Legislatívne zmeny v tejto oblasti prijali v Nemecku, na podobný krok sa chystá Francúzsko. Do boja s tzv. hoaxmi – „kačicami“ sa pustila slovenská polícia, ktorá sa chce viac zamerať na ich vyvracanie. Sociológ vysvetľuje, že tento fenomén nie je ničím novým, vďaka internetu má však oveľa väčší priestor a intenzitu.
Novú policajnú iniciatívu – seriál Polícia proti hoaxom predstavil na začiatku januára na sociálnej sieti Policajného zboru jeho prezident Tibor Gašpar. „Internet je výborný komunikačný nástroj, ktorý využíva aj Policajný zbor. Bohužiaľ sa však nájdu aj osoby, ktoré cez internet šíria nepravdivé alebo poplašné správy,“ povedal Gašpar. Či už to robia vedome, alebo nevedome, cieľom správ je podľa neho iba zábava nad dôverčivosťou ľudí alebo vyvolanie strachu. Polícia chce podľa Gašpara na túto skutočnosť reagovať.
„Prvý pokus sme urobili pri vysvetľovaní nepravdivej informácie pred Vianocami, kedy sme informovali o nepravdivom príbehu, ktorého podstata spočívala v hrozbe teroristického útoku na vianočných trhoch v Bratislave,“ spresnil Gašpar s tým, že budú vyvracať aj ďalšie nepravdivé, prípadne poplašné správy. Na spoluprácu vyzval aj občanov.
Polícia v novom seriáli na sociálnej sieti zverejnila správu z novembra minulého roku, v ktorej extrémista a poslanec parlamentu Marián Kotleba tvrdí, že do Zvolena boli za 2,2 milióna eur umiestnení migranti z americkej vojenskej základne Guantánamo. „V tom čase nebol v Integračnom centre vo Zvolene žiadny migrant. Centrum je využívané minimálne. Suma 2,2 milióna eur je celoročným rozpočtom migračného úradu ministerstva vnútra. Prevádzkové náklady vo Zvolene sú 4 500 eur,“ spresnila polícia. Doplnila, že z Guantánama boli na Slovensko v minulosti premiestnení ôsmi migranti. Piati tu naďalej žijú a úspešne sa integrovali do našej spoločnosti.
David Púchovský z oddelenia komunikácie prezídia Policajného zboru hovorí, že o nejakých zmenách zákona sa zatiaľ neuvažuje. „Operatívne sa tomu budeme venovať, podľa toho, ako nám budú chodiť tipy. Či už priamo od ľudí, alebo policajtov. Uvidíme, v akej intenzite to bude prichádzať a čoho sa to bude týkať,“ povedal pre Pravdu Púchovský.
O hoaxe aj v divadle
K pochopeniu témy dezinformácií sa rozhodli prispieť v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde uvedú predstavenie nitrianskej rodáčky Silvie Vollmannovej pod názvom Hoax. Hru predstavia na stredných školách. „Ak chceme, aby do divadla chodili aj mladí ľudia, musíme s nimi pracovať nielen v našich priestoroch, ale chceme im prinášať témy priamo do škôl,“ vysvetlil riaditeľ divadla Jaroslav Dóczy.
Ide o príbeh dvoch mladých chlapcov, ktorí prepadnú hoaxom, rôznym konšpiračným teóriám a bombastickým titulkom, ktoré zavádzajú. Vytvoria si mylné názory, pretože získavané informácie si neoverujú. „Pri písaní scenára sme sa inšpirovali aj reálnymi udalosťami, ktoré sme preniesli do nášho vlastného fiktívneho sveta. Hra je tak akousi alegóriou na to, čo sa dnes deje,“ doplnila režisérka Silvia Vollmannová. Scénu dopĺňajú obrazovky, kamery, mobilné telefóny, teda technika, ktorá často ovláda myseľ mladých.
Podľa českého sociológa Jana Hartla je základ chytľavosti „kačíc“ alebo hoaxov v tom, že sú jednoduché až prostoduché. „Apelujú na predsudkové prvky motivácie, staré zažité schémy. Umožňujú si potvrdiť pocit frustrácie a zmaru, ktoré každého občas chytajú,“ vysvetlil s tým, že sa tak deje zvlášť u ľudí, ktorí majú problémy a nie sú dostatočne otvorení svetu. „Umožňujú im hľadať problémy, nepriateľov, až sa vyvinia z vlastných nedostatkov tak, že si potom predstavujú nejaké sprisahania. Pre toho človeka je to tak trochu oslobodenie od pocitov napätia a frustrácie,“ upozornil Hartl.
Táto schéma je podľa neho starodávna a stále rovnaká, nové techniky jej iba otvorili väčší priestor. „Umožňujú človeku nachytať takýchto podnetov niekoľkonásobne viac ako predtým. Špeciálne tým, že na sociálnych sieťach vám ostatní prihrávajú stanoviská ľudí, ktoré sú vám blízke a vyjadrujú podobné názory. Časom vás tak utvrdia v tom, že máte pravdu. Mechanizmus funguje tak, že to, čo si myslím ja, si myslí aj množstvo iných ľudí, a tí to vyjadria ešte oveľa výraznejšie, otvorenejšie, vo veľmi čierno-bielych kontúrach. Ten človek sa potom uisťuje, že je na správnej ceste a neuvedomuje si, že sa ocitol v uzavretej bubline,“ dodal Hartl. Podľa neho surfovanie na internete človeku umožňuje povrchne kĺzať len po titulkoch a podliehanie hoaxom je preto mnohonásobne jednoduchšie, než to bývalo pred dobou internetu.
Pokuta do výšky 50 miliónov eur
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na začiatku roka avizoval nový zákon, ktorý by počas volebných kampaní v krajine umožnil odstránenie webového obsahu alebo zrušenie či zablokovanie stránok a účtov na sociálnych sieťach, ktoré šíria dezinformácie. Legislatívne zmeny chce pripraviť aj v spolupráci s novinárskymi organizáciami.
Podobný zákon platí od 1. januára tohto roku v Nemecku. Za šírenie neprávd a nenávistných príspevkov na internete hrozí pokuta až do výšky 50 miliónov eur, ak takýto obsah jeho autor do 24 hodín nezmaže. Za nenávistné vyjadrenia poslankyne extrémne pravicovej strany AfD Beatrix von Storch jej pred niekoľkými dňami zablokovali účet na Twitteri, začali proti nej aj trestné stíhanie. V Nemecku od vlaňajšej jesene platí tzv. facebookový zákon, ktorý má ambíciu obmedziť šírenie extrémizmu na internete. Kancelárka Angela Merkelová v tejto súvislosti telefonovala zakladateľovi tejto sociálnej siete Markovi Zuckenbergovi a upozornila ho na potrebu zamerať sa viac na negatívny vplyv facebooku na demokraciu.
Internet a sociálne siete majú v hľadáčiku aj medzinárodné policajné organizácie Interpol a Europol. Minulý štvrtok si ich experti posvietili na správy, ktoré nabádali na verbovanie a propagáciu teroristických aktivít. „Počas tohto dňa vyhodnotili špeciálne jednotky niekoľko stoviek kusov podozrivej teroristickej propagandy. Odhalili vystupujúce vzorce zneužitia on-line platforiem, obzvlášť nárast používateľského obsahu ako opozície k ,oficiálnej‘ propagande,“ uviedla tlačová správa Europolu, ktorý zaznamenal rastúce množstvo násilných správ na facebooku a instagrame.