SNS ešte verejnosti novelu zákona o politických stranách nepredstavila, tvrdí však, že návrh je predmetom koaličných rozhovorov.
Most-Híd už povedal, že nesúhlasí s limitmi na počet členov, má inú predstavu. Nebráni sa rokovaniam o jasných pravidlách a správnom nastavení podmienok.
„Máme predstavu o tom, ktoré prvky by mohli zabezpečiť štandardné – v civilizovanom svete overené – fungovanie politických strán a zoskupení, medzi ktoré zavedenie limitu na počet členov nepatrí. Nemyslíme si, že by sme práve minimálny počet členov mali určiť zákonom,“ uviedla hovorkyňa strany Klára Debnár.
Zákon na jeseň
Z pohľadu fungovania politických subjektov považuje Most-Híd za účinnejšie hovoriť o tom, ako by sme ich efektívne fungovanie mohli zabezpečiť prostredníctvom straníckych orgánov. „Napríklad aj stanovením počtu členov predsedníctva a republikovej rady. Keď tento návrh bude na koaličnom stole, pôjdeme týmto smerom. Zatiaľ sme o ňom nerokovali,“ doplnila.
Národniari už dlhší čas hovoria, že majú novelu pripravenú a že je súčasťou koaličných rokovaní. Novelu si mala prezrieť aj Transparency International Slovensko. Zákon chcela SNS predstaviť na jeseň. Mal by riešiť nielen stranícke štruktúry a limit na počet členov, ale aj to, aby predstavitelia strany, ktorá bola raz zrušená, nemohli pod inou značkou kandidovať opäť. To však údajne v právnej norme napokon nebude.
Prísnejšie podmienky pre politické strany avizoval predseda SNS Andrej Danko pred pár mesiacmi. Spomínal návrh, že by strany kandidujúce v parlamentných voľbách mali mať minimálne 500 členov. Politická strana podľa neho nemôže byť „eseročka“ jedného človeka, ktorý si v nej môže robiť, čo chce.
Kritika opozície
Danko je presvedčený, že nesystémové strany nevedia riadiť štát. Pravidelne pripomína, že OĽaNO má štyroch členov, z toho dvaja sú rodinní príslušníci. Neraz zdôraznil, že pojmy ako stranícka disciplína nie sú žarty.
Opozícia zmenu zákona, najmä zámer zaviesť limity na počet členov strany, od začiatku kritizuje. Hovorila aj o možnosti napadnúť takýto zákon, ak prejde, na Ústavnom súde SR.
Na pretrase aj exekúcie
Pri pripravovanej exekučnej amnestii vidí vládna koalícia tri možnosti nastavenia jej parametrov. Cieľom exekučnej amnestie môže byť podľa premiéra posilnenie pracovného trhu. V tomto prípade by riešila situáciu 40.000 až 70.000 ľudí, ktorí sa podľa odhadov Sociálnej poisťovne vyhýbajú zamestnaniu, pretože by im na ich zárobok siahli exekútori. Druhou možnosťou je zamerať sa pri exekučnej amnestii na dlhy voči štátnym inštitúciám.
„Potom je tretia možnosť, a tu hovoríme o celoplošnej amnestii, ktorá by stála obrovské peniaze,“ priblížil Fico s tým, že práve tento typ amnestie vyvoláva otázky o správnosti, pretože by sa nerozlišoval dôvod, pre ktorý sa ľudia zadlžili.
Rozdiely
„Robil by som veľký rozdiel v tomto, či niekto si požičal peniaze na dovolenku a tieto peniaze nevrátil, alebo si chcel kúpiť luxusný televízor, a človekom, ktorý z dôvodu sociálnej núdze siahal po pôžičkách,“ ozrejmil premiér. „Táto myšlienka sa mne veľmi pozdáva, dať tomu sociálny rozmer,“ doplnil.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) predstavila v pondelok (15.1.) na Koaličnej rade návrh exekučnej amnestie. Koncom januára sa podľa Fica dozvie postoj koaličných partnerov a následne padne končené rozhodnutie o tom, či exekučná amnestia bude, v akom rozsahu, prípadne etapách. Výsledok by mal byť známy v priebehu februára.
Vôľa v koalícii
„Toto je téma, ktorá nás dlhodobo trápi, pretože 3,6 milióna exekučných spisov na súdoch, to je taká ‚šajba‘, že s tým sa treba nejako pohrať. Možno pôjdeme po dieloch, možno to urobíme naraz, ale vôľa vo vládnej koalícii je,“ deklaroval ministerský predseda.
Opatrenia môžu mať dosah na štátny rozpočet v rozsahu od desiatok po stovky miliónov eur, ozrejmil Fico. Slovensku sa hospodársky darí a bude mať na exekučnú amnestiu v roku 2018 finančné prostriedky, aj keď to pre súčasnú koalíciu nie je priorita, zdôraznil premiér.