Kandidáti na ústavných sudcov bez tajností?

Koalícii sa kráti čas na dohodu, ako zmeniť výber nových kandidátov na ústavných sudcov. Prvé reakcie z vládneho tábora nasvedčujú, že pôjde o zložité rokovania, pretože bude potrebné novelizovať ústavu. Bude teda potrebná dohoda aj s opozíciou.

18.01.2018 12:00
parlament, NR SR, politici Foto: ,
Nový systém výberu sudcov si vyžiada v Národnej rade dohodu nielen v koalícii, ale aj s opozíciou.
debata (1)

Parlament by mal o zmene rozhodnúť najneskôr do letných prázdnin. Už v jeseni ho čaká voľba 18 kandidátov, z ktorých potom prezident vyberie deväť ústavných sudcov. Ak by sa celý proces skomplikoval a k dohodám by nedošlo, Ústavný súd zostane paralyzovaný. Na budúci rok vo februári totiž končia vo funkciách deviati z trinástich sudcov. O zmenách sa hovorí odvtedy, čo prezident Andrej Kiska odmietal vymenovať ústavných sudcov a žiadal parlament o predloženie kvalitnejších kandidátov.

Most-Híd navrhuje verejné hlasovanie

O novom spôsobe výberu ústavných sudcov debatovali tento týždeň koaliční partneri. Návrh predstavili politici z Mostu-Híd. Po novom by mal kandidát na ústavného sudcu v prvom kole získať minimálne 90 hlasov poslancov. V prípade nezvolenia by sa v druhom kole vyžadovalo aspoň 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Hlasovanie by bolo verejné, a nie tajné. Doteraz stačilo na zvolenie kandidáta na sudcu aj 39 hlasov v prípade, že by sa na voľbe zúčastnilo 76 poslancov.

„Chceme navrhnúť verejné hlasovanie. Uvidíme, je to všetko otázka dohody. Máme jasnú predstavu, ale kde nás pustia koaliční partneri, nevieme,“ povedal Pravde poslanec Mostu-Híd Peter Kresák. Podľa neho v návrhu je aj zmena kvalifikačných kritérií. Kandidát na ústavného sudcu má mať minimálne vysokoškolské magisterské vzdelanie a malo by ísť o všeobecne uznávanú osobnosť v oblasti práva. Variantom je aj zvýšenie veku kandidáta na 45 rokov a prax v právnickom povolaní 20 rokov. V súčasnosti má mať podľa ústavy kandidát vek 40 rokov a byť najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.

Madej: Získať 90 hlasov je problematické

Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej zo Smeru hovorí, že o zmenách sa bude ešte diskutovať. „K niektorým návrhom možno mať výhrady, niektoré možno akceptovať,“ poznamenal. Za problematické považuje získať 90 hlasov na zvolenie kandidáta na sudcu. „Nájsť 90 hlasov v prvom kole, a keď nie, tak v druhom kole 76 znamená, ako keby to bolo stále len 76 hlasov. Praktický dopad bude, že budú dve kolá voľby,“ myslí si Madej. Pokiaľ ide o zvýšenie veku kandidátov na 45 rokov, vníma skôr opačný problém, keďže funkčné obdobie sudcov je 12 rokov. „Ústavní sudcovia sú totiž vymenovaní aj vo veku, keď je jasné, že funkčné obdobie bude presahovať ich dôchodkový vek,“ poznamenal Madej.

Pochybnosti o zvýšení počtu hlasov pre kandidátov má aj ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica. „Keď sa pozrieme dozadu na výsledky volieb kandidátov na ústavného sudcu, tak iba niektorí kandidáti získali 90 a viac hlasov. Mám obavu, že ak by sa išlo touto cestou, problém výberu sudcov Ústavného súdu nebude u prezidenta, ale už v parlamente,“ hovoril pred časom pre Pravdu Bárány.

Nevyhnutná dohoda v koalícii, aj s opozíciou

V každom prípade si nový systém výberu sudcov vyžiada nielen dohodu v koalícii, ale aj s opozíciou, pretože bude potrebné zmeniť ústavu. Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška sa obáva, že sa to nepodarí. „Vidíme problém, že by sme boli závislí od podpory opozície. Diskutujeme o tom, či vieme urobiť zmeny na výber sudcov aj bez toho, aby sme siahli na ústavu. „Ak sa podarí nastaviť také pravidlá, aby sme ústavu nemuseli meniť, budeme sa snažiť ísť cestou obyčajného zákona,“ povedal Paška.

Fakt však je, že kvalifikačné či vekové kritériá priamo stanovuje ústava. Upozorňuje na to aj poslanec Kresák. „Formulácia podmienok v ústave, ktoré musí spĺňať kandidát, sa musí zmeniť. Takže sa musí ísť do ústavy,“ zdôraznil. Nemyslí si ani, že by opozícia mala problém so sprísnením kritérií výberu sudcov. „Koaličná dohoda však hovorí, že najskôr sa musí zhodnúť koalícia,“ dodal Kresák.

Opozícia dohodu s vládnymi stranami neodsudzuje vopred na neúspech. Poslanec opozičnej SaS Ondrej Dostál verí, že ak by sa o ňu koalícia usilovala, „tak by ju dosiahla“, pretože aj viacerí politici v opozícii sú podľa neho presvedčení, že súčasný systém výberu sudcov nie je dobrý. Za dôležité považuje, aby sa zvýšilo kvórum potrebné na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu. „Ak sa doplnia iba nejaké kvalifikačné kritériá, nebude to dostatočné na to, aby sa skvalitnil výber kandidátov,“ dodal poslanec.

Vyše tri roky trvajúca diskusia

Zámer zmeniť pravidlá výberu ústavných sudcov si vládna koalícia napísala do vládneho programu. Hovorí sa v ňom, že príde s návrhom ústavného zákona, ktorý sa bude týkať „tvorby Ústavného súdu pri prehodnotení funkčného obdobia sudcov, kvalifikačných kritérií na osobu sudcu s dôrazom na odbornú a morálnu zdatnosť, vyjasnenie právomoci prezidenta v procese výberu“.

Diskusie o podobe Ústavného súdu zaťažujú politickú scénu už viac ako tri roky. Prezident Andrej Kiska totiž v roku 2014 po nástupe do úradu odmietol vymenovať sudcov z kandidátov zvolených parlamentom. Vybral len jednu sudkyňu, ostatní podľa neho neboli vhodní. Nasledovali sťažnosti nevymenovaných kandidátov, ktoré posudzoval Ústavný súd. Problémom sa zaoberala aj Benátska komisia, na ktorú sa obrátila hlava štátu. Vlani koncom roka Ústavný súd konštatoval, že Kiska porušuje ústavu a prikázal mu, aby vymenoval troch sudcov zo siedmich zvolených kandidátov. Prezident rozhodnutie súdu síce ostro kritizoval, ale nakoniec ho rešpektoval.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #Ústavny súd #ústavní sudcovia #Ústavný súd SR