Odluka cirkvi od štátu už nie je téma

, 15.01.2018 12:00, aktualizované: 12:24
Marek Maďarič, minister kultúry
Minister kultúry SR Marek Maďarič (vpravo) v sprievode svojho hovorcu Jozefa Bednára pri príchode na stredajšiu schôdzu vlády. Autor:

Model financovania cirkví sa bude meniť, od štátnych peňazí sa však neodstrihnú. Balík na ich podporu sa bude odvíjať od počtu ich členov, dnes ho určujú počty farárov.

Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) návrh so zmenami predstaví koaličnej rade v prvom štvrťroku 2018 a vyhlásil, že s úplnou odlukou cirkví od štátu nepočíta. Aktuálne ide na ich fungovanie zo štátnej kasy viac ako 41 miliónov eur ročne.

Svoju vlastnú predstavu vypracovali aj samotné cirkvi. Podľa ministra kultúry sú oba návrhy podobné, líšia sa napríklad v navrhovanej výške valorizačného percenta. Maďaričov model počíta s tým, že financovanie bude odvodené od počtu veriacich tej či onej cirkvi. „A mal by v ňom byť zabudovaný nejaký valorizačný mechanizmus, dajme tomu percento. To je ešte otázkou diskusie,“ skonštatoval minister. Ďalšie detaily nezverejnil, návrh chce najskôr predložiť koaličným partnerom. Nevylučuje však, že sa bude ešte modifikovať, výsledok musí byť konsenzom medzi cirkvami a štátom. „Alebo sa nemusí nájsť politická vôľa na jeho schválenie, keďže v konečnom dôsledku súčasná vláda sa vo svojom programovom vládnom vyhlásení zaviazala pokračovať v príprave novej legislatívnej úpravy financovania cirkví a náboženských spoločností,“ pripomenul minister.

U partnerov zo strany Most-Híd takúto vôľu zrejme nájde. „Súčasný model financovania sme zdedili z čias predchádzajúceho režimu. Strana Most-Híd by preto podporovala nový model s novými pravidlami – na základe dohody s registrovanými cirkvami,“ povedala pre Pravdu Klára Debnár, hovorkyňa strany. Ako by mala zmena vyzerať, nekonkretizovala. Ďalší dvaja koaliční partneri sú skúpi na slovo. „Nie je dôvod sa hlbšie zaoberať návrhmi pána Maďariča,“ odkázala Zuzana Škopcová, riaditeľka kancelárie Andreja Danka (SNS). Smer na otázky Pravdy nereagoval.

Cirkvi sa už dohodli

O návrhu cirkví nechcel rozprávať ani Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Odôvodnil to tým, že diskusie ešte stále prebiehajú. Potvrdil však, že na nových pravidlách sa dohodli všetky cirkvi a náboženské spoločnosti. „Tento návrh je vo svojej podstate modifikáciou súčasného systému, ktorá náležitejšie zohľadňuje počet veriacich, ktorí sa k cirkvám prihlásili podľa údajov zo sčítania ľudu,“ priblížil Kramara s tým, že KBS oceňuje úsilie rezortu kultúry aktualizovať spôsob financovania.

Jediné relevantné údaje, ktoré hovoria o počte veriacich na Slovensku, pochádzajú zo sčítania ľudu v roku 2011. Podľa nich sa k rímskokatolíkom hlási 62 percent Slovákov, k evanjelikom augsburského vyznania 5,86 percenta a ku gréckokatolíkom takmer 3,83 percenta občanov. Dáta sú však staré už takmer sedem rokov. Štatistický úrad vlani avizoval, že pripravuje ďalšie sčítanie, ktoré sa bude konať v roku 2021.

Príspevky cirkevným spoločenstvám upravuje zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom. Výška dotácie závisí od počtu duchovných. Na ich platy a na prevádzku ústredí cirkví putujú peniaze zo štátu. Ročne ide o desiatky miliónov eur, vlani táto suma dosiahla viac ako 41 miliónov.

Najviac má rímskokatolícka cirkev, vlani získala viac ako 23 miliónov eur. Gréckokatolícka a evanjelická cirkev augsburského vyznania dostali niečo vyše štyroch miliónov, reformovaná kresťanská cirkev 2,2 milióna a pravoslávna cirkev 1,8 milióna eur.

Výška príspevku každý rok o niečo narastie, dôvodom je valorizácia platov duchovných. Zákon im zaručuje zvyšovanie miezd v príslušnom roku o rovnaké percento či sumu a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Napríklad od 1. januára 2018 sa zvýšili mzdy kňazov o 4,8 percenta. Podľa odslúžených rokov mesačne dostanú od 310,64 eura do 788,60 eura. Na príspevok zo štátneho rozpočtu si nárokuje 12 z 18 regis­trovaných cirkví a náboženských spoločností.

Hoci detaily pripravovanej novinky nie sú známe, už dnes je jasné, že štát cirkvi o príspevky nepripraví. „Myslím si, že cirkvi by vzhľadom na svoju funkciu v štáte mali byť sčasti financované aj zo štátneho rozpočtu,“ povedal minister Maďarič. Na otázku Pravdy, aký názor má na možnú odluku, reagoval stručne. „Podstatná odluka cirkví od štátu bola na Slovensku urobená už dávno, štát nijakým spôsobom nemôže zasahovať do ich chodu. Zároveň sme sa však aj prostredníctvom tzv. Vatikánskej zmluvy zaviazali nejakým spôsobom prispievať na ich financovanie,“ spresnil minister. Podľa jeho slov cirkvi plnia okrem duchovnej aj iné prospešné činnosti, napríklad v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí. „Určitú podporu si zaslúžia,“ trvá na svojom Maďarič.

Weisenbacher: Nesplnená požiadavka nežnej revolúcie

Aktivista z Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher však oponuje, že ide o dvojaký meter. „Nielen cirkvi, ale aj mnohé iné organizácie plnia tieto funkcie. Sám pôsobím v neziskovke a poznám desiatky mimovládnych organizácií, ktoré sa v týchto oblastiach angažujú, a nielen v nich, aj v mnohých ďalších, a peniaze týmto automatickým spôsobom nedostávajú. Musia sa o ne uchádzať,“ povedal aktivista a dodal, že nevidí dôvod, prečo by takto nemohla získavať peniaze aj cirkev.

„Koniec koncov aj v súčasnosti mnohé cirkevné organizácie získali dotácie, peniaze z eurofondov, opakovane dostávajú dotácie v rámci samospráv alebo vyšších územných celkov. Ak sa človek pozrie na výsledky prideľovania dotácií samospráv a žúp, tak zistí, že cirkvi patria k tým organizáciám, ktoré získavajú najväčšie finančné prostriedky. Preto mi príde financovanie zo štátneho rozpočtu neadekvátne,“ mieni Weisenbacher.

Úplnú odluku cirkvi od štátu by privítal. „Celkom určite, odluka je jediná nesplnená požiadavka nežnej revolúcie z roku 1989. No zároveň sa ukazuje, že verejnosť má opakovane výrazné výhrady voči fungovaniu najväčších cirkví, teda katolíckej a evanjelickej. Z toho dôvodu by bolo omnoho spravodlivejšie, keby sa cirkvi platili priamo, či už prostredníctvom cirkevnej dane, ktorá funguje v mnohých západných krajinách, alebo dobrovoľným príspevkom, napríklad systémom dvoch percent. Nie je možné tvrdiť – a dokonca to netvrdia ani cirkevní predstavitelia – že máme na Slovensku taký vysoký podiel veriacich, aby chcel každý zo svojich daní financovať cirkvi,“ dodal Weisenbacher.

Cirkevnú daň platia veriaci napríklad v Nemecku. Zaviazaní sú ňou len registrovaní členovia cirkví. Ak sa jej chcú vyhnúť, môžu z náboženského spoločenstva vystúpiť. Strácajú tým však právo na cirkevný sobáš, pohreb, spoveď či pokrstenie dieťaťa.

Otázka financovania cirkví sa na Slovensku rieši už roky. Vlani v marci koaličné strany potvrdili, že o zmene diskutujú. Maďarič spomínal potrebu nového systému už v roku 2015 počas jednofarebnej vlády Smeru. Bývalý minister kultúry Daniel Krajcer z vlády Ivety Radičovej zase požadoval odluku, argumentoval vtedy, že Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde zotrvávame na modeli financovania, ktorý upravuje zákon z roku 1949.

Financovanie cirkví

Cirkev Počet veriacich (2011) Príspevok v roku 2017 Počet duchovných* Počet farností*
Rímskokatolícka 3 347 277 23 829 869 2 389 1236
Evanjelická a. v. 316 250 4 017 716 349 322
Gréckokatolícka 206 871 4 179 964 451 274
Reformovaná 98 797 2 206 202 237 190
Pravoslávna 49 133 1 839 419 138 279

Zdroj: ministerstvo kultúry, cirkevný odbor; *údaje sú za rok 2016

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#odluka cirkví od štátu #Marek Maďarič #financovanie cirkví #cirkev
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk