Ohľaduplnosť na priechodoch nevynúti ani zákon

„Chceme sa pričiniť o to, aby chodec ako účastník cestnej premávky bol ešte bezpečnejší,“ vyhlásil nedávno policajný viceprezident Ľubomír Ábel s tým, že polícia chce postupovať podobne ako vo viacerých západoeurópskych krajinách. „Chodec bude mať prakticky absolútnu prednosť už len z úmyslu, že sa blíži k priechodu pre chodcov. Vodič motorového vozidla bude musieť byť ostražitejší,“ vysvetľoval Ábel.

Priechody sa pre chodcov ukázali ako veľmi nebezpečné aj pred dvoma týždňami, keď na nich v priebehu niekoľkých hodín došlo hneď k niekoľkým nehodám aj s jednou obeťou. Na ceste z Komjatíc do školy v Šuranoch zrazilo auto 19-ročného Michala spolu s 18-ročnou Ivonou. Po kolízii s osobným autom na priechode v meste Snina zomrel 28-ročný František a nasledujúce ráno v Rišňovciach v okrese Nitra prešiel vodič po nohe 12-ročnému chlapcovi a polámal mu členok.

Pred vstupom na priechod je chodec povinný sa presvedčiť, či vozidlo dokáže vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť bezpečne zastať. Táto povinnosť platí aj v prípade, že má zelenú. Vodič však musí dať prednosť chodcovi až vo chvíli, keď na priechod vstúpi. Po novom to bude už predtým. Pripravovaná zmena by však nemala znamenať, že keď sa bude v blízkosti priechodu pre chodcov pohybovať nejaký človek, bude auto musieť hneď automaticky zastaviť. „Pokiaľ chodec svojou činnosťou prejavuje záujem, že chce na priechod vstúpiť, to je dôležitý moment. Nie chôdza po chodníku. Úmysel a snaha prejsť sú dôležité,“ priblížil Ábel.

Vodič bude musieť počítať so znížením rýchlosti v blízkosti priechodu pre chodcov na takú úroveň, akú si bude vyžadovať situácia. Aj napriek predpísanej maximálnej povolenej rýchlosti, napríklad 50 km/h v obci, bude musieť v niektorých úsekoch v okolí priechodov ísť ešte pomalšie. „Pokiaľ pôjde napríklad o priechod pre chodcov v blízkosti školy, kde sa presúvajú školopovinní žiaci a ich rodičia, tak ostražitosť a situácia si bude vyžadovať nižšiu rýchlosť, napríklad aj 30 km za hodinu,“ upozornil Ábel. V tejto súvislosti polícia chystá aj mediálnu kampaň.

Súčasná legislatíva je však podľa dopravného analytika Jána Bazovského na štandardnej európskej úrovni a úplne postačuje. Chýbajúca ohľaduplnosť sa navyše zákonom vynútiť nedá. „U nás je problém v tom, že vodiči a chodci súčasné pravidlá často ignorujú. Načo nám bude novela zákona, keď ju nebudú dodržiavať,“ pýta sa Bazovský a dodáva, že aj chodci sa pohybujú bez toho, aby sledovali situáciu v doprave. „Ak sa tiež vodič nevenuje riadeniu, je jedno, či má chodec v úmysle prejsť, alebo do priechodu vstúpi, pretože vodič si ho aj tak nevšimne,“ upozorňuje.

Absolútna prednosť znamená, že vodič nesmie chodca ani ohroziť, ani obmedziť. „Takúto úpravu sme tu už asi tri roky do roku 2011 mali, ale v praxi vznikali niekedy až komické situácie, že vodiči brzdili, aj keď sa ľudia pred priechodom len rozprávali. Úmysel by nebol zlý, len tá forma nie je najlepšia. V prípade tragickej dopravnej nehody by za takýchto okolností bolo veľmi zložité dokazovať úmysel,“ domnieva sa Bazovský, ktorý by zmeny privítal skôr v oblasti prevencie.

Dopravný konzultant Maroš Palesch poukazuje na to, že aj chodci sú účastníkmi cestnej premávky, ale často na to zabúdajú. „Aj chodci by si mali vstúpiť do svedomia. Len veľmi málo z nich nosí reflexné prvky a na priechodoch sa správajú nedisciplinovane a ľahostajne. V ušiach slúchadlá, v ruke telefón. Rodičia by mali v tomto smere viac vychovávať svoje deti a ísť im príkladom,“ zdôrazňuje s tým, že policajti by mali na správanie chodcov viac dohliadať.

Ani Palesch nepovažuje zámer polície za dobré riešenie a očakáva zníženie plynulosti dopravy. „Mali by si radšej vytypovať rizikové úseky, ktoré sa označia a osadia tam retardéry,“ navrhuje Palesch. V školách podľa neho chýba dopravná výchova a podobne je to u seniorov. „Mnohí jazdia tak, ako sa to naučili ešte v šesťdesiatych rokoch, lenže aj premávka sa odvtedy posunula. Doprava je hustejšia a rýchlejšia a niektorí starší vodiči to vôbec nereflektujú,“ dodáva Palesch.

Polícia si však minuloročný pokles úmrtí chodcov vysvetľuje najmä v súvislosti s osvetovou činnosťou, pri ktorej spolupracovala so školami, s cirkvami či so Združením miest a obcí Slovenska. Väčšina chodcov je usmrtených v obci počas noci či zníženej viditeľnosti. Pre najzraniteľnejších účastníkov dopravy preto polícia plánuje pokračovať aj v edukačných a preventívnych akciách ako napríklad Vidieť a byť videný.

Riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity profesor Gustáv Kasanický hovorí, že pomôcť by mal aj vývoj automobilov. Ten v posledných rokoch smeruje k obmedzovaniu vplyvu vodiča na riadenie vozidla. Už dnešné autá sú vybavované systémami na ochranu chodcov, ako sú automatická bezpečnostná brzda, radar na detekciu vozidiel alebo kamera sledujúca čiary na vozovke s cieľom upozornenia na opustenie jazdného pruhu.

K vyššej bezpečnosti už v blízkej budúcnosti môžu prispieť zvukové zariadenia v autách. Chodca upozornia na nebezpečne sa približujúce vozidlo. Takéto zariadenie podľa Kasanického bezpečnostnú situáciu chodcov radikálne nezmení, ale určite môže prispieť k jej zlepšeniu. Pripomína, že varovné trúbenie vodiča je vždy oneskorené o jeho reakčný čas, a preto budú tieto zvukové zariadenia musieť byť automatizované. „Systémy riadené počítačom za vodiča rozhodnú vo veľmi krátkej dobe a nejakým cieleným reproduktorom by sa chodec dal varovať,“ myslí si Kasanický. Aj on však poukazuje na potrebu lepšej výchovy chodcov.