Testovanie piatakov ukázalo priepasť medzi regiónmi

Piataci základných škôl z východného Slovenska opäť dosiahli v testovaní horšie výsledky ako ich spolužiaci zo západu. Manko v úspešnosti pri matematike medzi okresmi Bratislava I a Gelnica dosiahlo takmer 40 percent.

18.01.2018 12:39 , aktualizované: 18:03
debata (53)

Odborníci za tým vidia zlú sociálnu situáciu rodín aj nekvalitných pedagógov. Volajú po systémových zmenách. Ministerstvo školstva vkladá nádej do lepšej podpory školských klubov, kde sa môžu doučovať slabší žiaci.

„Trend roztvárajúcich sa nožníc pokračuje. Čím vyššia nezamestnanosť a horšia sociálna situácia detí, tým horší výsledok,“ konštatovala riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská o záveroch celoslovenského Monitora 5.

Mnohé deti mi povedali, že ony sa učia pre úrad práce, ten sa postará.
riaditeľka Základnej školy Palín v Michalovskom okrese Eva Tchúriková

Žiaci Bratislavského kraja dosiahli 73-percentnú úspešnosť pri riešení úloh z matematiky a 71-percentnú zo slovenčiny, ich spolužiaci z Košického kraja zaostali za nimi o 15 percent. Najväčší rozdiel sa ukázal medzi okresmi Bratislava I a Gelnica, kde deti z východného okresu urobili test z matematiky priemerne na 40 percent, v bratislavskom okrese to bolo takmer na 80 percent.

„Najhoršie výsledky v slovenčine aj v matematike dosahovali žiaci z Prešovského a Košického kraja,“ doplnila Kanovská. Podľa nej deti v rodinách, kde je podpora rodičov slabšia, by mali tráviť viac času po vyučovaní v školských kluboch. „To je priestor, kde môžu žiaci dostať doučovanie, venuje sa im kvalifikovaný pedagóg a môžu na sebe pracovať,“ pripomenula šéfka národného ústavu.

Ministerka školstva Martina Lubyová (vpravo) a... Foto: Robert Hüttner, Pravda
kanovska, lubyova, Ministerka školstva Martina Lubyová (vpravo) a riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Veľké regionálne rozdiely si rezort školstva uvedomuje a opatrenia na ich zníženie zavádza postupne. Jedným z nich podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS) bola zmena vo financovaní školských družín minulý rok, od ktorej si sľubuje zlepšenie prospechu žiakov.

„Peniaze dnes kluby nedostávajú podľa počtu potenciálnych detí, ale od skutočného počtu žiakov v družine. Vďaka tomu a zvýšeniu koeficientov tak majú kluby viac peňazí,“ vysvetlila ministerka. Do úvahy ešte podľa nej pripadá posilnenie počtu psychológov či sociálnych pracovníkov na školách, ktorí by pomáhali učiteľom.

Téme sa chce venovať aj v rámci prípravy Národného programu výchovy a vzdelávania. „Budeme skúmať, či za rozdielmi stojí len nezamestnanosť,“ avizovala Lubyová.

Výsledky Testovania 5

Zhrnutie monitora

  • Testy koncom novembra písalo spolu 45 080 piatakov na 1 481 základných školách.
  • Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 64,7 percenta. Oproti minulému školskému roku sa deti zlepšili o 2,4 percenta.
  • Najlepšie vedomosti preukázali piataci z Bratislavského kraja. Na opačnej strane rebríčka skončili deti z Košického kraja.
  • V slovenskom jazyku a v literatúre dosiahli žiaci priemernú úspešnosť 62,8 percenta. Ide o 0,3-percentné zhoršenie oproti poslednému testovaniu.
  • Najúspešnejšími boli rovnako žiaci z Bratislavského kraja. Najhoršie výsledky preukázali piataci z Košického kraja.
  • Priemerná úspešnosť žiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry dosiahla 64,2 percenta. Najlepšie dopadli žiaci z Trnavského kraja, najslabšie žiaci z Banskobystric­kého kraja.

Pod regionálne rozdiely sa podľa sociologičky Sylvie Porubänovej podpisuje aj kvalita učiteľov. „Sociálne zázemie a rodina sú len jedným z participujúcich prvkov na vzdelávaní žiaka, hlavnú zodpovednosť nesie škola,“ mieni odborníčka. Problémom sú podľa nej nielen nekvalitní pedagógovia, ale aj ich nedostatok.

„Často o kvalitu ani nemôže ísť. Školy sú rady, že dokážu naplniť úväzky a pokryť všetky predmety učiteľmi,“ konštatovala sociologička. Na úrovni vzdelávania sa podľa nej podieľa aj zlá materiálno-technická vybavenosť škôl. „Pedagóg tak nemá vytvorené podmienky na zaujímavé a dôstojné učenie, čo by motivovalo aj žiakov,“ upozornila Porubänová.

Riaditelia základných škôl priepasť vo vzdelanosti odôvodňujú sociálnou situáciou žiakov. „Učitelia sa všade veľmi snažia, ale pokiaľ tam nie je domáca príprava, nastáva u pedagóga pocit frustrácie či nezmyselnosti práce, keď dlhodobo nemá na čom stavať,“ hovorí Antónia Mündelová, riaditeľka Základnej školy Požiarnická Košice. Chýbajúca rodičovská podpora sa podľa nej podpisuje aj pod nedostatočnú dochádzku.

Priemerná úspešnosť podľa krajov v teste z matematiky

Kraj úspešnosť
Bratislavský 73,5 %
Žilinský 69,3 %
Trenčiansky 69,1 %
Trnavský 66,4 %
Nitriansky 64,8 %
Banskobystrický 60,2 %
Prešovský 59,2 %
Košický 57,8 %

Zdroj: ministerstvo školstva, NÚCEM

„Ďalším problémom je, keď žiak nerozpráva spisovne po slovensky, pretože je z domu zvyknutý komunikovať napríklad po rómsky. Vzniká tak bariéra, dieťa si nevie si prečítať zadanie, chýba čitateľská gramotnosť,“ vymenovala riaditeľka.

Školy na východe Slovenska sa podľa riaditeľky Základnej školy Palín v Michalovskom okrese Evy Tchúrikovej navyše boria s odlivom žiakov. „Rodičia ich berú na nejaký čas do zahraničia, kde však nechodia aj rok do školy, čo je po ich návrate len veľmi ťažké dobehnúť. Žiak navyše stratí návyk učiť sa,“ priblížila riaditeľka s tým, že rozdiely medzi regiónmi spôsobuje aj slabá podpora zo strany rodiny či štátu.

Priemerná úspešnosť podľa krajov v teste zo slovenčiny

Kraj úspešnosť
Bratislavský 70,6 %
Trenčiansky 65,5 %
Žilinský 65,2 %
Nitriansky 64,5 %
Trnavský 63,9 %
Banskobystrický 61,3 %
Prešovský 57,2 %
Košický 57,1 %

Zdroj: ministerstvo školstva, NÚCEM

„Mnohé deti mi povedali, že ony sa učia pre úrad práce, ten sa postará,“ konštatovala Tchúriková. Nedostatočné rodinné zázemie sa prejavuje najmä u starších žiakov. „Do piateho ročníka sa snažíme deti motivovať, aby chodili do družiny, kde sa im venujeme, ale potom je to horšie,“ uzatvorila riaditeľka.

Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa uskutočnilo minulý rok v novembri na 1 481 základných školách. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 64,7 percenta, v slovenskom jazyku a literatúre dosahovali žiaci priemerne 62,8 percenta. Testy písalo 45 080 piatakov. Cieľom testovania piatakov je zisťovanie úrovne vedomostí a zručností žiakov, s akými vstupujú na druhý stupeň základnej školy. Preskúšania sa zúčastnili aj žiaci so zdravotným znevýhodnením či deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #Testovanie 5 #testovanie žiakov #monitor piatakov #Martina Lubyová #Monitor 5