré z najproblematickejších strán z parlamentného kolotoča vypadnú.
V jeseni budú komunálne voľby, v nich chodí voliť okolo 50 percent voličov. Aký signál môžu znamenať pre politické strany?
Podľa mňa takmer žiadny, lebo ide o iný typ volieb. Politické subjekty nemajú v komunále reálne zastúpenie, možno na dve či tri strany. Ide o niečo, čo je skôr virtuálne ako reálne. Podľa mňa to budú voľby výrazne nestranícke. Možno v najväčších mestách pôjde aj o súboj politických subjektov, ale inak si myslím, že to budú voľby nestraníckych kandidátov.