V súčasnosti sú súkromné aj cirkevné zariadenia, okrem základných a stredných škôl, dotované z prostriedkov obcí. Aj napriek tomu, že nie sú ich zriaďovateľmi. V štúdii o problémoch v regionálnom školstve Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhuje, aby financovanie súkromných a cirkevných škôlok či umeleckých škôl prebral štát. Ten zabezpečoval chod zariadení do roku 2005. „Financovanie neštátnych školských subjektov z rozpočtu obcí prekročí za minulý rok sumu 70 miliónov eur,“ uvádza sa v štúdii.
Peniaze putovali na chod a fungovanie cirkevných a súkromných škôlok, umeleckých škôl, jedální, školských klubov či centier voľného času. „Ide to proti princípu zvrchovanej kompetencie obcí narábať so svojimi príjmami,“ konštatujú autori analýzy. Ministerstvo školstva prebrať financovanie neštátnych zriaďovateľov neplánuje, výhrady ZMOS však registruje. „Vedieme diskusie pri príprave Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Je možné, že sa otvorí aj táto téma,“ dodáva tlačový odbor ministerstva.
V súčasnosti musí obec alebo mesto neštátnemu zariadeniu vyčleniť balík z peňazí, ktoré získa z daní príjmov fyzických osôb ako priamy príjem. Suma pripadajúca na dieťa musí byť najmenej 88 percent z výšky príspevku na žiaka v štátnom zariadení. Zriaďovatelia sa často držia spodnej hranice. V školskom roku 2016/2017 fungovalo u nás 78 cirkevných a 137 súkromných materských škôl.
Do kompetencie obce spadalo aj 11 cirkevných a 149 súkromných základných umeleckých škôl. Súkromné aj cirkevné školy takýto krok považujú za racionálny. Celý proces financovania by sa podľa predsedníčky Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskie Repčíkovej zjednodušil. Pomohlo by to aj súkromným centrám voľného času, ktoré navštevujú deti z rôznych obcí. „Centrum musí za každé dieťa od každej obce žiadať o príspevok. Bolo by jednoduchšie, keby prostriedky išli za žiakom a nie okľukou,“ vysvetľuje Repčíková.
Komplikovaným procesom sa často strácajú peniaze. „Hoci sme mali nárok na 88 percent vyčlenených peňazí, stávalo sa, že sme dostali 70 percent,“ opisuje skúsenosť riaditeľka cirkevnej materskej školy v Bratislave, ktorá si neželala byť menovaná. Škola musela mesto opätovne žiadať o doplatenie. „Bol to boj, ale pre škôlku sú to tisíce eur,“ dodáva riaditeľka. Pripomína, že cirkevné školské zariadenia sú financované len z rozpočtu mesta či obce, cirkev na ich chod neprispieva.