Do zmien v stavebnom sporení vstúpi politika

Žiadna štátna stavebná prémia pre deti, ľudí s vyšším platom či tých, čo majú medziúver. Tiež povinné doklady od murárov a koniec takzvaných priateľských sporiteľov.

22.01.2018 09:00
stavebná sporiteľňa, wustenrot Foto: ,
debata (19)

Tak sa má zmeniť populárne stavebné sporenie už od budúceho roka. Mnohým ľuďom sa tieto zmeny nepáčia, sporné je hlavne rušenie stavebného sporenia pre deti. Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra (Smer) chce takto znížiť využívanie stavebného sporenia na iné účely, ako je podpora bývania.

Otázne však je, či nájde vo všetkom podporu aj u koaličných partnerov. „Stavebné sporenie má nejakú tradíciu, no je pravda, že štát dotuje aj vysoko príjmových, čo majú stavebné sporenie,“ hovorí podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Podpora bývania má byť podľa neho adresná – a má sa vzťahovať hlavne na nízkopríjmové skupiny. Predpokladá, že v pripomienkovom konaní budú aj zásadné pripomienky, dôležitá je podoba, v akej sa novela dostane do parlamentu. V strane zatiaľ o novele nehovorili. Keďže sporiteľov je vyše 600-tisíc, o zmenách sa očakáva silná politická diskusia.

Doteraz patrilo stavebné sporenie k najvýhodnejším formám sporenia. Podobné zhodnotenie, ako ponúkalo po započítaní štátnej prémie, sa bude podľa Maroša Ovčarika zo spoločnosti Finančný kompas len ťažko hľadať v bankách medzi sporiacimi účtami a termínovanými vkladmi. „Pokiaľ ľudia budú hľadať rozumné zhodnotenie, musia siahnuť po investičných produktoch, podielových fondoch a programoch pravidelného investovania,“ hovorí.

Stavebné sporenie má nejakú tradíciu, no je pravda, že štát dotuje aj vysoko príjmových, čo majú stavebné sporenie. Ivan Švejna podpredseda Mostu–Híd
Ivan Švejna podpredseda Mostu–Híd

Riešením je aj ponechať peniaze naďalej v stavebnej sporiteľni, vysvetľuje Ovčarik, či využiť bežné sporiace účty v bankách. Tam však musia počítať s tým, že ich úspory sa nebudú zhodnocovať. „Inflácia je dnes vyššia ako úročenie takmer všetkých sporiacich produktov v bankách,“ hovorí Ovčarik.

Podielové fondy sa vyplatia hlavne tým, čo chcú sporiť počas nasledujúcich minimálne piatich rokov. Cez program pravidelného investovania sa dá do nich vkladať aj od 30 eur mesačne. Na dlhodobejšie investovanie sú vhodné dynamické aktíva, vysvetľuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak – ako sú podielové fondy, cenné papiere, nehnuteľnosti. Možnosťou sú podľa neho aj takzvané P2P pôžičky, ktoré sa rozmohli v posledných rokoch. Cez ne požičiavajú ľudia peniaze iným, pričom tie sa im podľa miery rizika, ktoré sú ochotní podstúpiť, vracajú s nižším či vyšším úrokom.

Individuálna analýza

„Pri krátkodobom sporení na menej ako 5 rokov je dôležitá predovšetkým flexibilita, s akou môže investor peniaze vybrať,“ hovorí Tomčiak. „V krátkodobom horizonte nie je rozdiel medzi výnosnosťou jedno alebo 1,5 percenta významný,“ dodáva. Pre takýchto investorov je podľa Tomčiaka najvhodnejší sporiaci účet v banke s čo najvyšším úrokom a možnosťou kedykoľvek vybrať peniaze.

Investovaniu by podľa analytika spoločnosti Fincentrum Petra Világiho mala predchádzať individuálna analýza. „Klient by si mal najprv ujasniť, či chce sporiť na dôchodok, vytvoriť si krátkodobú finančnú rezervu, našetriť si na auto alebo predčasné splatenie hypotéky,“ hovorí. Okrem účelu je potrebné poznať aj horizont sporenia a výšku vkladu, dodáva. Sporenie na šesť mesiacov, päť rokov či viac ako 10 rokov si totiž vyžaduje iné typy produktov. Na základe toho sa dá podľa Világiho zvoliť vhodný vkladový účet, podielový fond, stavebné sporenie či priamy nákup dlhopisov a akcií, prípadne aj ich kombinácia.

Napríklad v prípade investícií do kryptomien treba počítať s vysokým rizikom. Investície do virtuálnych mien totiž nie sú kryté tak ako pri bežných vkladoch v bankách. Tiež ich hodnota zvykne kolísať výrazne oboma smermi. Najznámejšia kryptomena bitcoin sa napríklad v posledných dňoch prepadla o vyše tretinu svojej hodnoty.

Aj auto, dovolenka či peniaze v hotovosti

Cez stavebné sporenie doteraz ľudia s obľubou sporili svojim deťom do dospelosti či využívali spájanie poistiek a vo veľkom rekonštruovali bývanie. Za stavebné sporenie sa kupovali aj autá či dovolenky. Keďže takzvaní priateľskí sporitelia nemuseli dokladovať, na čo peniaze použijú, len si ich po šiestich rokoch od založenia zmluvy dali jednoducho vyplatiť na účet. Stavebné sporenie bolo aj možnosťou, ako dorovnať hypotéku, keďže tú v plnej výške po sprísnení pravidiel dostane málokto.

„Štátna prémia je pre mnohých najsilnejším motivátorom, prečo využívajú stavebné sporenie. Preto navrhované zmeny vnímam ako zásadné pre budúcu atraktívnosť stavebného sporenia,“ hovorí Ovčarik. Menej zaujímavé sa tak stane stavebné sporenie hlavne pre ľudí s nadpriemernými príjmami, dodáva. Atraktivitu tejto formy sporenia stiahne aj povinnosť dokladovať využitie financií na stavebné účely.

Po novom by podľa návrhu mal od roku 2019 štátnu prémiu dostať len plnoletý sporiteľ s príjmom do 1,3 násobku priemernej mzdy, ktorý si nevezme medziúver. Prémia je tento rok maximálne vo výške 66,39 eura. V budúcom roku by tak prémiu nedostali všetci tí, čo zarábajú nad 1¤300 eur v hrubom a nemajú 18 rokov.

Pri predčasnom výbere peňazí zo stavebného sporenia treba počítať s platením pokuty. Tá je napríklad v Prvej stavebnej sporiteľni aktuálne 99 eur v prípade, ak klient vypovie zmluvu skôr, ako uplynie šesť rokov.

Vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni sa za predčasné vypovedanie zmluvy o stavebnom sporení platí v tomto roku 1,1 percenta cieľovej sumy pri výpovedi do troch rokov od uzatvorenia zmluvy. Pri cieľovej sume 10-tisíc eur tak sporiteľ musí rátať s poplatkom 110 eur. Od štyroch rokov je poplatok za predčasnú výpoveď vo výške jedného percenta cieľovej sumy.

Zmeny aj v poistkách

Sporenie je možné aj cez niektoré poistky – napríklad cez investičné životné poistenie. No aj tu chce štát urobiť škrty. Pre poistné produkty sa totiž chystá nová poistná daň už od októbra tohto roka. Hovorí o tom novela z dielne rezortu financií. Ten síce tvrdí, že ceny poistiek by kvôli novej dani ísť hore nemali, no na novej dani plánuje ročne vybrať takmer 57 miliónov eur. Za posledný štvrťrok 2018 by do rozpočtu malo poputovať niečo vyše 14 miliónov eur.

Nová daň má v neživotných poistkách nahradiť 8-percentný poistný odvod. V odvetviach životného poistenia ako poistenie dieťaťa či v dôchodkových fondoch by sa mali platiť dvoj- až trojpercentné dane. Pre poistenie úrazov či choroby navrhuje rezort financií 4-percentnú sadzbu dane. „Pokiaľ by sa nová poistná daň premietla do výšky poistného pre klientov, zníži to jeho atraktivitu,“ hovorí Ovčarik. Nemyslí si však, že investičné životné poistenie je primárne alternatíva k stavebnému sporeniu, skôr ho len dopĺňa.

Životné poistenie využívali ľudia aj na vykrytie rizika nesplácania hypotéky. To sa môže v závislosti od veku či zamestnania pohybovať aj okolo 50 až 80 eur mesačne, upozorňuje analytik Világi. Už v súčasnosti preto hľadajú klienti skôr kompromisné riešenia, ktoré pokryjú iba časť najzávažnejších rizík. „Zmluva životného poistenia je prvá, ktorú klienti rušia v rámci revízie výdavkov. Akékoľvek zdanenie poistného situáciu len zhoršuje,“ hovorí Világi.

Čo sa má zmeniť v stavebnom sporení od roku 2019:

Len pre plnoletých: štátna prémia za príslušný kalendárny rok sa bude poskytovať len sporiteľovi, ktorý k 1. januáru dovŕšil 18 rokov

Len do určitého príjmu: na získanie štátnej prémie musí byť priemerný mesačný príjem sporiteľa za predchádzajúci rok maximálne vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve

Doklad o príjme: sporiteľ musí stavebnej sporiteľni predložiť doklad o výške priemernej mzdy do 31. decembra

Koniec priateľských sporiteľov: po novom bude potrebné dokladovať využitie sporenia na stavebné účely

Obmedzenie medziúverov: štátna prémia sa nebude vyplácať v prípade čerpania medziúveru

ZDROJ: Novela zákona o stavebnom sporení

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #úver #stavebné sporenie #pôžička