Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nom. SNS) avizovala ešte vlani v júni, že novela by mala platiť od začiatku tohto roka. Legislatíva sa však doteraz nedostala ani len na rokovanie vlády. Dôvodom je komplikované medzirezortné pripomienkové konanie. Jeho vyhodnocovanie trvá už od 17. októbra minulého roka, agrorezort dostal 195 pripomienok, z toho 36 bolo zásadných. Matečná zdôraznila, že sa snažili hľadať riešenia s ich predkladateľmi.
„Až ku koncu roka sa nám podarilo eliminovať množstvo zásadných pripomienok. Zákon je teda pripravený na predloženie do vlády,“ uviedla ministerka v prvej polovici januára. „Jeho prijatím sa Slovensko zaradí medzi kultúrne krajiny, pretože naším cieľom je definovať zviera ako živú, cítiacu bytosť, nie ako vec. Okrem tejto definície bude v novom zákone aj povinné čipovanie psov, čím zabránime špekulatívnym množiteľom,“ pripomenula Matečná. Vláda by mala napokon rozhodovať o novinke koncom marca a do parlamentu sa dostane v druhom štvrťroku. Matečná v diskusnej relácii TA3 uviedla, že rezort počíta s účinnosťou od 1. septembra.Jej rezort však ešte 5. januára zverejnil na Facebooku informáciu, podľa ktorej brzdí prijatie novinky napríklad splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd). Jeho úrad sa v pripomienkach dotkol povinného čipovania či vakcinácie psov proti chorobám. Otázkou je, či si budú môcť chudobné rodiny takéto úkony dovoliť. Vladimír Horváth z úradu splnomocnenca však pre Pravdu povedal, že tieto pripomienky stiahli ešte 8. decembra.
„Tvrdenie ministerstva pôdohospodárstva, že zákon nie je účinný pre naše pripomienky, nie je pravdivé. Ak by mal byť zákon účinný od januára 2018, rozporové konanie by muselo byť uzavreté niekedy v prvom polroku vlaňajška,“ skonštatoval Horváth a dodal, že ich výhrady smerovali k tomu, aby bola starostlivosť reálna aj v chudobných oblastiach, kde sa pohybuje veľa túlavých psov.
„Sme presvedčení, že ďalšie finančné zaťaženie už teraz chudobných ľudí ničomu nepomôže, práve naopak. Ak sa tento fakt neberie do úvahy, znemožní to aplikáciu zákona,“ uviedol Horváth a dodal, že Ravasz podpísal petíciu na pomoc zvieratám v rómskych osadách z dielne občianskeho združenia SOS linka pre zvieratá v núdzi.
Kritika smerovala aj na Konferenciu biskupov Slovenska (KBS). Tá mala protestovať proti definícii zvieraťa ako živej bytosti, nie ako veci. Podľa hovorcu KBS Martina Kramaru však išlo len o právnu terminológiu. Celú vec navyše uzavreli ešte v decembri. „Naša pripomienka sa riešila pred Vianocami – a s navrhnutým riešením sme bez výhrad súhlasili. Nekladieme teda ani najmenšiu prekážku prijatiu novely,“ mieni Kramara.
„S ministerstvami sme sa zhodli na tom, že zviera je živý tvor – len nie je subjektom práv, lebo tie prislúchajú ľuďom. Zároveň sa však ľuďom v zákone ukladajú povinnosti zaobchádzať so zvieratami ako so živými tvormi – nie ako s neživými vecami – teda takým spôsobom, aby nedochádzalo k týraniu alebo zlému zaobchádzaniu,“ priblížil hovorca.
Novela veterinárneho zákona chce zabezpečiť efektívnejšiu ochranu zvierat. Zavádza nový pojem „utýranie zvieraťa“. Páchateľ sa ho dopustí nielen vtedy, ak ho zabije, ale aj v prípade, že mu spôsobí vážne zranenia, pre ktoré bude musieť veterinár pristúpiť k eutanázii. Za týranie bude zákon považovať aj trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia zvieraťa, obmedzovanie potravy a vody či chov v nevhodných podmienkach.
Podľa ochranárov zvierat je prelomovým počinom najmä plánované predefinovanie zvieraťa na cítiacu bytosť. Ako pre denník Pravda vyhlásila právnička zo združenia Zvierací ombudsman Zuzana Stanová, aktivisti veria, že nepôjde len o zmenu v zákone, ale najmä v mysliach ľudí.
„Ustanovenie, že zviera je živou a cítiacou bytosťou, by však malo predstavovať istý ,duch zákona', základný princíp, ktorý sa postupne prenesie do právneho poriadku a do rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a úradníkov,“ nádeja sa ochranárka Stanová.