Počty žiakov osemročných gymnázií sa zmenia

Od septembra má podľa platnej legislatívy študovať na osemročných gymnáziách najviac päť percent detí z populačného ročníka. Hoci sa tento limit zrejme napokon zdvojnásobí, aj tak bude v Bratislavskom kraji znamenať výrazné skresanie novoprijatých gymnazistov. V súčasnosti odchádza na osemročné gymnáziá v kraji približne 19 percent žiakov. Ostatných krajov sa novinka príliš nedotkne, podiel detí študujúcich na takomto type školy sa pohybuje okolo piatich až siedmich percent. Opatrenie, ktoré má osemročným gymnáziám vrátiť punc výberových škôl, spôsobilo v hlavnom meste veľa kriku. Kritikom sa nepáčia správy o tom, že by mali súkromné školy prijať o 59 percent a cirkevné o 88 percent menej žiakov. Brány pre nových študentov by tak mohlo otvoriť jedno cirkevné a jedno súkromné gymnázium. Škrty sa dotkli aj štátnych škôl, na osemročné štúdium by mali prijať o štvrtinu menej žiakov. Tieto údaje zverejnila na svojom facebooku europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). O tom, koľko detí môžu jednotlivé školy prijať, rozhodoval Okresný úrad Bratislava. Ten spadá pod ministerstvo vnútra. Na otázku Pravdy, či sú medializované počty žiakov autentické, rezort neodpovedal. Vylúčené však nie je, že sa ešte budú meniť.

Podľa rezortu vnútra tak môže urobiť ministerstvo školstva. Problémom sú práve kvóty, ktoré zatiaľ viac miest pre deti na školách neumožňujú. „Ak to niekto môže zmeniť, je to ministerstvo školstva, keďže je to súčasť ich zákona,“ odpovedala Michaela Paulenová z tlačového odboru rezortu vnútra. Pripomenula, že ich ministerstvo je proti kvótam. Tie sa vzťahujú na všetky osemročné gymnáziá, nielen na štátne. Limit upravuje školský zákon, ktorý stanovuje povinnosti všetkých zariadení zaradených do sústavy škôl.

Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) už ohlásila, že chce, aby sa počty prijatých žiakov zmenili, stihnúť by to chcela do prijímacích skúšok, ktoré sa budú konať v máji. Riešením má byť zvýšenie päťpercentnej kvóty na maximálne desať percent. Takúto úpravu navrhli aj autori reformného dokumentu Učiace sa Slovensko.

Podobné opatrenia sa však sotva zaobídu bez odporcov, myslí si ministerka. „Vždy, keď sa niečo zredukuje, zákonite sa niekto bude sťažovať,“ uviedla v piatok v debatnej relácii Rádia Expres. Pripomenula tiež, že kvóty nie sú žiadnou novinkou a vedelo sa o nich už desať rokov, školy sa tomu za ten čas teda mohli prispôsobiť.

Podobný názor má aj premiér Robert Fico (Smer). „Na všetko, čoho sa vláda dotkne, sa okamžite vytvorí protitlak. Spolieham sa na profesionalitu pani ministerky a jej tímu,“ skonštatoval v diskusnej relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy. Znižovanie počtu gymnazistov nevidí ako problém. „Naozaj musí ísť každé dieťa na gymnázium? Musíme si povedať, či a do akej miery sme znížili nároky na to, aby nastúpilo dieťa po základnej škole na gymnázium. Keď som ja študoval na základnej škole, na gymnázium sa dostali len žiaci s najlepším prospechom,“ povedal a dodal, že pozornosť by sa mala zamerať skôr na stredné odborné školstvo, ktoré zabezpečí kvalifikovaných pracovníkov.

Proti rozhodnutiu okresného úradu však už vznikla petícia. Podpísalo ju zhruba 3 000 občanov. Prekáža im, že okresný úrad údajne nerešpektoval pomerné zastúpenie cirkevných, súkromných a štátnych škôl. Faktom však je, že na štátne školy sa hlási oveľa viac žiakov ako napríklad na cirkevné. „O štátne gymnáziá v Bratislave, ktorých je päť, malo záujem viac ako 1 100 žiakov. Cirkevných gymnázií je šesť a záujemcov bolo 400. Do úvahy sme brali úroveň škôl a počet záujemcov,“ vysvetlil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).