Kandidátov na prezidenta zatiaľ strany skrývajú

, 14.01.2018 15:00

Najneskôr na jeseň by mohli byť známe osobnosti, ktoré vstúpia do súboja o post hlavy štátu. V zákulisí politických strán sa už diskutuje o vhodných menách. Ďalší kandidáti sa prihlásia sami, bez ohľadu na zámery politických centrál.

Je pravdepodobné, že vládne strany Smer, SNS a Most-Híd budú mať vlastných kandidátov. Naopak, spoločného kandidáta by chcela pravicová opozícia. Tá čaká na to, či sa bude opäť uchádzať o kreslo prezidenta Andrej Kiska, alebo má hľadať nové meno. Prezidentské voľby sa uskutočnia na budúci rok začiatkom jari.

Prezident Kiska sa vyjadril, že najneskôr do septembra oznámi svoje rozhodnutie. Politológ Michal Horský poukázal na to, že Kiska ohlásil svoju kandidatúru prvý raz už takmer dva roky pred prezidentskými voľbami.

V nastávajúcich voľbách sa o prezidentské kreslo budú uchádzať aj aktívni a populárni politici, ktorých je však u nás žalostne málo.
politológ Michal Horský

„Vo väčšine demokracií s priamou voľbou prezidenta je nepísaným pravidlom, že minimálne rok pred termínom volieb kandidáti vedú svoje kampane. Preto ak chce pán Kiska oznámiť až v septembri, či sa bude znovu uchádzať o post hlavy štátu, signalizuje, že pravdepodobne sa zápasu o prezidentské kreslo vyhne. Zlé jazyky však tvrdia, že zatiaľ sa sústreďuje na získanie súhlasu kandidovať vo voľbách od svojej manželky,“ skonštatoval politológ.

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že vzhľadom na pozíciu, ktorú má Kiska v rôznych rebríčkoch popularity, tak „napriek jeho posledným šrámom by bol hlavný favorit volieb“. Sociológ predpokladá, že by bol nominantom takmer celej opozície. „Samozrejme, ak kandidovať nebude, začína sa od začiatku. Takže jeho rozhodnutie je zásadné, hoci sa domnievam, že prezident už odpovedal, či bude kandidovať. Ak by chcel, tak by neurobil to, čo sa mu podarilo na začiatku roka, a inak by pristupoval k udeleniu štátnych vyznamenaní pri 25. výročí vzniku SR. Svojím spôsobom si mohol pohnevať značnú časť voličov, ktorí môžu mať iný pohľad na vyznamenania. Tak, ako sa rozhodol, naznačil, že mu nezáleží na tejto veľkej skupine voličov,“ zhodnotil Haulík.

V bratislavskom Grasalkovičovom paláci sídli...
V bratislavskom Grasalkovičovom paláci sídli prezident od roku 1996. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Prezident totiž ocenil ľudí, ktorí mali kritický vzťah k vzniku SR, a na jeho zozname chýbali osobnosti, ktoré prispeli k jej založeniu. „Jeho výber bol jednostranný. Neurobil by to, keby plánoval kandidovať. Potrebuje totiž hlasy celého politického spektra. Myslím si, že pravdepodobnosť toho, že nebude kandidovať, je oveľa vyššia ako druhá možnosť,“ mieni Haulík.

Konkurencia v koalícii

Vo vládnej koalícii k zhode na spoločnom kandidátovi podľa všetkého nedôjde a všetky tri strany pôjdu vlastnou cestou. Smer bude zrejme vyberať človeka, ktorý nie je aktívny v straníckych štruktúrach, a staví na nestraníka. Hovorí sa o ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, prípadne o podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi.

Premiér a predseda Smeru Robert Fico sa nedávno vyjadril, že si ich vie predstaviť ako kandidátov. „V straníckych štruktúrach sme ešte oficiálne o téme prezidentských volieb nediskutovali,“ uviedol Martin Glváč zo Smeru. Lajčák v súčasnosti okrem pozície ministra zahraničia je aj predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN.

„Povinnosti prameniace z oboch funkcií ho vyťažujú dostatočne. Váži si to, že sa jeho meno spomína v súvislosti s prezidentskou funkciou, ale žiadna ponuka v tejto veci nie je na stole, takže túto otázku nerieši,“ reagoval pre Pravdu hovorca ministerstva zahraničia Peter Susko. Samotný Fico vylúčil svoju opätovnú kandidatúru. V roku 2014 v súboji o post hlavy štátu v druhom kole neuspel práve s Kiskom.

Líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár hovorí, že jeho strana zrejme príde s vlastným menom. „Ešte sme sa nerozhodli, ale možno budeme mať vlastného kandidáta. Sú také úvahy,“ povedal včera Pravde Bugár. O otázke, či by mohli postaviť ako kandidáta bývalého ministra kultúry Rudolfa Chmela, však Bugár, nechcel špekulovať. Takisto šéf SNS Andrej Danko avizoval, že národniari navrhnú svojho kandidáta, bez toho, aby povedal konkrétne meno.

Opozícia chce jedného kandidáta

O spoločného kandidáta sa bude usilovať opozícia. Vyjadrili sa tak predsedovia SaS Richard Sulík a aj OĽaNO Igor Matovič. Šéf obyčajných Matovič spresnil, že majú okruh kandidátov, ktorí hnutie oslovili so záujmom o podporu. Na otázku, či by sa OĽaNO postavilo za Kisku, keby kandidoval, Matovič odvetil, že by to záležalo na dohode demokratickej opozície.

„Samozrejme, bola by to úplne iná situácia,“ dodal. Aj podľa šéfa KDH Alojza Hlinu by úvahy kresťanských demokratov významne ovplyvnilo, či sa Kiska chce uchádzať o stoličku prezidenta. „Jeho rozhodnutie kandidovať významne prečísluje celé voľby. Je teda čas sa k tomu vyjadriť z jeho strany,“ dodal Hlina.

Expolitici v hre

Do prezidentského súboja by sa mohli zapojiť aj bývalí politici. Špekuluje sa napríklad o dvojnásobnom premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Ten na otázku Pravdy o svojej možnej kandidatúre nereagoval. Pred časom portálu Hlídací pes povedal, že nevylučuje návrat do politiky. V roku 2014 vystúpil z SDKÚ a v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 do parlamentu už nekandidoval.

Podľa našich informácií je rozhodnutý uchádzať sa o post prezidenta šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. V reakcii pre Pravdu svoju kandidatúru nepotvrdil, ale ani neodmietol „Prekvapuje ma záujem médií o to, či som rozhodnutý kandidovať na post prezidenta. Na druhej strane som poctený, že moje meno je spomínané s touto významnou funkciou. Prezidentská kandidatúra nie je u mňa momentálne na programe dňa. Plne sa venujem riadeniu finančnej inštitúcie, ktorú vediem už 14 rokov,“ uviedol Béreš, ktorý už má svoju pečať v politike. Necelý rok bol poslancom parlamentu za Ruskovu ANO.

Ako možný kandidát sa v kuloároch spomína aj sudca Najvyššieho súdu a jeho bývalý predseda Štefan Harabin. „Vylúčené nie je nič. Takisto som nikdy neuvažoval o tom, že budem ministrom spravodlivosti, a nakoniec som sa ním stal,“ povedal Harabin s tým, že ho mnoho ľudí oslovuje, aby išiel kandidovať. Podľa neho záleží, koľko ľudí sa stotožní s jeho názormi. „Je bežnou praxou aj v štátoch EÚ, že z predsedov najvyšších súdov alebo ústavných súdov sa stávajú prezidenti. Dokonca aj v Afrike,“ doplnil.

Politológ Horský nevylúčil, že sa medzi kandidátmi objavia ľudia na politickom dôchodku, ako aj aktívni politici. „Nie je to len príklad penzistu z Vysočiny Miloša Zemana, ale aj ďalších. Vedie ich k tomu okolnosť, že sú na verejnosti známi a známe sú aj ich spoločensko-politické postoje. Nie tak ako v posledných prezidentských voľbách na Slovensku. Rovnako je možné, že okrem väčšiny outsiderov sa na Slovensku v nastávajúcich voľbách o prezidentské kreslo budú uchádzať aj aktívni a populárni politici, ktorých je však u nás žalostne málo,“ uzavrel politológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby prezidenta #prezident SR #prezidenstké voľby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk