Kaliňák predstavil nový zákon o kriminalite v rómskych osadách

Vyššie kompetencie pre policajtov, siahnutie na sociálne dávky alebo zhabanie satelitu. Opatrenia, ktorými chce minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) nastoliť poriadok v kritických lokalitách, bude zastrešovať celkom nový zákon o potláčaní kriminality rómskych osád. Jeho rezort ho pošle v najbližších dňoch do legislatívneho procesu.

11.01.2018 16:23 , aktualizované: 12.01.2018 09:00
SR Krompachy Kaliňák kriminalita Rómovia... Foto: ,
Podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák (vpravo) a prezident Policajného zboru Tibor Gašpar.
debata

Splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Ábelovi Ravaszovi (Most-Híd) sa nepáči, že v návrhu zákona prevládajú represie nad prevenciou. Okrem toho celý Kaliňákov nápad môže narážať na slobodu ľudských práv.

Minister avizoval, že sa chystá znížiť kriminalitu v osadách novými opatreniami ešte vlani v októbri. Včera poodhalil, ako budú zmeny vyzerať v praxi. A budú rozsiahle. Zákon o potláčaní kriminality rómskych osád bude zahŕňať aj úpravy zákona o Policajnom zbore, zákona o priestupkoch, Trestného zákona a v ďalších právnych normách sa bude dotýkať aj sociálnej a zdravotnej oblasti. Kaliňák nevylučuje ani úpravy ústavy, zakotviť by do nej chcel, aby mali občania nárok na sociálne dávky až po tom, čo sa dôkladne postarajú o svoje deti – dohliadnu na ich školskú dochádzku alebo im zabezpečia zdravotnú starostlivosť.

Samotný nový zákon bude stáť na troch pilieroch. Prvým budú vyššie kompetencie pre policajtov. Tí sa podľa Kaliňáka v súčasnosti často stávajú iba „štatistami“, pretože v niektorých prípadoch nemajú právomoc zakročiť. „Robíme úpravy, aby mohol policajt zakročiť nielen pri páchaní trestnej činnosti alebo priestupku, ale aj narúšaní verejného poriadku. Dávame mu do právomocí možnosti, aby mohol zakázať pobyt ľudí na nejakom mieste. Často sú to konkrétne miesta, kde najčastejšie dochádza k problémom,“ vysvetlil minister vnútra. Ako príklad uviedol cestu v Krompachoch, ktorá sa nachádza vedľa rieky a deti si z nej v lete robia pláž. Znemožňujú tak prejazd áut.

Policajný šéf Tibor Gašpar doplnil, že muži zákona budú môcť zaistiť vec – či už ako náhradu finančného trestu, alebo ak ňou páchateľ narušuje verejný poriadok. „Mnohí títo priestupcovia majú mobilné telefóny, satelity na domoch, tak ak nebude finančná vymožiteľnosť, budeme to riešiť cez takýto systém,“ varuje Gašpar.

Druhým pilierom budú nové integrované policajné oddelenia v Krompachoch, Revúcej a Chminianskej Novej Vsi, ktoré budú zodpovedné za príslušné rómske osady. Pribudnú nové kamerové systémy. Do tretice plánuje Kaliňák do legislatívy zakotviť vznik občianskych hliadok. Financované budú z kasy rezortu vnútra.

Štatistiky sú nutné, tvrdí Kaliňák

Štatistiky „rómskej kriminality“, ktoré minister avizoval ešte vlani, sú kontroverzným krokom. Štát podobné dáta o Rómoch nezbiera, pretože by to bolo v rozpore s antidiskrimi­načným zákonom, ktorý v prípade etník hovorí o rovnakom zaobchádzaní. Rovnaký prístup ku každému prikazuje aj Listina základných práv a slobôd, ktorá je v slovenskej legislatíve uvedená formou ústavného zákona.

Minister vnútra sa tejto myšlienky nevzdáva. „V Krompachoch sa nachádza približne 26 – 27 percent obyvateľov, ktorých môžeme zaradiť medzi obyvateľov zo sociálne vylúčených spoločenstiev, rómskych osád a rómskej komunity. Ale na trestnej činnosti sa podieľajú 70 až 80 percentami. Nepomer je trojnásobný. A to sa musí zmeniť,“ povedal Kaliňák. „Štatistiky sú veľmi nutné, lebo majú výpovednú hodnotu,“ mieni.

Gašpar k tomu doplnil, že na Slovensku bolo v roku 2017 spáchaných o 3 000 trestných činov menej ako v roku 2016. Úbytok kriminality však pre niektoré lokality s rómskymi osadami neplatí. "V Krompachoch máme stagnujúcu kriminalitu, v Revúcej je dokonca nárast prípadov,“ vysvetlil.

„Zber etnických štatistík nepovažujem ani za potrebný, ani za užitočný krok. Zber údajov na obecnej úrovni sa mi zdá byť úplne postačujúci. Nevidím konštruktívne využitie etnických dát v oblasti udržiavania poriadku. V rozvinutej demokratickej krajine považujem za dôležité, aby vrcholní predstavitelia krajiny vážili svoje vyjadrenia aj s ohľadom na spolunažívanie majority a menšín. Ministrovi vnútra sa to včera určite nepodarilo,“ reagoval splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Ravasz v reakcii na pripravovaný zákon neskrýval rozčarovanie. „Náš úrad nebol súčasťou prípravy návrhu zákona. Musím sa vážne ohradiť voči naratívu tohto návrhu. Odmietam zákony, ktoré páchateľov priestupkov alebo trestných činov rozdeľujú na základe príslušnosti k etnickej menšine. Je to síce populárna a ľúbivá komunikačná skratka, ale ja ju odmietam. Vonkoncom nerozumiem tomu, ako môže mať kriminalitu samotná rómska osada, ako je v názve navrhovanej zákonnej úpravy,“ uviedol Ravasz pre Pravdu a dodal, že využije celý zákonodarný proces na pripomienkovanie návrhu.

Prevencia na druhej koľaji

Navrhnuté opatrenia nie sú len represívne. Rezort vnútra vytvorí v spolupráci s Ravaszom sieť podporných pracovísk a komunitných centier, kde sa budú môcť deti učiť, robiť úlohy či privykať si na hygienické návyky. V Krompachoch vzniká dielňa na spracovanie dreva, kde chce ministerstvo pomôcť obyvateľom osád získať pracovné návyky, aby si potom mohli nájsť zamestnanie. Podobné pracovisko funguje aj vo Svidníku. Podľa Ravasza sú však preventívne opatrenia oproti represívnym v závoze. „Teší ma, že pán minister spomenul projekty nášho úradu. Zároveň ale nerozumiem, prečo neboli skúsení odborníci nášho úradu oslovení pri príprave takýchto závažných návrhov,“ krúti hlavou splnomocnenec pre rómske komunity.

Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher si myslí, že klásť dôraz na represie nie je najlepší nápad. „Drobná kriminalita je spôsobovaná chudobou. Opakovane sa to zistilo v rôznych krajinách počas viacerých desaťročí a na Slovensku to celkom iste nebude inak. V osadách žijú iba chudobní ľudia. To nie je ich dobrovoľné rozhodnutie žiť v takýchto podmienkach. A čo sa už menej vie, že v osadách žijú aj bieli – etnickí Slováci či Maďari. Čiže ten problém je oveľa zložitejší a treba sa naň pozerať od príčiny, nie iba potláčať následky, akokoľvek nepríjemné v niektorých regiónoch môžu byť,“ mieni aktivista. Weisenbacher pripomenul, že viac ako 90 percent majetkovej kriminality sa spácha v kanceláriách. „Páchajú ju ľudia v oblekoch. Ak sa vyšetruje, tak neúspešne a neefektívne. Myslím si, že skôr je potrebné sústrediť sa na tento typ kriminality,“ naznačil.

(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #Robert Kaliňák #kriminalita #Tibor Gašpar #Krompachy #legislatívna zmena