Dolinský: Som presvedčený, že nemocnica stáť bude

, 21.01.2018 15:00
Jozef Dolinský
Jozef Dolinský. Autor: ,

Jozef Dolinský odišiel z postu šéfa Národného onkologického ústavu, aby sa podieľal na príprave medicínskeho konceptu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB), ktorá by mala byť "výkladnou skriňou" nášho zdravotníctva. Nemocnica sa začala stavať ešte v roku 1987, ďalej než po hrubú stavbu v lokalite Rázsochy sa nedostala. Dolinský viedol tím odborníkov, ktorí zámer nielen oživili, ale dali mu modernú podobu. "Prijal som výzvu ministra zdravotníctva a dohodli sme sa na ročnej spolupráci," povedal v rozhovore pre Pravdu. Vlani v novembri odovzdal ministrovi pracovnú verziu konceptu a vrátil sa k povolaniu onkológa. V národnom ústave vedie oddelenie klinickej onkológie.

Kto všetko sa podieľal na medicínskom koncepte novej nemocnice?

Ide podľa mňa o svojím spôsobom unikátny pracovný materiál, pretože sa na ňom podieľalo celkovo 23 odborných expertných tímov, viac ako 50 popredných osobností slovenskej medicíny z rôznych odborov a z rôznych prostredí – z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, Slovenskej akadémie vied, z ministerstva zdravotníctva vrátane Inštitútu zdravotnej politiky, zo špecializovaných ústavov – NOÚ, NÚSCH, OÚSA, z Univerzitnej nemocnice Martin a zo Slovenskej lekárskej spoločnosti. Unikátny je aj z toho pohľadu, že prvýkrát v dlhoročných diskusiách o novej univerzitnej nemocnici sa materiál nepripravoval úradne od „ministerského stola“, ale hlavné slovo dostali experti. Od začiatku ho spoluvytvárali a sú teda jeho spoluautormi. Spoločne sme pripravili akúsi medicínsku mapu, ktorá obsahuje, aké odbornosti, oddelenia, kliniky či centrá by mali byť v novej nemocnici zastúpené.

Aká teda bude nová nemocnica?

Uvediem základné princípy. Ráta sa s počtom lôžok okolo 600, ale ten počet samozrejme nie je absolútny. Najväčší dôraz kladieme na kvalitu a bezpečnosť liečby, chceme poskytovať tie najmodernejšie liečebné prístupy. Rovnako kladieme dôraz na komfort a na vytváranie propacientskeho a príjemného rodinného prostredia v duchu zásad filozofie „healing environments“ (pozn. red. – prostredie nemocnice, ktoré má pozitívny vplyv na stav pacienta). Samozrejme pôjde o najnovšiu slovenskú nemocnicu, doslova s hi-tech vybavením, najnovšími medicínskymi prístrojmi a zariadeniami. Čo je dôležité, že chceme angažovať špičkových odborníkov, edukovaných, skúsených, ale aj empatických (personál). Som presvedčený, že na Slovensku sú špičkoví experti, dokonca sa u nás robí tá najkvalitnejšia medicína porovnateľná s tou západnou, ale v horších materiálnych a technických podmienkach. Sám som mal možnosť to porovnať, pretože som počas svojej doterajšej kariéry navštívil viaceré renomované onkologické inštitúcie vo svete. Som presvedčený, že naši lekári, ako aj ostatný zdravotnícky personál si konečne zaslúžia kvalitnejšie a komfortnejšie podmienky pre výkon svojej náročnej profesie.

Každý pacient bude mať vlastnú izbu?

Paradoxne, už pôvodný projekt Nemocnice Rázsochy, ktorý vznikal v 70. a 80. rokoch minulého storočia, bol aj z pohľadu izieb pre pacientov nadčasový. Rátal s jedno- až dvojposteľovými izbami, čo bolo na to obdobie doslova prelomové. Takže, áno, plánujú sa jedno- a dvojposteľové izby. Počíta sa zároveň s najmodernejším vybavením, napríklad súčasťou novej nemocnice bude Centrum robotickej chirurgie, pribudnú nové diagnostické metódy, napríklad PET/MRi (vyšetrenie umožňuje kombináciou metabolického a morfologického zobrazovacieho princípu odhaliť v organizme prítomnosť nádorovej choroby) alebo intraoperatívna MRi (umožní vykonať MRi vyšetrenie priamo počas operácie mozgu), ktoré na Slovensku zatiaľ nie sú dostupné a podobne. Keď sme kreovali tento materiál, našich spolutvorcov sme upozorňovali na to, aby mysleli nie 5 rokov dopredu, ale desať a viac, lebo technológie idú dopredu míľovými krokmi.

Pôvodný zámer počítal s 1 200 lôžkami. Nebude 600 postelí málo?

Som presvedčený, že v budúcnosti bude oveľa nižšia potreba takzvaných akútnych lôžok. Je to známy trend, ktorý pozorujeme aj v súčasnosti. Vzhľadom na starnutie populácie a epidemiologický vývoj bude v budúcnosti stúpať skôr potreba chronických lôžok. Zároveň sa časť akútnej starostlivosti bude čoraz viac transformovať do jednodňovej starostlivosti alebo sa bude posúvať dokonca do ambulantnej sféry. Dnes napríklad kožné oddelenia prakticky nepotrebujú fixné lôžka. Takže počet akútnych lôžok nebude musieť byť jednoducho taký vysoký, ako je v súčasnosti.

Jozef Dolinský.
Jozef Dolinský. Autor: Robert Hüttner, Pravda

Koľko pacientov by sa ročne mohlo v novom zariadení odliečiť?

Konkrétne čísla, keďže ide o spracované hrubé odhady, by som nerád uvádzal. Sú spravené hrubé odhady. My sme pripravili medicínsky koncept, ktorý je prvou, akoby pracovnou verziou. Tento koncept teraz prejde do ďalšieho procesu – hlbšej analýzy, ktorú by mala urobiť nadnárodná konzultačná spoločnosť (pozn. red. – ministerstvo zdravotníctva ju už vybralo) v spolupráci s našimi expertmi, ktorí vytvárali tento koncept. Na základe ich výsledkov sa urobí definitívna verzia. Pri tvorbe konceptu sme rátali s budovaním centier excelentnosti, chceli by sme sa vďaka ich vzájomnej kooperácii postarať o pacienta komplexne pod jednou strechou. Chceme sa vyvarovať toho, aby bol prevážaný medzi jednotlivými nemocnicami v rámci Bratislavy len preto, že neurochirurgia je v inej budove a hrudníková chirurgia v inej.

Aké ďalšie centrá budú súčasťou UNB?

Tak ako to bolo deklarované, napr. Centrum hlavy (neurológia a neurochirurgia), samozrejme Chirurgické centrum, ktoré bude obsahovať jednotlivé súčasti chirurgických disciplín. Transplantačné centrum. Traumatologické a ortopedické (pohybové) centrum. Onkologické centrum. Komplexné centrum starostlivosti o matku a dieťa a viaceré ďalšie.

Moderné nemocnice fungujú tak, že všetci pacienti prechádzajú cez urgentný príjem.

Urgentný príjem bude pochopiteľne základnou súčasťou univerzitnej nemocnice. Akútneho pacienta začnú riešiť na urgente, ako to vidíme v amerických filmoch. Pripravujeme projekt nemocnice, ktorá bude slúžiť ľudom z celého Slovenska.

Odkiaľ bude personál, keď niektoré nemocnice v Bratislave zostanú zachované?

Máte pravdu. Ráta sa s tým, že nemocnica Staré Mesto sa pretransformuje na akési centrum pre neurologické, psychiatrické a geriatrické ochorenia (čo je logický krok prihliadnuc k populácii prevažne starších ľudí, ktorí v Starom Meste žijú). Nemocnica v Petržalke musí zostať, pretože sa nachádza na opačnom brehu Dunaja, kde musí byť zabezpečená zdravotná starostlivosť v prípade živelných katastrof. Po dostavbe Rázsoch nemocnica v Ružinove bude integrálnou súčasťou novej Univerzitnej nemocnice. Perspektívne sa ráta s uzatvorením Kramárov, časť personálu bude teda pochádzať z tejto nemocnice. Už v procese výstavby nemocnice chceme začať kreovať jednotlivé tímy, aby sme kľúčovým odborníkom dali garanciu, že to s projektom novej UNB myslíme naozaj vážne. Pre lekárov a ďalší zdravotnícky personál môže byť atraktívna a rozhodujúca aj tá skutočnosť, že pôjde o univerzitnú nemocnicu, prakticky o najlepšiu slovenskú nemocnicu. Pracovať v zahraničí v univerzitnej nemocnici je otázkou prestíže, verím, že aj pre mnohých slovenských zdravotníkov to bude významná motivácia.

V bratislavskej časti na Boroch má vzniknúť nová súkromná nemocnica. Nie je obava, že zdravotníci pôjdu pracovať skôr tam?

Ja by som nedémonizoval pôsobenie súkromníkov v zdravotníctve. Aj súkromná spoločnosť deklarovala, že chce postaviť nemocnicu novej generácie. Takáto nová nemocnica bude takisto jednoznačným prínosom pre pacientov z Bratislavy a okolia, ale nemyslím si, že to bude nemocnica porovnateľná s univerzitnou. Nová univerzitná nemocnica bude plniť tri základné spoločenské funkcie: liečebno-preventívnu, vzdelávaciu a vedeckú. Jej súčasťou bude lekárska fakulta a zároveň aj vedecký park. Práve týmto sa budú tieto dve nové nemocnice odlišovať. Dlho očakávaná nová UNB má ambíciu stať sa naozajstnou výkladnou skriňou slovenského zdravotníctva.

Kto rozhodol o tom, že stavbu, ktorá teraz stojí na Rázsochách, treba zbúrať?

V priebehu roka prebiehali rôzne procesy, ktoré akoby neboli pred verejnosťou viditeľné, ale skutočne sa diali. Napríklad počas leta sa uskutočnilo akési predkolo stretnutí s potenciálnymi budúcimi uchádzačmi o funkciu manažéra zdravotnej starostlivosti. Na Slovensko prichádzali popredné svetové firmy, ktoré sa zaoberali výstavbou nemocníc či manažovaním prevádzky. Boli to napr. spoločnosti z Kanady, zo Spojených arabských emirátov, z Veľkej Británie, Talianska, zo Španielska, z Rakúska i Česka. Prehliadli si lokalitu v Ružinove, na Rázsochách a potom sme s nimi absolvovali workshopy, kde sme o projekte otvorene a odborne diskutovali. Tieto stretnutia sa ukázali ako veľmi podnetné. Aj názory týchto potenciálnych záujemcov o projekt do istej miery viedli k rozhodnutiu vedenia ministerstva zdravotníctva o tom, že objekt, ktorý je v súčasnosti na Rázsochách, je nevyhovujúci a je potrebné ho zbúrať. Ďalšia argumentácia bola, že išlo o stavbu spred 30 rokov (otázka porúch statiky) a že na základe projektov zo 70. a 80. rokov minulého storočia jednoducho nie je možné postaviť efektívnu nemocnicu okolo roku 2025.

Nie je to škoda? Ide prakticky o hrubú stavbu.

Existuje jeden dôležitý moment, ktorý verejnosť možno nevníma. Keď prídete na Rázsochy, naskytne sa vám impozantný pohľad, ohúri vás to obrovské množstvo hmoty, megalomanská postmodernistická stavba. Pre laika to skutočne vyzerá tak, akoby už nemocnica vlastne bola postavená, že stačia dva alebo tri roky na jej dokončenie a otvorenie. Opak je pravda. Pri stavbách typu hi-tech nemocníc hrubá stavba predstavuje iba desať až dvanásť percent celkového objemu investícií. Vizuálne máte pocit, že je to de facto postavené, ale realita je taká, že z pohľadu objemu vynaložených peňazí to nie je veľa, konkrétne iba jedna desatina. Preto všetci odborníci zhodne skonštatovali, že ak sa 30 rokov rozostavaný objekt zbúra a pripraví nový moderný, tento bude určite efektívnejší, t. j. ušetrí sa oveľa viac financií v porovnaní s nákladmi spojenými s dobudovaním doterajšej hrubej stavby a jej prevádzkovaním.

Sú Rázsochy dobrou lokalitou?

Rázsochy predstavujú z urbanistického hľadiska ideálnu lokalitu. Ide o južný svah Malých Karpát, stavba je situovaná do údolia, čo ju oddeľuje od okolitých budov. Je tam vynikajúca insolácia (slnečné osvetlenie) a takisto prúdenie vzduchu. Umiestnenie nemocnice je v podstate v lese, čiže v kontexte filozofie healing environments, podľa ktorej sa v súčasnosti nemocnice stavajú. Dnes je vedecky dokázané, že prostredie lieči. Keď sa robili štúdie u chirurgických pacientov, ktorí sa pozerali z okna nemocničnej izby do lesa, tak mali menej komplikácií, nižšiu spotrebu liekov proti bolesti a boli prepúšťaní skôr ako tí, ktorí mali výhľad napríklad na tehlové múry. Preto sa pri výstavbe moderných zariadení odporúča rešpektovať niekoľko zásadných pravidiel – eliminovať stresové prvky, hluk, zlú kvalitu ovzdušia, nedostatok súkromia, nevhodné osvetlenie, kľúčové je spojenie s prírodou – čiže aj v nemocniciach by mali byť zelené steny, záhrady, átria, akvária, rybníky, fontány. Z tohto pohľadu ide o skvelé prostredie.

Prebehla výzva na post generálneho riaditeľa UNB, ale do výberového konania sa nikto neprihlásil. Nemali ste záujem o takúto pozíciu?

Mojím osobným konkrétnym zadaním od pána ministra bolo viesť a pripraviť projekt novej UNB po medicínskej stránke. Odchádzam po úspešnom splnení tejto úlohy. Páve v novembri sme spolu s kolegami a poprednými odborníkmi ministerstvu zdravotníctva predložili pracovnú verziu materiálu – Medicínsky koncept novej Univerzitnej nemocnice Rázsochy. Chcem sa opäť na sto percent venovať onkológii, ktorá je pre mňa doslova srdcovou záležitosťou, ako lekár aj ako primár, napokon v Národnom onkologickom ústave pôsobím už devätnásty rok, od úplného začiatku svojej medicínskej kariéry. Navyše sa ešte aktívne venujem ,fundraisingu' v neziskovej organizácií Združenie priateľov Národného onkologického ústavu, ktoré od svojho založenia v roku 2009 ústav podporilo viac ako 1,5 mil. eurami. Venovalo mu taktiež viac ako 120 cenných umeleckých diel popredných súčasných slovenských výtvarníkov. Práve teraz so združením dokončujeme ďalší projekt – rekonštrukciu oddelenia gastrointestinálnej onkológie. Predpokladám, že ho otvoríme v priebehu dvoch mesiacov. Budem úprimný, nedá sa rovnako zodpovedne pracovať na viacerých okruhoch, preto som sa logicky neprihlásil do výberového konania. To, že sa nikto neprihlásil, si neviem vysvetliť. Musíme si však uvedomiť, že tento projekt trvá vlastne už 30 rokov, čiže je to dlhotrvajúci proces z časového hľadiska a komplikovaný z pohľadu procesného. Preto si myslím, že záujem je taký, aký je. Treba ešte dodať, že aj dostupnosť kvalitných zdravotníckych manažérov je do určitej miery obmedzená. Ale to sú moje špekulácie.

Čo čaká nového riaditeľa?

Procesy, ktoré budú nasledovať teraz, budú predovšetkým právneho charakteru, rôzne povoľovacie procesy, projektová činnosť, inžiniersko-developerská činnosť, verejné obstarávania a napokon stavebná činnosť. Toto sú tie témy, ktoré na neho čakajú.

Čo by mohlo skomplikovať výstavbu?

Tých rizík je mnoho, preto sa projekt naťahuje a trvá tak dlho. Je náročný z časového, z procesného hľadiska, prebiehajú určité právne záležitosti. Samozrejme, ak sa ide stavba búrať, tak to znamená vybavovanie celého radu nových povoľovacích dokumentov, nehovoriac o tom, že v roku 2020 sú ďalšie voľby. Tak ako sme pred časom po mnohých rokoch dobudovali Slovenské národné divadlo, nový hokejový štadión, stavia sa nový futbalový štadión, tak musíme postaviť aj novú univerzitnú nemocnicu. To musí byť teraz absolútna priorita. Slovensko konečne potrebuje modernú univerzitnú nemocnicu a na tom sa musia zhodnúť všetci, naprieč odborným, ale aj politickým spektrom.

Kedy bude nemocnica stáť?

Je to ťažká otázka, ktorá by mala smerovať predovšetkým na ministerstvo zdravotníctva. Osobne som presvedčený, že nemocnica raz stáť bude. Nerád by som definoval nejaké konkrétne číslo, ale pevne verím, že okolo roku 2025 by sa projekt mohol dokončiť. Ak by som chcel tento problém veľmi zjednodušiť, odpoviem takto – spolu s kolegami sme už medicínsky plán novej nemocnice vlastne nakreslili, zostáva už len vybrať najlepšiu lokalitu, pripraviť nový projekt a budovu postaviť. Som rád, že sme dostali príležitosť zúčastniť sa na tomto zaujímavom a hodnotovom procese, ktorým sme sa dotkli budúcnosti slovenského zdravotníctva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #zdravotníctvo #nemocnica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku