V osmičkovom roku 2018 si Slovensko pripomenie rad významných výročí

, 05.01.2018 06:00
Slovensko, vlajka
Ilustračná foto Autor: ,

Mimoriadny z hľadiska významných dejinných výročí. Aj taký je pre Slovensko rok 2018. Už v prvý deň nového letopočtu oslávilo 25. výročie svojho vzniku ako suverénneho štátu. V jeho priebehu si však pripomenie aj 100. výročie založenia prvej ČSR, 50. výročie Pražskej jari či 30. výročie sviečkovej manifestácie za náboženskú slobodu a demokraciu.

Okrúhle jubileá narodenia budú mať viaceré osobnosti: politik a štátnik Milan Hodža, architekt Dušan Jurkovič, maliar Martin Benka, rozprávkar Pavol Dobšinský, spisovatelia a básnici Ján Smrek, Martin Rázus, Milan Rúfus a iní. A sú tu aj výročia skôr smutné, ktoré vyplynuli z dátumov mníchovskej zrady alebo „Víťazného februára“.

Výročia historických udalostí

  • 100. výročie

    Koniec prvej svetovej vojny 11. 11. 1918 a súvisiace výročie

    2. – 3. 6. 1918 (vzbura slovenských vojakov v srbskom Kragujevaci)

  • 100. výročie

    Vznik 1. ČSR 28. 10. 1918 a súvisiace výročia

    30. 5. 1918 (Pittsburská dohoda), 18. 10. 1918 (Washingtonská deklarácia),

    30. 10. 1918 (Martinská deklarácia) a 14. 11. 1918 (vytvorenie prvej čs. vlády)

  • 25. výročie

    Vznik Slovenskej republiky 1. 1. 1993

  • 50. výročie

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR 21. 8. 1968

  • 50. výročie

Vznik česko-slovenskej federácie 28. 10. 1968

  • 30. výročie

Sviečková manifestácia 25. 3. 1988

  • 70. výročie

Februárový prevrat (,,Víťazný február", prechod od demokracie ku komunistickej totalite, prihlásenie ČSR k sovietskemu mocenskému bloku) 25. 2. 1948

  • 80. výročie

Mníchovská dohoda (mníchovská zrada, po dohode mocností Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územia osídlené prevažne Nemcami 29. – 30. 9. 1938

  • 170. výročie

Udalosti revolučného roku 1848 15. 1. 1848 (reč Ľudovíta Štúra na Uhorskom sneme o jazykových právach Slovákov), 10. 5. 1848 (prijatie Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši), 19. 9. 1848 (prvé zasadnutie I. Slovenskej národnej rady)

  • 155. výročie

Založenie Matice slovenskej 4. 8. 1863

  • 20. výročie

Koniec mečiarizmu 25. a 26. september 1998 (konali sa vtedy dvojdňové parlamentné voľby, ktoré o tom rozhodli)

Určite najväčší priestor z tohto zoznamu dostanú historické medzníky súvisiace s česko-slovenskou štátnosťou, ktorej začiatok sa oficiálne viaže k dátumu 28. október 1918. Pri ich príležitosti sa uskutočnia viaceré reprezentačné podujatia za účasti najvyšších predstaviteľov dnes už samostatných štátov. Časť z nich zorganizuje Úrad vlády SR.

„Bol by som nerád, keby sme rok 2018 vnímali len ako príležitosť na nejaký historický seminár,“ uviedol v súvislosti s chystanými oslavami slovenský premiér Robert Fico. „Určite aj úvahy historikov a politológov majú svoje miesto, ale našou povinnosťou je tento exkluzívny rok využiť na dve veci: na perfektnú prezentáciu Českej a Slovenskej republiky v zahraničí a súčasne na potvrdenie kvality našich vzťahov. Ak toto nedokážeme, tak sme zlyhali,“ zdôraznil.

Slovensko a Česko si niektoré výročia pripomenú spoločne

Slovenská a česká vláda sa už dávnejšie dohodli na spoločnom pripomenutí si tohtoročných výročí česko-slovenskej éry. Koordinácii podujatí sa kabinety naposledy venovali 4. septembra na zasadnutí za účasti šéfov diplomacie Miroslava Lajčáka a Lubomíra Zaorálka v moravskom zámku Lednice. Zoznam akcií má byť vypracovaný tak, aby sa najmä na tých kľúčových zaistilo dôstojné zastúpenie predstaviteľov oboch strán.

„Československo bolo dobrý a úspešný projekt a splodilo dva úspešné demokratické štáty, jasne ukotvené v európskom priestore, vyznačujúce sa ekonomickou stabilitou a úspešnou transformáciou,“ skonštatoval na stretnutí v Lednici Lajčák, ktorý pripomenul, že obe republiky dlhodobo udržiavajú nadštandardné vzťahy a v stredoeurópskom priestore predstavujú „unikátnu skúsenosť spoločnej histórie vrátane pokojného rozchodu“.

Vrcholom radu podujatí pripravovaných na vládnej úrovni budú celoštátne oslavy pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Na počesť storočnice sa však uskutočnia aj početné sprievodné akcie, ako odborné konferencie, koncerty či výstavy. Kľúčovou spomedzi všetkých má byť spoločná výstava, ktorá sa bude konať v slovenskej aj českej metropole. Monumentálny výtvarný projekt s názvom Pripomenutie výročia vzniku Československa, ktorého prípravu už v roku 2016 ohlásili vedenia národných múzeí a galérií oboch republík, sa od apríla do septembra predstaví na Bratislavskom hrade a v októbri poputuje do Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. „Výstavu neberieme ako povinnosť, aby sme si urobili čiarku. Všetci ju berieme ako vlastný projekt, na ktorý sa tešíme. Isto sa všeličo nové a zaujímavé dozvieme,“ uviedla riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.

S československým štátom sa spája aj rad ďalších tohtoročných jubileí. Napríklad 50. výročie Pražskej jari a československého obrodného procesu, ktorý 21. augusta 1968 násilne ukončila okupácia vojsk Varšavskej zmluvy. Podľa doteraz zhromaždených a overených údajov Ústavu pamäti národa bolo len počas jej prvých dní usmrtených 30 slovenských občanov. Celkovo vtedy v rámci Československa zahynulo vyše 100 osôb, asi 500 bolo zranených. „Odpustkom“ za inváziu bolo aspoň pre Slovákov ustanovenie federácie, ktorého 50. výročie takisto pripadne na 28. október.

August 1968 si Úrad vlády uctí slávnostnou spomienkou na osobnosť Alexandra Dubčeka. Okupáciu vtedajšej ČSSR komplexne pripomenie aj výstava unikátnych fotografií v Moravskom zemskom múzeu a v pražskej Národnej galérii.

Hodným spomienky však bude aj 25. marec, deň 30. výročia bratislavskej sviečkovej manifestácie, tichého protestu veriacich proti potlačovaniu cirkví komunistami. Ako prezradil bývalý disident a neskôr politik František Mikloško, na jej začiatku bola – čokoláda. Z Kanady ju na Slovensko poslal niekdajší vynikajúci hokejista Marián Šťastný. A zvnútra obalu skrývala výzvu, aby sa vo sviatok Zvestovania Panny Márie konali v miestach, kde žije slovenská komunita, protestné akcie. Apel vzápätí rozšírili rozhlasové stanice Slobodná Európa a Hlas Ameriky. „Ráno v deň demonštrácie ma cestou do kostola zatkli,“ spomínal na udalosť expolitik. Nemal preto spočiatku ani tušenia, ako napokon dopadla. Nevidel zhruba dve tisícky ľudí, ktoré sa vo večernom chlade a daždi postavili štátnej moci a čelili obuškom, vodným delám či nájazdom policajných áut. „Až susedia mi po návrate z väzenia nadšene zvestovali: Ferko, to bola svetová vec!“ opísal Mikloško po rokoch.

K smutnejším tohtoročným „okrúhlinám“ možno zaradiť 70. výročie „Víťazného februára“, ktorý pre Československo znamenal prihlásenie sa k sovietskemu bloku a nástup totalitného režimu. Rok 2018 je však dôležitý aj v súvislosti so výročiami svetového významu. Sto rokov napríklad uplynie od skončenia prvej svetovej vojny. Tento konflikt globálnych rozmerov trval od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. „Poslednú salvu pri podpise prímeria v Compiégne vo Francúzsku, ktoré vojnu ukončilo, vystrelili 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte,“ priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič. Tento dátum sa vo svete slávi ako Deň vojnových veteránov a symbolizujú ho červené kvety divého maku. A pri príležitosti tejto storočnice zorganizujú českí a slovenskí vojaci národné púte do zahraničia, na ktorých si uctia pamiatku legionárov na miestach bojov v Rusku, Taliansku, vo Francúzsku.

Prvá svetová a mníchovská zrada

Počas vojny, ktorá sa začala atentátom na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este, bolo zmobilizovaných vyše 60 miliónov vojakov. Z územia dnešného Slovenska vtedy do rakúsko-uhorskej armády narukovalo asi 400-tisíc chlapov, teda takmer 15 percent všetkého obyvateľstva. Z vojny sa ich nevrátilo takmer 70-tisíc, ďalších vyše 60-tisíc zostalo trvalo zmrzačených. Pre Slovensko sú v súvislosti s vojnou dôležité aj dni 2. a 3. jún 1918, keď došlo k vzbure slovenských vojakov v srbskom Kragujevaci. Skončila sa popravou 44 príslušníkov Trenčianskeho 71. pešieho pluku, ktorí povstali proti vojne a útlaku.

Rozpútanie druhej vojny s prívlastkom „svetová“ zase predznamenala takzvaná mníchovská zrada, od ktorej tento rok uplynie presne 80 rokov. Na konferencii v Mníchove v dňoch 29. a 30. septembra 1938 sa vtedy mocnosti „o nás bez nás“ dohodli, že Československo musí odstúpiť Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Zakrátko nasledoval aj rozpad spoločného štátu.

Pre úplnosť treba pripomenúť výročia súvisiace s dávnejšími historickými udalosťami, keď sa rozhodovalo o tom, či slovenský národ vôbec bude existovať. Od „meruôsmeho“ roku 1848 uplynie 170 rokov, od založenia Matice slovenskej 155 rokov.

A naopak, ešte je tu aj jedno z najmladších výročí s nulou na konci. Súvisí s porážkou mečiarizmu a návratom už samostatného Slovenska späť do tábora demokratických krajín. Presne 20 rokov uplynie 26. septembra odo dňa, keď sa v roku 1998 po vtedy dvojdňových parlamentných voľbách zrátali odovzdané hlasy a Mečiarovo HZDS, hoci opäť zvíťazilo, nebolo už schopné vytvoriť ďalšiu vládu.

Nedožité jubileá osobností

  • 300. výročie

    (15. 4. 1718) Adam František Kollár (osvietený vedec, ovplyvnil školskú reformu Márie Terézie)

  • 240. výročie

(14. 11. 1778) Ján Nepomuk Hummel (hudobný skladateľ, pianista)

  • 190. výročie

    (16. 3. 1828) Pavol Dobšinský (folklorista, rozprávkar, literárny historik, pedagóg)

  • 150. výročie

    (23. 8. 1868) Dušan Samuel Jurkovič (architekt, autor Štefánikovej mohyly na Bradle, staníc lanovky na Lomnický štít a iných významných objektov)

  • 140. výročie

    (1. 2. 1878) Milan Hodža (politik, štátnik a publicista, bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty predseda vlády Česko-Slovenska a prvý slovenský, viacnásobný minister)

  • 130. výročie

    (17. 7. 1888) Pavol Peter Gojdič (gréckokatolícky biskup a mučeník rusínskeho pôvodu, v roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného)

  • 130. výročie

    (18. 11. 1888) **Martin Rázus* (spisovateľ, evanjelický kňaz, politik – prvý predseda SNS)

  • 130. výročie

    (21. 9. 1888) Martin Benka (maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista)

  • 130. výročie

    (10. 3. 1888) Ivan Stodola (lekár, dramatik, spisovateľ)

  • 120. výročie

    (16. 12. 1898) Ján Smrek (básnik, spisovateľ, redaktor, publicista)

  • 110. výročie

    (20. 5. 1908) Ján Jamnický (herec, divadelný režisér a pedagóg)

  • **110. výročie

    (28. 8. 1908) Maša Haľamová (spisovateľka, autorka ženskej krehkej lyriky)

  • 110. výročie

    (25. 9. 1908) Eugen Suchoň (hudobný skladateľ, autor národných opier Krútňava a Svätopluk)

  • 100. výročie

    (12. 1. 1918) Karol L. Zachar (herec, režisér, scénický výtvarník, pedagóg)

  • 100. výročie

    (1. 4. 1918) Ján Kadár (filmový režisér a scenárista, spoluautor oscarového filmu Obchod na korze)

  • 100. výročie

    (12. 12. 1918) Štefan Žáry (básnik, prozaik, esejista, prekladateľ)

  • 90. výročie

    (10. 12. 1928) Milan Rúfus (básnik)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výročie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk