Ak by parlament takýto zákon prijal, mal by sa vzťahovať aj na súčasných najvyšších ústavných činiteľov, prezidenta, predsedu NR SR a premiéra s tým, že by v ich prípade neplatilo daňové tajomstvo.
Zákon by neplatil len do budúcnosti, ale týkal by sa tiež minulosti týchto troch politikov. V prípade Kisku by išlo o obdobie počas oficiálnej prezidentskej kampane v marci v roku 2014 a tiež v čase pred ňou. Kiska náklady na svoju propagáciu uhrádzal aj cez svoju popradskú firmu KTAG. Spoločnosť po kontrole daniarov musela dodatočne zaplatiť daň a neoprávnene žiadala aj o vratku DPH. Financovaním Kiskovej kampane sa aktuálne zaoberá po pokyne Generálnej prokuratúry Národná kriminálna agentúra.
Premiér Robert Fico počas víkendu v TA3 vyzval hlavu štátu, aby ukázala všetky doklady ohľadom kampane. „Hovoríme o stovkách a stovkách tisíc eur, ktoré navyše išli do kampane pána Kisku,“ vyhlásil Fico. Chce hľadať legálny spôsob, aby každý, kto chce byť premiérom, predsedom parlamentu a prezidentom, rátal s tým, že sa „naňho nebude vzťahovať žiadne daňové tajomstvo“.
Názory odborníkov sa rozchádzajú
Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Fica, si vie predstaviť, že takýto zákon by sa týkal aj súčasného predsedu vlády, predsedu parlamentu a prezidenta a obsahoval by teda „určitú retroaktivitu“. „Bola by tam istá miera retroaktivity a bola by aj otvorene deklarovaná, ale musel by to byť veľmi úzky okruh osôb v najvyšších ústavných funkciách,“ povedal Bárány.
Otázkou je, či by daňové tajomstvo v prípade troch najvyšších ústavných činiteľov upravoval obyčajný alebo ústavný zákon. Bárány sa domnieva, že „skôr asi obyčajný zákon“. „Treba sa však vysporiadať s otázkou prípadného dopadu na tretie osoby,“ dodal právnik. Koaličné strany SNS a Most-Híd návrh v zásade neodmietajú.
Advokát Marek Benedik sa s návrhom premiéra nestotožňuje. Hovorí, že zrušenie daňového tajomstva je jednoznačným zásahom do práva na súkromie a ide o nerovnaký prístup v porovnaní s inými občanmi. „Daňové tajomstvo má význam aj v prípade osôb, ktoré sú najvyššími ústavnými činiteľmi. Návrh je motivovaný účelovo, momentálne je to nástroj politického boja voči prezidentovi,“ povedal advokát. Zdôraznil, že daňové tajomstvo chráni daňové subjekty a má význam pre riadny priebeh daňového konania. „Okrem ústavných činiteľov sa môže týkať aj iných osôb, ktoré nie sú ústavnými činiteľmi a sú do toho konania nejakým spôsobom zainteresované. Nemyslím si, že by tento návrh mal zásadným spôsobom prispieť k čistote verejného života,“ uviedol Benedik.
Vie si však predstaviť zverejnenie informácie o porušení daňových predpisov, ak už bolo právoplatné skončené správne konanie a týkalo by sa len ústavného činiteľa vo firme, kde bol spoločníkom alebo konateľom. „V jednom jedinom prípade by som to pripustil, že keď už je celé daňovo-správne konanie skončené, všetci sa mali možnosť vyjadriť a využili všetky prostriedky obrany,“ uviedol Benedik. Zdôraznil však, že určite by nepripustil, aby sa zverejňovalo všetko, čo majú daňové úrady v spise.
Kauzy prepukli vlani
Problémy s financovaním prezidentskej kampane Kisku prepukli vlani. Anonym zverejnil informácie o vyšetrovaní spoločnosti KTAG, ktorej bol Kiska konateľom a stále je jej spoločníkom. Firma uhrádzala výdavky na Kiskovu propagáciu pred prezidentskou kampaňou a je podozrenie, že sa tak dialo aj počas kampane. Od štátu si chcela uplatniť vratku za apríl 2014 vo výške 146-tisíc eur zo sumy 770-tisíc eur vynaložených na kampaň Kisku.
Daniari ju neuznali, polícia začala trestné stíhanie. Firma štátu dodatočne zaplatila vyrubenú daň 14 590 eur, trestné stíhanie bolo zastavené. Ako ukázali daňové kontroly, spoločnosť za rok 2014 neoprávnene započítala do nákladov 136-tisíc eur na Kiskovu reklamu. Napokon dodatočne uhradila daň 27-tisíc eur. Využila účinnú ľútosť a aj toto trestné stíhanie za krátenie dane polícia zastavila.
Zákonný limit pre jedno kolo oficiálnej kampane predstavoval 132 775 eur, teda pre dve kolá to bolo 265 550 eur. Prezident tvrdil, že jeho výdavky tento limit nepresiahli a boli 250 593 eur. Údaje z účtovníctva KTAG však naznačujú, že to mohlo byť oveľa viac. Prezident okrem toho uviedol, že v čase mimo oficiálnej kampane minul 1 095 482 eur.
Podľa premiéra Fica si verejnosť zaslúži vedieť, ako sa Kiskova kampaň financovala. „Ale hlavne chcem mať istotu, že v marci 2019, keď budú ďalšie prezidentské voľby, sa nebude môcť zopakovať niečo také, čo sa udialo v marci 2014 a čo sa dialo pred marcom 2014 v takzvanej informatívnej kampani v roku 2013,“ povedal Fico v nedeľu.
Prezidentská kancelária podľa všetkého Ficovu výzvu nevypočuje. Reagovala, že Kiska priebežne zverejňoval svoje výdavky už počas kampane na rozdiel od Fica a „napriek tomu minister vnútra Robert Kaliňák poslal na Kisku vyšetrovateľa z NAKA, ktorý bol členom a sponzorom strany Smer“. V stanovisku Kiskova kancelária premiérovi tiež odkázala, že sa „má po štyroch rokoch vnútorne vyrovnať s prehrou v prezidentských voľbách“.
Úrad vlády neuviedol, kedy príde s legislatívnym návrhom, ak prezident Kiska nezverejní svoje účtovníctvo z kampane. Oslovení politici jednoznačne neodmietli premiérov návrh zrušiť daňové tajomstvo v prípade najvyšších ústavných činiteľov.
„Ak chce byť niekto hlavou štátu, tak by mal byť transparentný. Dôležité však je, aby bol návrh v súlade s ústavou,“ povedal podpredseda SNS Anton Hrnko. Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd Gábor Gál hovorí, že ide o vec dohody najvyšších ústavných činiteľov. „Lepšie by však bolo, keby majetkové priznanie každého verejného činiteľa bolo také, aby sme doň videli,“ poznamenal Gál.
Podľa predsedu opozičného klubu OĽaNO Richarda Vašečku v hnutí sú za čo najväčšiu transparentnosť s tým, že sa musí zachovať ľudská dôstojnosť a súkromie osôb. „Každú transparentnosť, ktorá pomôže lepšie riadiť štát a kontrolovať politikov, podporíme. Ku konkrétnemu návrhu, ktorý nie je na stole, sa však neviem vyjadriť,“ dodal poslanec.