Radikálnejšia Viedeň chce brať dávky Slovákom

Skrátka by mali prísť hlavne tí, čo v krajine síce pracujú, no trvalý pobyt majú na Slovensku. Za iniciatívou stojí pravicovopopu­listická Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá takto plní sporné predvolebné sľuby.

Zákon o takzvanej indexácii by mal Rakúsku podľa odhadov ušetriť okolo 114 miliónov eur, čo pre rakúsku kasu nie je veľká suma. Zjavne ide najmä o politické gesto, ktoré je kontroverzné. Pracujúcich cudzincov totiž Rakúsko potrebuje. Ide napríklad aj o slovenské opatrovateľky či stavebných majstrov. Prídavky sú pre nich popri lepších rakúskych platoch určitý bonus. V roku 2016 vyplatila krajina do ostatných členských krajín 273 miliónov eur pre 132-tisíc detí. Na Slovensko z toho išlo 63 miliónov eur.

„Naši občania, ktorí pracujú v Rakúsku legálne, odvádzajú svoje príspevky do rakúskych fondov, a preto očakávame, aby bolo náležitým spôsobom zohľadnené aj vyplácanie z týchto fondov,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok po stretnutí v Bratislave s rakúskou ministerkou zahraničných vecí Karin Kneisslovou. Slovensko očakáva, že bude striktne uplatnený systém nediskriminácie, dodal. Podrobnejšie by o opatrení mali rokovať ministri práce a sociálnych vecí oboch krajín. Rakúsko chce otázku indexácie otvoriť na celoeurópskej úrovni. Cieľom je podľa rakúskej ministerky zahraničných vecí nájsť celoeurópsky index, tak aby bola zohľadnená krivka blahobytu v rámci únie. Výška prídavkov by sa tak podľa nej odvíjala od krajiny bydliska dieťaťa. „Máme veľmi rozličnú napríklad kúpnu silu v rámci jednotlivých členských krajín EÚ, tiež rôzne výšky nájmu,“ naznačila Kneisslová, ktorá zároveň Slovenkám a Slovákom z radov opatrovateľov poďakovala za vykonávanú zdravotnú starostlivosť v Rakúsku.

Podľa Štatistického úradu pracovalo v treťom štvrťroku minulého roka v cudzine 142,4 tisíca Slovákov. Najviac z nich odchádzalo za prácou práve do Rakúska – a to až 54,7 tisíca ľudí. Ide však len o čísla pre krátkodobú migráciu – teda odchod za prácou v zahraničí v trvaní do jedného roka. Reálne počty tak môžu byť oveľa vyššie. Mnohí totiž pracujú v zahraničí dlhodobo. Odhadom by tak v Rakúsku mohlo pracovať aj okolo 100-tisíc ľudí zo Slovenska.

Vo Viedni dlhodobo pracuje aj architekt Roman, s manželkou a dvoma deťmi však žije v Bratislave. Do práce denne dochádza. Na deti dostáva z Rakúska prídavky 359 eur mesačne. Na Slovensku by to tento rok bolo len niečo vyše 47 eur mesačne. Okrem toho v Rakúsku vyplácajú deťom od 6 do 15 rokov každoročne v septembri 100 eur na nákup školských pomôcok. „Ak nám to zrušia, tak to nebude až také hrozné, no nepoteší to. Z Rakúska kvôli tomu nepôjdem,“ hovorí Roman. Oveľa horšie by podľa neho bolo, ak by sa zrušilo či menilo vyplácanie materského príspevku. Romanova manželka totiž poberá z Rakúska materskú, keďže pri druhom dieťati nemala na Slovensku na ňu nárok. Pri prvom dieťati poberala materskú na Slovensku, pričom v Rakúsku jej bola dorovnávaná. Minimálna materská sa v Rakúsku podľa Romana pohybuje okolo tisíc eur, maximálne to môže byť 2¤000 eur mesačne.

Rozhodne čistá mzda

V posledných rokoch na portáli Profesia.sk rástol počet inzerátov na prácu v Rakúsku. „V roku 2017 išlo najčastejšie o pozície vodičov kamiónov, programátorov, čašníkov, vodičov alebo elektrikárov,“ hovorí PR manažérka portálu Nikola Richterová. Potvrdila, že záujem o prácu v Rakúsku u nás pretrváva napriek poklesu nezamestnanosti. „Ak v Rakúsku zmenia systém sociálnych dávok, a tým zmenia čistý príjem ľudí tam pracujúcich, samozrejme to ovplyvní aj motiváciu ľudí tam dochádzať a pracovať,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Sociológ Miloslav Bahna neočakáva zásadnejší dosah na záujem o prácu v Rakúsku. Medzi krajinami by totiž aj po okresaní dávok pretrval rozdiel v mzdovej úrovni. Kým na Slovensku sa priemerná mzda blíži k tisícke eur, v Rakúsku je to viac ako trojnásobok. Polovica z ľudí pracujúcich v Rakúsku sú opatrovateľky seniorov. Práve tých je u susedov nedostatok. Pritom nie všetky majú malé deti. V roku 2011 poberala prídavky na deti len niečo vyše pätina opatrovateliek, dodáva Bahna.

Výrazný vplyv by skresanie prídavkov na deti nemalo na Slovákov pracujúcich v Rakúsku ani podľa analytika spoločnosti NextFinance Jiřího Cihlářa. Vidí za tým zlepšujúcu sa kondíciu pracovných trhov, čo pre Slovensko platí dvojnásobne. „Slovák, Čech alebo Rakúšan ochotný pracovať by nemal mať problém nájsť si prácu v regióne strednej Európy,“ hovorí. V mnohých oblastiach totiž pracovníci chýbajú. Slovenský trh práce by tak podľa Cihlářa vracajúcich sa ľudí z Rakúska v súčasnosti jednoducho vstrebal.

Posledné slovo bude mať Brusel

Slovenský rezort práce detaily chystanej rakúskej legislatívy zatiaľ nepozná. „Z dostupných informácií však vieme, že rakúska vláda chce prijať rozhodnutie prispôsobiť výšku vyplácania rodinných prídavkov životnej úrovni krajiny pôvodu jej poberateľa,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška. Malo by však ísť v priemere o ich zníženie, vysvetlil, keďže prevažná väčšina migrujúcich pracovníkov pochádza z Maďarska, Rumunska, Poľska a zo Slovenska. Meniť by sa mali aj dávky v nezamestnanosti a v hmotnej núdzi.

Vlani sa výška rodinných prídavkov v Rakúsku pohybovala od niečo vyše 111 eur na mesiac pre najmenšie deti až po 162 eur pre vysokoškolákov. Na Slovensku má pritom podobná dávka výšku okolo 23 eur na jedno dieťa bez ohľadu na jeho vek. Vyplácanie dávok podlieha v únii vnútroštátnym predpisom. Nárok na ne majú zvyčajne rodičia, ktorí v danej krajine žijú, poberajú v nej dôchodok či v nej pracujú.

Novú legislatívu však bude musieť ešte zhodnotiť Brusel. „Súlad s príslušnou európskou legislatívou bude možné posúdiť až, a ak vôbec, bude navrhovaná rakúska legislatíva prijatá,“ povedala Ingrid Ludvíková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Rakúsku už jeden pokus o skresanie rodinných prídavkov pre cudzincov neprešiel ešte začiatkom minulého roka. Európska komisia nepovažovala vtedy takúto úpravu za zlučiteľnú s európskym právom.