Kto netriedi, zaplatí viac

Ministerstvo už zapracovalo odporúčané zvyšovanie do návrhu nového zákona o poplatkoch za uloženie odpadu, ktorý je momentálne v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkovania. Novinka má primať ľudí recyklovať. Ak budú odpad poctivo triediť, ani po zdražovaní nebudú za smeti platiť viac, sľubuje envirorezort.

O potrebe zvyšovať poplatky za skládkovanie hovoril minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) ešte minulý rok. Za pravdu mu dali aj analytici z IEP. Podľa ich analýzy Ako menej skládkovať, ktorú publikovali začiatkom januára, tento krok pomôže odradiť ľudí od toho, aby všetky smeti hádzali do jedného kontajnera.

„Na zníženie miery skládkovania a zvýšenie recyklácie navrhujeme výrazne zvýšiť poplatky za skládkovanie, v obciach zaviesť systém poplatkov za komunálny odpad finančne zvýhodňujúci triedenie a zintenzívniť boj proti čiernym skládkam. Tieto opatrenia by mali dopĺňať informačné kampane a vzdelávanie,“ uviedol Martin Haluš, riaditeľ a hlavný ekonóm IEP. Pripomenul, že poplatky za skládkovanie na Slovensku v súčasnosti patria k najnižším v Európskej únii a nemotivujú k vyššiemu zhodnoteniu odpadov.

Aktuálne sa u nás platí za tonu odpadu na skládke od 4,98 do 9,96 eura. Cenovú výhodu majú obce, ktoré triedia päť zložiek komunálneho odpadu – plast, papier, sklo, kovy a biologicky rozložiteľný odpad. Envirorezort však upozornil, že model už nemá motivačný vplyv, keďže triedenie týchto piatich zložiek je povinné. Po novom bude preto podstatné, koľko percent komunálneho odpadu obec vytriedi. Ak bude separových smetí menej ako 10 percent z celého objemu, poplatok bude najvyšší. Pri miere recyklovania nad 60 percent, naopak, bude obec za tonu odpadu na skládke platiť najmenej.

Poplatky by mali rásť postupne, prvé zvyšovanie plánuje envirorezort na rok 2019. Tona odpadu na skládke by pri menej ako 10-percentnej miere recyklovania stála 17 eur, pri viac ako 60-percentnej iba 5 eur. Zákon počíta so zvyšovaním až do roku 2023. Tona odpadu by mala v tom roku stáť od 16 do 46 eur.

Podľa hovorcu envirorezortu Tomáša Ferenčáka má postupné zdražovanie svoj význam. „Naším cieľom je meniť návyky ľudí. Obce získajú motiváciu, aby čoraz viac triedili, pretože za separovaný odpad neplatia vôbec. Čím viac odpadu sa bude recyklovať, tým menej bude zmesového, za ktorý obec platí. Postupným zdražovaním sa dá dosiahnuť, že ak budú obce poctivo recyklovať, budú platiť menej,“ vysvetlil hovorca.

Ako dodal, výsledná výška poplatkov je nastavená tak, aby sa zachoval motivačný prvok. „To znamená, že oveľa viac sa oplatí recyklovať. Na druhej strane, ministerstvo nechcelo urobiť drakonický skok, ten by mohol mať presne opačný efekt,“ skonštatoval Ferenčák.

Kameňom úrazu sú však obce, v ktorých je recyklácia na vedľajšej koľaji. Analýza IEP hovorí, že v roku 2015 na Slovensku netriedilo takmer vôbec asi 150 obcí. Situácia sa zlepšila, v súčasnosti vykazuje nulovú recykláciu menej ako 20 obcí. O dôvodoch, ktoré im v triedení bránia, možno len špekulovať. Podľa Ferenčáka je však veľmi dôležité, ako sa k veci postaví samospráva a starosta.

„Edukácia a motivácia obyvateľov je v tejto chvíli na starostoch, ktorí by mali ľuďom vysvetliť, že sa recyklovanie oplatí. Na Slovensku máme pozitívne, ale aj negatívne príklady, situácia je iná v každej obci. Práve tam, kde triedenie pokrivkáva, možno táto otázka nepatrí medzi priority tamojšej samosprávy. A to už je, samozrejme, na miestnej komunite, obci a obyvateľoch, ako sa k tomu postavia,“ mieni hovorca.

Pozitívnym príkladom je napríklad obec Lietavská Lúčka v Žilinskom okrese. V roku 2015 v nej rozdali do všetkých domácností kompostéry a znížili tak náklady na zber smetí o 48 percent. Podľa starostu Mariana Sliviaka si ľudia na novinku zvykli rýchlo. „Občania sú spokojní, každý pocítil, že má menej odpadu. Predtým sme vyvážali komunálny odpad každý týždeň, teraz stačí raz za dva týždne,“ pochvaľuje si starosta.

Zdôraznil, že vzdelávať v tejto problematike treba už malé deti, obec však organizovala aj edukačné podujatia pre dospelých. „Výborná bola spolupráca so združením Priatelia Zeme, boli u nás niekoľkokrát prednášať, aby ľudia pochopili, ako správne kompostovať a v čom sú výhody,“ pokračuje Sliviak. Otázky, čo patrí do kompostu a čo nie, mali aj deti v školskej súťaži. „Bol som veľmi milo prekvapený, ako to deti zaujalo, ako pochopili, čo kam patrí,“ konštatuje starosta, ktorý sa zvyšovania poplatku za skládkovanie nebojí. „Tých, ktorí budú separovať, to bolieť nebude. Ak separujeme, znižujeme náklady na vývoz komunálneho odpadu. Je to len o chcení – ak chcem, tak sa to dá. Smetiská nie sú bezodné,“ uzavrel Sliviak.

Starostka obce Lomnička (okres Stará Ľubovňa) Mária Oračková až taká optimistická nie je a pripúšťa, že náklady pre občanov sa môžu zvýšiť. „Neviem takto dopredu povedať, čo sa stane, no pravdepodobne to tak bude. Ak bude skládkovanie také drahé, bude to aj pre nás zaťažujúce,“ obáva sa Oračková. Podľa jej slov sa v obci snažia, aby recyklácia fungovala, no výsledok záleží len na občanoch. „Niektorí triedia, iní nie. Tí dávajú všetko dokopy a potom to musíme triediť,“ vysvetľuje starostka a dodáva, že približne raz do roka organizujú podujatia, na ktorých občanom vysvetľujú, prečo je dobré recyklovať. „Hovoríme o tom aj v obecnom rozhlase. No nie každý má o separovanie záujem,“ uzavrela Oračková.

Ako porastú ceny za skládkovanie? (v eurách za tonu)

Zdroj: návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov