Alkoholu za volantom neubúda. Uvažuje sa o habaní áut

Veľkým problémom podľa Kaliňáka aj naďalej zostáva nepozornosť vodičov a alkohol. Označil ho za náš národný šport. Predísť dopravným nehodám pod vplyvom alkoholu sa podľa neho dá jednoducho. „Nesadnem si za volant a je po problémoch,“ zdôraznil.

Dopravná polícia zaznamená ročne tisícky prípadov opitých šoférov a čísla neklesajú. Kým v roku 2013 ich zastavila 5 760, ku koncu novembra minulého roku až 8 350. Väčšina nafúka viac ako promile. Odborníci pritom upozorňujú, že štatisticky sa polícii podarí chytiť šoféra až po 500 jazdách pod vplyvom alkoholu. Ten hrá významnú úlohu aj pri dopravných nehodách. Alkohol je za zhruba každou desiatou.

Väčšina takýchto kolízií sa stane počas víkendu, najmä v poobedňajších a nočných hodinách. Tri štvrtiny nehôd sa stanú v obci, ide väčšinou o náraz do iného auta, stromu, stĺpa alebo stromu. Ďalšej nehode možno policajti zabránili aj v sobotu 30. decembra podvečer, keď v obci Valča pri Martine zastavili 20-ročného vodiča. Namerali mu až 2,31 promile alkoholu v krvi. So skóre o niečo nižším – 2,1 promile, pritom prešiel vlani v júli len o rok starší vodič v Trnave veľkou rýchlosťou cez priechod pre chodcov a zabil 54-ročnú ženu.

Od novembra 2011 platí novela zákona o cestnej premávke, ktorá za nehodu pod vplyvom alkoholu zaviedla ročný trest za mrežami a 10-ročný zákaz šoférovania. Rovnaké sankcie hrozia aj tým, ktorí nafúkajú viac ako promile, alebo sa odmietnu podrobiť dychovej skúške. V prípade recidívy sú to až dva roky. Pod jedno promile ide len o priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu od 150 do 800 eur a zákaz šoférovania do troch rokov.

Najväčší pokles dopravných nehôd zavinených pod vplyvom alkoholu paradoxne zaznamenali policajti medzi rokmi 2008 a 2012, keď ich počet padol z viac ako 3 100 na 1 726. Odvtedy ich množstvo klesá len pomaly, pričom za rok 2016 štatistiky ukázali 1 501 nehôd zavinených alkoholom. Za ostatný rok ešte polícia čísla nezverejnila.

Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa aj vďaka preventívnym opatreniam podarilo situáciu na cestách stabilizovať. "Slovensko určite v posledných rokoch patrí v rámci Európy medzi ostrovy bezpečnosti,“ vyhlásil pri prezentovaní výsledkov za rok 2017. Počet obetí na cestách je v posledných piatich rokoch na úrovni okolo 250 aj napriek tomu, že počet evidovaných áut rastie. Oproti 250 obetiam z roku 2016 ich pribudlo v tom minulom ešte o osem viac.

(* Zdroj: Polícia SR,* údaje za 11 mesiacov)

Smrteľných dopravných nehôd bolo menej. V roku 2017 ich zaznamenali 222, pričom v roku predtým 226. Boli však často tragickejšie. Len pri šiestich nehodách prišlo o život až 25 ľudí. Tou najpamätnejšou bola októbrová havária mikrobusu pri Prievidzi. Pravdepodobne pre mikrospánok vodiča zahynulo okrem neho ešte sedem opatrovateliek vracajúcich sa z Rakúska. Dopravná situácia vychádza dobre aj v porovnaní so susednými krajinami. „Držíme si premiantsku pozíciu, s ktorou sa však nemôžeme uspokojiť,“ konštatoval minister. Na počet obyvateľov máme počet obetí na cestách rovnaký ako v Rakúsku.

Prísne tresty podľa neho na fenomén alkoholu za volantom nemali zásadný vplyv. „Predstava, že za alkohol zistený v rámci preventívnej akcie by ste mali ísť na rok do väzenia aj bez dopravnej nehody, by na súdoch neprešla. To by bolo v rozpore aj s našimi ústavnými princípmi,“ povedal Kaliňák. Šancou sú alternatívne tresty. Kaliňák spomenul, že by chceli ešte popracovať na možnosti zverejňovania najväčších priestupcov, pretože verejné odsúdenie je podľa neho často najväčším trestom. Dvoj- či trojdňový pobyt v cele predbežného zadržania do vytriezvenia by mohol byť dostatočným odstrašujúcim príkladom.

Policajný prezident Tibor Gašpar si myslí, že každý si dodatočne uvedomuje svoju chybu a ľutuje ju. Rozhodnutie šoférovať prichádza v stave opitosti, preto nemožno očakávať, že nabudúce si dá lepší pozor. „V tejto časti som za represiu, dokonca niekedy možno až extrémnu,“ poznamenal Gašpar. S ministrom diskutujú o možnosti zadržať takejto osobe nielen vodičský preukaz, ale aj vozidlo, aby sa chyba neopakovala. „Recidíva je to, na čom chceme popracovať,“ dodal Kaliňák.

Súčasné finančné sankcie sú podľa dopravného analytika Jána Bazovského dostatočné. „Ich ďalšie sprísňovanie nikam nepovedie. Ľudí treba predovšetkým naučiť spoluzodpovednosti za to, čo sa stane,“ pripomína.

Viac než represiou by mala polícia podľa Bazovského pôsobiť preventívne. „V prípade, že vodič spáchal dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu prvýkrát, mohli by mu dať namiesto podmienečného trestu radšej polročné domáce väzenie s využitím monitorovacieho zariadenia. Takýto morálny trest je určite zmysluplnejší ako podmienka,“ vysvetľuje. Polícia by sa tak mohla zamerať na konkrétne porušovanie pravidiel.

„U recidivistov by pripadalo do úvahy aj zhabanie vozidla. V istých prípadoch je auto považované za zbraň a vtedy je namieste zaistiť aj vec, ktorou bol páchaný trestný čin,“ hovorí Bazovský, aj keď pripúšťa, že je to extrémny prípad. K zhabaniu vozidla by bolo možné pristúpiť vtedy, ak vodič spácha viac trestných činov, napríklad jazdil pod vplyvom alkoholu opakovane, pričom mu už bol udelený zákaz viesť vozidlo, alebo spôsobí nehodu v následkami na zdraví.

V niektorých európskych krajinách ako Rakúsko, Holandsko či Švédsko sa ujal tzv. alkolock. Je to prístroj, ktorý sa zapája priamo do auta a šofér doň musí pri naštartovaní fúknuť. Ak dosiahne limit nad 0,1 promile, motor sa nezapne. A musí fúkať opakovane aj počas jazdy. Ak nezodpovedný šofér nechce prísť o vodičský, musí súhlasiť s inštaláciou prístroja. Zaplatiť si ho však musí sám. Jeho cena je asi 1 500 eur.