Dokument, ktorý unikol na verejnosť pred voľbami v roku 2011, opisuje korupciu na najvyšších miestach politiky a biznisu v závere druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Vznikol, keď príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) v rokoch 2005 a 2006 odpočúval byt na Vazovovej ulici v Bratislave. SIS sa k spisu doteraz nepriznala a nie je jasné ani to, ktoré jeho časti sú pravdivé. Materiál hovorí o prepojení konkrétnych politikov a ďalších ľudí vo vysokých funkciách najmä s finančnou skupinou Penta. Tá pravdivosť dokumentu od začiatku popiera, označila ho za fikciu s tým, že sa nikdy korupčného správania nedopustila.
Spis poukazuje na podvody pri privatizácii, poskytovanie provízií, kupovanie poslancov, dosadzovanie blízkych ľudí do podnikov so štátnou účasťou. Gorila je doteraz súčasťou politického zápasu, ale zostáva bez koncovky. Špeciálna prokuratúra zatiaľ nedospela k obžalobe a postaveniu konkrétnych ľudí pred súd. Pre Pravdu potvrdila, že obvinených je osem osôb. Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý prípad dozoruje, sa detailne nevyjadril, ktoré prípady z Gorily sú predmetom vyšetrovania.
Nie je jasné, koho obvinili
„Vo veci súvisiacej so spisom Gorila ide o približne tri desiatky vecí, z ktorých je 14 neukončených, vrátane štyroch najnovších. V troch veciach je vznesené obvinenie spolu 8 osobám,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Podľa nej do právoplatného skončenia trestnej veci nebude úrad poskytovať podrobnejšie informácie. „Po právoplatnom skončení predmetnej trestnej veci bude špeciálny prokurátor Dušan Kováčik informovať poslancov aj verejnosť o všetkých skutočnostiach,“ doplnila hovorkyňa.
Nie je tak jasné, aké osoby sú obvinené, či ide o politikov alebo bývalých manažérov štátnych podnikov. Respektíve, na ktoré prípady sa obvinenia presne vzťahujú. Určite súvisia napríklad s privatizáciou Slovenských elektrární. Trestné stíhania, ktoré polícia začala v roku 2015, sa týkajú Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Zo známych politikov zatiaľ nik nebol v tejto kauze obvinený. Výnimkou bol len exminister hospodárstva a niekdajší šéf strany ANO Pavol Rusko, ale jeho stíhanie dozorujúci prokurátor zastavil na jar v roku 2012. Rusko čelil obvineniu v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu. Prokuratúra odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že Rusko nemohol spôsobiť škodu zhruba 42 miliónov eur, pretože nerozhodoval o privatizácii a rovnako ani rezort hospodárstva, ale Fond národného majetku.
Pavol Rusko je momentálne obvinený v inej veci, v roku 1997 si mal podľa polície objednať vraždu svojej bývalej spoločníčky Sylvie Volzovej v TV Markíza u bývalého bosa mafie Mikuláša Černáka. Rusko vlani koncom roka strávil takmer mesiac vo väzbe, obvinenie však popiera. Expolitika obvinil v prípade Volzovej vyšetrovateľ z tímu Gorila. Na otázku Pravdy, či sa vyšetrovatelia pýtali Ruska aj na kauzy z Gorily, Ruskov advokát Marek Para povedal, že „v predmetnej vyšetrovanej veci nie je riešená kauza Gorila“.
Žitný: Ide o politickú objednávku
Gorila sa vyšetruje od začiatku roka 2012, ale bez zreteľných výsledkov. Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa nachádza vo vyšetrovacom spise, je ťažké hovoriť o posune vo vývoji celej kauzy. „Ak po takom dlhom čase nemajú žiadnu obžalobu, tak by to mali odpískať. Aj pre ľudí, ktorí sú roky v postavení obvineného, je to stresujúce, vyčerpávajúce a ide o vážne poškodenie ľudskej dôstojnosti,“ povedal analytik.
Podľa neho by túto skutočnosť mal mať na zreteli dozorujúci prokurátor nielen v kauze Gorila, ale aj v iných prípadoch. Ako ďalej Žitný povedal, ukazuje sa, že základný spis Gorila bola „táranina“. „Keby obsahoval presné dáta, ktoré sa dokážu overiť, už by to mali dávno vyšetrené, ale keďže ide o silnú politickú objednávku, tak sa snažia niečo vyhrabať. Čudujem sa špeciálnemu prokurátorovi, že sa v tom tak babre. Je vidieť, že sa bojí tejto veci ako čert kríža,“ uviedol Žitný.
Vyšetrovaniu kládli prekážky
Vyšetrovací tím Gorila zriadil ešte minister vnútra Daniel Lipšic za vlády Ivety Radičovej. Niektorí členovia tímu sú v ňom od začiatku. Podľa Žitného si treba uvedomiť, že ide o ľudí, ktorí sú v tíme roky a prišli z iných pozícií v Policajnom zbore a „zatiaľ čo ich kolegovia postupovali kariérne aj hodnostne, oni stoja na mieste“. Aj pre nich podľa analytika musí ísť o stresujúcu záležitosť, ak nebudú mať pri vyšetrovaní výsledky. „Odídu do dôchodku s výsluhou a s pozíciou, akú teraz majú, čiže pre nich to nie je žiadne profesionálne zadosťučinenie,“ doplnil analytik.
Koncom roka 2016 skončil ako šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš, odišiel do civilu. Gajdoš sa následne pre médiá vyjadril, že sa mu kládli prekážky vo vyšetrovaní. Hovoril o svojich zlých vzťahoch s dozorujúcim prokurátorom Kováčikom. Naopak, policajný prezident Tibor Gašpar tieto vyjadrenia označil za klamlivé. Ešte pred odchodom z funkcie stihol Gajdoš obviniť dvoch bývalých manažérov Bratislavskej teplárenskej.
V roku 2006 mali podpísať nevýhodnú zmluvu pre štát o odbere tepla s Paroplynovým cyklom. Či sú exmanažéri teplárne stále obvinení, nie je známe. Paroplynový cyklus sa viac ráz spomína v spise Gorila. Spolumajiteľ Penty, ktorej v minulosti patril Paroplynový cyklus, Jaroslav Haščák vo februári 2012 na stretnutí s médiami vyhlásil, že Penta neokradla štát ani o jedno euro.
Rozuzlenie? Politici sú skeptickí
Kauza Gorila vypukla v decembri 2011, teda necelé tri mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré ovplyvnila. Vo voľbách utrpela debakel pravica a jednofarebnú vládu zostavil Smer. Počas predvolebnej kampane boli kvôli Gorile v uliciach miest tisíce ľudí, ktorí požadovali jej vyšetrenie.
Po rokoch pochybujú o vyšetrení Gorily aj samotní politici. Poslanec parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Vašečka z opozičného OĽaNO neverí, že dôjde k obžalobe ľudí, ktorých spis Gorila spomína. „Nejaké malé ryby si to odskáču, ale myslím si, že je tam určitá hranica, kde je val okolo najvyššie postavených ľudí. Vyzerá to na podozrenie, že aj niektoré štátne orgány vedia, že za túto hranicu ísť nemôžu. Otázka je, aký tlak je spoločnosť schopná ešte vyvinúť po toľkých rokoch od prevalenia kauzy, lebo veci sa bez spoločenského tlaku nedejú,“ dodal Vašečka.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek hovorí, že na jeho vkus vyšetrovanie trvá dlho. Podľa neho je dôležité dôverovať orgánom činným v trestnom konaní, lebo inak je to „začiatok konca“. „Obávam sa však, že nech by výsledok vyšetrovania bol akýkoľvek, isté politicky naladené skupiny ľudí ho budú spochybňovať. Dôvera v orgány, ktoré vyšetrujú a dozorujú túto kauzu, sa zmenšuje, preto čím skôr sa vyšetrí, tým lepšie aj pre samotných vyšetrovateľov,“ uzavrel Jarjabek.