V kauze Slanských lesov sa rozhodne o trestoch

Dvadsaťročná trauma Slanských lesov, keď štát prišiel o obrovské pozemky a získal ich späť až na súde, sa stále nekončí. Kolotoč súdnych pojednávaní bude pokračovať ďalej. Stále totiž nie je definitívne rozhodnuté o vine osôb, ktoré sa k lukratívnemu majetku štátu v minulosti dostali.

22.01.2018 15:00
Ústavný súd Foto:
Kauza Slanské lesy sa dostala aj na Ústavný súd.
debata (2)

Štátny podnik Lesy SR najnovšie neuspel so sťažnosťou na Ústavnom súde. Tá sa týkala rozhodnutia senátu Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina, ktorý zrušil rozsudok banskobystrického krajského súdu v prípade obvinených osôb v kauze Slanských lesov. Bez ohľadu na verdikt ústavných sudcov by však už štát nemal prísť o vlastníctvo lesov. Opäť však musí prebehnúť proces s obvinenými, ktorí unikajú trestu a podľa obžaloby chceli Slovenskú republiku pripraviť o majetok, ktorého hodnota je momentálne vyššia ako 100 miliónov eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva čaká na písomné rozhodnutie Ústavného súdu. „Ústavná sťažnosť sa týkala trestnoprávnej roviny, nie majetkovej. V tejto časti sporu sa snažíme, aby zodpovední aktéri kauzy boli náležite potrestaní a máme na vec iný pohľad ako senát Najvyššieho súdu,“ informoval včera Pravdu tlačový odbor rezortu pôdohospodárstva.

Lukratívne pozemky s rozlohou 6 500 hektárov a 500 hektárov ornej pôdy znovu vlastnia Lesy SR. Podľa obžaloby mal o ne štát v roku 1998 pripraviť trebišovský podnikateľ Milan I. Ten čelil obvineniu spolu s notárom Ferdinandom O. a riaditeľom správy katastra Pavlom P. Banskobystrický krajský súd v roku 2015 dal podnikateľovi Milanovi I. a notárovi Ferdinandovi O. dvojročné podmienečné tresty s odkladom na štyri roky a vtedajšieho riaditeľa katastra spod obžaloby oslobodil. Prokuratúra aj obžalovaní, okrem bývalého šéfa katastra, sa proti rozsudku odvolali. V roku 2016 do hry vstúpil senát Najvyššieho súdu pod vedením Harabina. Ten rozhodnutie krajského súdu o podmienečných trestoch zrušil.

Vlani ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná oznámila podanie ústavnej sťažnosti s cieľom zrušiť verdikt Harabinovho senátu. Rezort sa tiež obával, aby prípadné oslobodenie obvinených neotvorilo znovu otázku, či štát nepríde o mnohomiliónový majetok. Právna zástupkyňa Lesov SR Irena Sopková sa však o vlastníctvo pozemkov neobáva. „V žiadnom prípade. Jednak vo veci rozhodli všetky stupne súdov. Bola tam obava o obnovu konania o vlastníctve, ale lehota už uplynula,“ uviedla včera pre Pravdu Sopková.

Aj keď rozhodnutie Ústavného súdu ohľadne sťažnosti Lesov SR ešte nevidela, predpokladá, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá preto, že ešte neboli využité všetky opravné prostriedky. „Zrejme Ústavný súd vyslovil to, že ešte musí rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému bola vec vrátená Najvyšším súdom a bol zrušený rozsudok, ktorým boli páchatelia uznaní za vinných,“ povedala Sopková, čo podľa nej súvisí s trestnoprávnou rovinou prípadu.

Pokiaľ ide o samotné vlastníctvo pozemkov, Banskobystrický krajský súd v roku 2013 rozhodol o ich prinavrátení štátu a v roku 2016 aj Ústavný súd potvrdil, že Slanské lesy sú majetkom štátu. Nevyriešené však zostalo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

K podvodu s pozemkami podľa obžaloby malo dôjsť v roku 1998, keď štátu zmizli z listu vlastníctva tisíce hektárov lesnej pôdy. Predtým sa však treba vrátiť do roku 1913, keď zo vzťahu vlastníka lesov grófa Károlyiho s vydatou slúžkou vzišla nemanželská dcéra a tá do daru údajne získala spomínané pozemky. Darovacia zmluva sa však stratila, ale v roku 1998 grófov vnuk László Károlyi pred notárom osvedčil, že dedo nemanželskej dcére daroval pozemky. Problém bol v tom, že Károlyi nevedel po slovensky a netušil, aké majetky vlastne potvrdzuje v notárskej zápisnici. Dozvedel sa to až neskôr od polície. Žena získané lesy potom vložila ako nepeňažný vklad do spoločnosti Slanské lesy, kde bol spoločníkom a konateľom manžel jej vnučky, už spomínaný podnikateľ Milan I. Pred súdom tvrdil spolu s obžalovanými, že je nevinný.

Kým sa kauza dostala pred súd, prešli roky. Prokurátor podal obžalobu až v máji 2004. Následne sa začali mnohé obštrukcie, namietanie sudcov zo zaujatosti. Celý prípad putoval medzi krajskými súdmi v Košiciach, Banskej Bystrici, Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom. Až napokon banskobystrický krajský súd vyriekol podmienečné tresty a celá vec nateraz skončila u Harabinovho senátu.

Po verdikte Ústavného súdu bude o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených znovu rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici. Termín hlavného pojednávania zatiaľ nebol vytýčený. Otázkou je, či a s akými trestami skončia vzhľadom na to, že od spáchania podvodu s pozemkami uplynulo už 20 rokov. Podľa Sopkovej si treba uvedomiť dôvody, prečo sa celá kauza tak dlho vliekla a nebolo to, ako uviedla, vinou Lesov SR. „Európsky súd pre ľudské práva povedal, že dĺžka trvania súdneho sporu má vplyv na uloženie trestu, ale nie na to, aby bolo zastavené trestné konanie alebo aby boli páchatelia oslobodení,“ zdôraznila Sopková a dodala, že bude bojovať za to, aby pravda vyšla najavo.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Slánske lesy