Slabé fakulty, slabí žiaci

Za slabé výsledky žiakov v domácich alebo zahraničných testovaniach sú zodpovední aj učitelia. V analýze regionálneho školstva to skonštatovalo Združenie miest a obcí Slovenska.

, 22.01.2018 06:00
študenti, práca, školenie Foto:
Ilustračné foto.
debata (93)

Chybu vidí predovšetkým v pedagogických fakultách, ktoré budúcich učiteľov vychovávajú. Presadzuje preto sprísnenie prijímačiek a viac praxe pre študentov. Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) sľubuje zmeny. Opatrenia chce čerpať z pripravenej reformy, ktorú však sama zastavila.

Testovanie piatakov pripomenulo obrovské regionálne rozdiely, ktoré sa nedarí zotrieť. Deti z východného Slovenska ukázali miestami až o 40 percent nižšie znalosti z matematiky ako ich spolužiaci zo západu. Výsledky zverejnil rezort školstva spolu s Národným ústavom certifikovaných meraní tento štvrtok. Jedným z dôvodov takej priepasti medzi regiónmi je aj slabá kvalita učiteľov.

Združenie miest a obcí (ZMOS) vidí nedostatky už v ich príprave na pedagogických fakultách. Pripomína, že kým v zahraničí sa na tieto školy dostanú len vybraní maturanti, u nás spravidla berú každého záujemcu bez prijímačiek. „Napríklad Fínsko sa pýši tým, že vyberajú uchádzačov z najlepších študentov stredných škôl,“ tvrdí ZMOS vo svojej analýze o problémoch v regionálnom školstve.

2,5 percenta

Združenie navrhuje sprísniť podmienky pre uchádzačov, okrem toho navýšiť pomer pedagogickej praxe oproti teórii. „Počet hodín praktickej prípravy sa v zahraničí pohybuje medzi 30 až 50 percentami z časovej dotácie na celé štúdium. V slovenských učiteľských študijných programoch sa toto číslo pohybuje priemerne pod 10 percent,“ upozornilo.

Problémom je tiež fakt, že len malá časť absolventov sa skutočne aj v školstve zamestná. Základné školy sú na tom najhoršie, čo sa týka počtu učiteľov s praxou 0 a 1 rok. „Hoci učiteľstvo jedného či kombináciu dvoch predmetov každý rok skončí takmer 8-tisíc denných a externých študentov, v základných školách sa zamestná len 2,5 percenta z nich. Ostatní hľadajú zamestnanie mimo odboru či odchádzajú do zahraničia. Uplatnenie najčastejšie nachádzajú ako prekladatelia, IT-čkári či bankári,“ uvádza analýza. V súčasnosti môžu maturanti študovať na siedmich pedagogických fakultách verejných vysokých škôl v rámci celého Slovenska.

Plavčanov odkaz

„Na kvalitu pedagogických fakúlt sa chceme určite pozrieť. Reformný dokument Učiace sa Slovensko navrhuje viaceré opatrenia v otázke prípravy pedagogických zamestnancov, ktoré budú využité aj pri tvorbe Národného programu výchovy a vzdelávania,“ avizoval tlačový odbor ministerstva školstva, ktorý tvrdí, že sa snaží zatraktívniť učiteľské povolanie lepšími platmi. Mzdy učiteľov rástli v septembri 2016 aj minulý rok. Ďalšie šesť percentné zvyšovanie platov je naplánované na január 2019 a 2020.

Reformu pripravoval tím autorov takmer rok ešte za Lubyovej predchodcu Petra Plavčana, ministerka však dokument po nástupe do funkcie označila za nezrealizovateľný. Teraz tvrdí, že jeho časť využije.

Autonómia vysokých škôl

Materiál odporúča sprísniť výber uchádzačov o pedagogické štúdium. Tí by museli prejsť prijímacou a talentovou skúškou, ktorej súčasťou by mal byť vedomostný test z predmetu, ktorý chce maturant študovať. Navrhuje tiež psychotesty záujemcov. Hovorí aj o zvýšení podielu praktického vyučovania. V poslednom ročníku by to mala byť niekoľkomesačná súvislá prax študentov na základnej škole. Dnes musia študenti na druhom, magisterskom stupni, absolvovať prax v rozsahu od 50 do 150 hodín, v závislosti od školy, keď študujú kombináciu dvoch predmetov.

Bývalý minister školstva Juraj Draxler s názorom ZMOS-u o slabej kvalite prípravy budúcich učiteľov súhlasí. Počas svojho pôsobenia v ministerskom kresle sa pokúšal tento problém riešiť. Krok ministerky považuje za ťažko zrealizovateľný. „Vysoké školy majú dosť veľkú autonómiu, presadiť takéto zmeny preto bude dosť zložité,“ upozornil Draxler. Bez vzájomnej spolupráce štátu a škôl to podľa neho nepôjde. Štát by podľa neho mohol poskytovať takýmto školám väčší balík peňazí, ale za podmienky presne stanoveného počtu novoprijatých žiakov. „Vysoká škola by tak musela upraviť počet prijatých záujemcov, čo by zároveň viedlo k sprísneniu kritérií. Bol by to tlak na vysoké školy cez peniaze,“ mieni Draxler.

Problém je inde, tvrdia školy

Vysoké školy kritiku odmietajú. Problém vidia skôr v tom, že budúcich učiteľov pripravujú aj neučiteľské fakulty prostredníctvom Doplňujúceho pedagogického štúdia. Ide o tzv. učiteľské minimum, ktoré trvá dva roky. „Títo učitelia zabezpečujú nekvalifikované predmety, ktoré nikdy neštudovali, napríklad absolventka umelecky zameranej vysokej školy vyučuje matematiku,“ argumentuje Ľubomír Zelenický, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podobný problém je podľa neho aj s absolventmi učiteľských programov, ktorí svoj úväzok si rovnako dopĺňajú nikdy neštudovanými predmetmi. „Ako keby chirurg vykonával profesiu zubára, keď učiteľ slovenského jazyka vyučuje chémiu. Zároveň z finančného hľadiska je pre školu výhodnejšie zaplatiť učiteľa, ktorý si takto dopĺňa úväzok, ako zaplatiť kvalifikovaného učiteľa,“ konštatoval rektor.

Viera Peterková, prorektorka pre vzdelávanie na Trnavskej univerzite v Trnave, podčiarkla, že vedenie univerzity už dlhšie zvažuje sprísnenie prijímačiek. „Ale podmienky financovania vysokých škôl, demografický vývoj a odlev študentov do zahraničia sú v tejto oblasti obmedzujúce,“ doplnila prorektorka. Kritériá pre prijímačky nebude meniť ani Univerzita Komenského v Bratislave. Na jej pedagogickú fakultu sa v tomto akademickom roku nahlásilo viac ako 1 800 uchádzačov. „Na štúdium sa zapísalo 979 študentov, pričom desiatky z nich dosahujú priemer stredoškolských známok 1,0. V súčasnosti nad zmenou podmienok prijímacieho konania neuvažujeme,“ spresnila Anežka Hamranová, prodekanka pre vzdelávaciu činnosť Pedagogickej fakulty UK. Takmer dvestostranovú analytickú štúdiu o situácii v regionálnom školstve uverejnil ZMOS na svojej stránke začiatkom januára. Poukazuje v nej na nedostatočné financovanie základných a stredných škôl, nejasné vymedzenie kompetencii miest a obcí voči školám či na nedostatok miest v škôlkach.

© Autorské práva vyhradené

93 debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #školstvo #vysoké školy #fakulta
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy