Lajčák: Nebudem kandidovať na prezidenta

Čo chýba Slovensku? Na čo by sa mala zamerať Európska únia? A hrozí konflikt medzi veľmocami? Aj na tieto otázky pre Pravdu odpovedal minister zahraničných vecí a predseda Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák.

24.01.2018 08:00 , aktualizované: 11:02
debata (144)
zväčšiť Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Foto: Robert Hüttner, Pravda
miroslav lajčák, minister zahraničných vecí, predsedníctvo Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Slovensko práve oslávilo 25 rokov samostatnosti, je súčasťou Európskej únie a NATO. Aké je postavenie krajiny na medzinárodnej scéne? Hrozí niečo Slovensku?

Vnímajú nás ako mimoriadne úspešnú krajinu. Stabilnú, integrovanú, spoľahlivú, predvídateľnú. Dáva nám to veľkú dôveryhodnosť. Zároveň však musím povedať, že medzinárodné prostredie sa mení. Dokonca niekedy hovorím, že prechádza až tektonickými zmenami. Po skončení studenej vojny sme tu mali dominanciu jedného veľkého hráča, ale tiež akceptovanie tohto poriadku ostatnými. Dnes to už neplatí. No na druhej strane, nemáme nastavené nové pravidlá. Samozrejme, v tejto situácii sa o slovo hlásia iní hráči. Čína a Rusko to robia výrazne. Európska únia, žiaľ, zatiaľ nie do takej miery, ako by tomu zodpovedal jej potenciál. Čelíme aj erózii multilateralizmu: spochybňovaniu systému založeného na pravidlách, ktoré všetci rešpektujú. Musíme si to uvedomovať. Prostredie okolo nás nie je stabilné. Je potrebné, aby malá krajina ako Slovensko dokázala čítať medzinárodné prostredie a pôsobila v ňom jednotne. U nás mi to trochu chýba.

Prečo?

Stratili sme zahraničnopolitický konsenzus. Dlhé roky ho Slovensko malo, teraz býva spochybňované naše strategické ukotvenie. Deje sa to aj v parlamente. Sme zahľadení do seba. Na Slovensku mi chýba debata o širších témach. Sme členmi EÚ, NATO, OECD. Ale stále, s prepáčením, riešime žabomyšie vojny. Akoby sme sa báli zdvihnúť oči zo zeme a rozhliadnuť sa okolo seba. Jeden príklad: vo všeobecnej rozprave 72. Valného zhromaždenia OSN minulý rok v septembri vystúpilo 196 rečníkov a vyše 160 z nich sa venovalo téme udržateľného rozvoja a klimatických zmien. Boli to najčastejšie spomínané témy. Hovorí o nich niekto na Slovensku? Akoby sme mali pocit, že to, čo sa deje okolo, sa nás netýka. Prial by som si viac strategických debát o meniacom sa prostredí a o tom, čo to znamená pre Slovensko.

Kde sa stala chyba, že sa o tom nediskutuje? Vy ste minister zahraničných vecí už dlhé roky a mali ste možnosť ovplyvniť túto debatu. Nikto o ňu nemá záujem?

Na svete už nie je jediná medzinárodná organizácia, do ktorej by sme chceli patriť a ktorej by sme ešte neboli členom. V tom sú naplnené naše ambície. Ale neznamená to, že naša práca sa skončila. Napriek tomu sa však zdá, že v spoločnosti nastalo akési uspokojenie. O zahraničnopo­litické témy nie je záujem. Vidím to, keď predkladáme materiály v Národnej rade SR. Slovensko je pritom malá krajina s otvorenou ekonomikou, to znamená, že by sme mali byť obzvlášť citliví na medzinárodné nastavenie. Na druhej strane je fakt, že sa v spoločnosti a parlamente zjavili sily, ktoré spochybňujú všetko, teda aj naše zahraničnopolitické smerovanie.

Možno je strata konsenzu do istej miery aj reakciou na zmeny, ktoré ste spomenuli. Ak veci fungujú, jednota sa zachováva ľahšie.

Trúfam si povedať, že naša zahraničná politika nepolarizuje, nie je extrémistická, je zrozumiteľná a čitateľná. Snažíme sa byť hlasom zdravého rozumu. Som presvedčený, že samotná zahraničná politika nedáva zámienku na to, aby sa spoločnosť polarizovala. Skôr ide o podceňovanie prostredia, v ktorom žijeme. Sme takí zahľadení do našich malých sporov, že nám akoby uniká, že máme len jedno Slovensko. Bez ohľadu na to, ako sa bude volať prezident, premiér či predseda parlamentu, máme rovnakú zodpovednosť za Slovensko. Chýba mi to v politickej diskusii. Bitky, ktoré sú prirodzené pre každú krajinu, by mali mať červenú čiaru. A tou je, že by takéto konflikty nemali oslabovať štát navonok.

Kto prekračuje červené čiary? Konfliktov je viacero, dokonca medzi prezidentom a premiérom.

Mám pocit, že málo počujem o spoločnej zodpovednosti za štát.

Ako by ste si to však predstavovali? Nedávno sme boli svedkami spoločného vyhlásenia troch ústavných činiteľov, týkajúceho sa zahraničnej politiky.

Bol to krok, ktorému som zatlieskal. Je to štátnické.

Čo by však malo nasledovať na iných úrovniach, keď to vyhlásenie rozmeníme na politické drobné?

Každý politik by si mal uvedomiť, že jeho záujem sa nekončí programom a agendou jeho strany. Nad ňou je spoločný záujem a spoločná krajina.

Premiér Robert Fico povedal, že by si vás vedel predstaviť ako prezidentského kandidáta. Máte záujem?

Mám rešpekt k úradu prezidenta Slovenskej republiky. Rovnako si vážim každého, kto súkromne alebo verejne vyslovil názor, že by som nemusel byť zlým kandidátom na túto funkciu. Chcem však jasne a jednoznačne povedať, že nebudem kandidovať na prezidenta SR. Nikdy som o tom neuvažoval. Chcem sa ďalej venovať zahraničnej politike, ktorá ma napĺňa.

Je to vaše konečné rozhodnutie, ktoré sa nezmení?

Nezmení sa.

Dostali ste však ponuku, ktorá je zaujímavá. Naozaj ste neuvažovali, keď ste sa o tom napríklad rozprávali s premiérom Ficom?

Zamyslel som sa nad tým a výsledkom bolo len potvrdenie mojej pozície, že naozaj nie. Mnoho ľudí ma povzbudzuje a oslovuje. Ale sú aj takí, ktorých táto predstava znervózňuje. A začali očierňovať mňa aj rezort, na čele ktorého stojím. Verím, že týmto vyjadrením sa skončia akékoľvek špekulácie a budem sa môcť plne sústrediť na svoju prácu.

Vrátite sa z New Yorku na ministerstvo?

Samozrejme. Slovensko čaká v roku 2019 predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Aktívne sa na to pripravujeme. Je to zahraničnopoliticky veľmi zaujímavá príležitosť. A zároveň je to veľmi dôležitá a zodpovedná funkcia.

Kto by mohol byť prezidentským kandidátom strany Smer?

Nezúčastňujem sa na týchto debatách. Nebolo by vhodné, aby som mediálne špekuloval. Som presvedčený, že Smer postaví kandidáta.

Keď sa vrátime k zahraničnej politike, ako sa už spomenuté tektonické zmeny prejavujú na pôde OSN?

Je to veľmi viditeľné v prvom rade v tom, že USA sa odpájajú od mnohých procesov. Odstúpili od klimatickej dohody, od prípravy migračnej dohody, negatívne sa vymedzujú proti voľnému obchodu, vystúpili z UNESCO. Na ich miesto v niektorých prípadoch nastupuje Čína, ale pokiaľ ide o klímu, je to Francúzsko. Vidím, že musíme bojovať o veci, ktoré boli ešte pred piatimi rokmi samozrejmé. V OSN nové nastavenie globálnych vzťahov veľmi cítiť.

Nové strategické dokumenty USA hovoria, že Amerika vníma ako hlavnú výzvu súperenie veľmocí. Mali by sme sa obávať konfliktu?

Verím, že multilaterálny systém je dostatočne pevný, že k niečomu takému nedôjde. Ale nedá sa to garantovať. Práve teraz je mimoriadne dôležité rešpektovať sľuby, záväzky, dohody. Nesmieme dovoliť, aby sa systém rozpadol, pretože na to doplatia malé krajiny, ako je aj Slovensko. Rozhodnutia sa potom totiž budú prijímať niekde inde, niekým iným, na inej pôde. Je jasné, že malé štáty v týchto formátoch nebudú. Preto musíme robiť všetko pre to, aby sme posilnili systém svetového usporiadania, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne práve s cieľom, aby už nikdy k takému konfliktu nedošlo. Je potrebné, aby medzinárodné organizácie fungovali. Ale je na ich členoch, teda krajinách, aby im to umožnili.

Čo môže urobiť Slovensko, aby systém fungoval? Napríklad, aby EÚ bola garant medzinárodného poriadku, ktorý nám vyhovuje? Mala by únia smerovať k tomu, aby bola vo svete ďalším pólom, ak to tak nazveme?

Jednoznačne. Naozaj sa vytvára multipolárne usporiadanie a EÚ má všetky objektívne predpoklady, aby bola jedným z centier tohto sveta. Je veľmi dôležité, aby únia správne vyhodnotila súčasné dianie a aby zvýšila svoju vonkajšiu viditeľnosť. EÚ je spoločenstvo demokratických krajín založené na dodržiavaní zákonov, rešpektovaní ľudských práv. Svojim občanom zabezpečila blahobyt a dala im vysoký životný štandard. Je prirodzené, aby bola takýmto pólom. Ale nikto na úniu nebude čakať, nebude jej to ponúkať. Bolo by to strategické zlyhanie, keby sme v EÚ zostali len zahľadení do seba a ušiel by nám vlak. Musíme zvýšiť angažovanosť v zahraničnej politike. V nej sú najväčšími hráčmi Francúzsko a Nemecko, ale únia najmä poskytuje finančnú, technickú, humanitárnu a rozvojovú pomoc. Za stolom, kde sa prijímajú rozhodnutia, nehrá únia takú rolu, akú by mala. V EÚ by dobre padla debata, čo je potrebné urobiť pre to, aby sa to zmenilo, aby sme vyslali signál o našich ambíciách. Únia používa mäkkú silu, vedie príkladom. Musíme ukázať svetu, že fungujeme, a byť modelom, ku ktorému sa ostatní chcú priblížiť. Nejde o to, aby sme niekomu vykrúcali ruky.

Možno však EÚ potrebuje lepšiu rovnováhu medzi mäkkou a tvrdou silou. Ak je niekde konflikt, je niekedy dobré ukázať, že máte na jeho riešenie nielen diplomatické prostriedky.

Nešiel by som tak ďaleko. Naozaj si nemyslím, že je to ambícia EÚ, napriek tomu, že momentálne je téma posilňovania obrannej a bezpečnostnej politiky veľmi v popredí. Ale stále tvrdím, že EÚ by sa mala presadzovať ako model hodný nasledovania, a nie svojou tvrdou silou.

Ak chce byť únia ambicióznejšia, musí byť jednotná aj vnútri. V našom regióne sa diskutuje o pohľadoch na EÚ, najmä Maďarsko a Poľsko majú iné predstavy ako ostatní. Aká je pozícia Slovenska vo visegrádskej štvorke?

Sme súčasť stredoeurópskeho regiónu a máme susedov. Nezmení sa to. Je v našom záujme, aby sme so susedmi dobre spolupracovali a komunikovali. Visegrádska štvorka je model úspešnej regionálnej spolupráce. Naši susedia na juhu aj severe momentálne vedú diskusie s EÚ. Ako ste si všimli, Slovensko sa k tomu príliš hlasno nevyjadruje. Dôverujeme európskym mechanizmom a štandardom. Ničomu by nepomohlo, keby sme to nahlas komentovali. Maďarsko si istým spôsobom prešlo etapou čistenia vzťahov s inštitúciami EÚ, teraz je v tomto procese Poľsko.

Hovoríte, že sa k tomu Slovensko príliš nevyjadruje, ale asi príde moment, keď sa bude musieť. Európska komisia spustila proti Poľsku procedúru, ktorá by mohla viesť až k odobratiu hlasovacích práv Varšave. Aký je slovenský postoj, budeme kryť chrbát Poľsku, alebo sa budeme snažiť nájsť nejaký kompromis?

To, že sa nevyjadrujeme nahlas, neznamená, že máme strčenú hlavu v piesku. Pozorne vnímame a analyzujeme tieto procesy. Nemáme ešte odpoveď. Procedúra sa spustila. Poľsko má do marca priestor na reakciu a následne sa tým bude zaoberať Európska komisia. Uvidíme, ako sa bude debata vyvíjať. Nedávno bol poľský premiér Mateusz Morawiecki v Bruseli. Návšteva bola signál, že je záujem hľadať riešenie problémov vo vzťahoch. Chcel by som veriť, že k hlasovaniu ani nedôjde a konzultačný mechanizmus medzi Poľskom a európskymi inštitúciami umožní zodpovedať všetky otázky.

Určite sa nás však poľskí partneri pýtajú, ako sa zachováme. Nedávno mi poľský kolega povedal, že podľa tvrdenia jeho zdrojov vo vláde Bratislava sľúbila Varšave, že ju podrží.

Žiadne rozhodnutie sme neprijali, lebo ešte nie je o čom rozhodnúť. Procedúra bude pokračovať ešte niekoľko mesiacov. Samozrejme, komunikujeme s poľskou stranou a veľmi často sa nás partneri pýtajú na náš názor. V každom prípade sa snažíme poskytnúť objektívny pohľad. Pravidlá a princípy, na ktorých je postavená EÚ, je potrebné rešpektovať. Ale nie je v našom záujme vyostrovať napätie medzi Poľskom a Európskou úniou.

Minister kultúry Maďarič: Chápem, prečo Lajčák nebude kandidovať za prezidenta

Minister kultúry Marek Maďarič rozumie argumentom ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, prečo nechce kandidovať za prezidenta. Maďarič zdôraznil, že pokiaľ ide o prezidentské voľby, kľúčové bude rozhodnutie súčasného prezidenta Andreja Kisku, teda či sa bude opätovne uchádzať o dôveru voličov. „Až v tom momente, keď to bude jasné, budú všetky ostatné úlohy zaujímavejšie. Dnes sú to špekulácie,“ povedal Maďarič.

Šéf rezortu kultúry, ktorý sa len nedávno vzdal postu podpredsedu strany Smer-SD nevie, či je dnes hlavným kandidátom strany eurokomisár Maroš Šefčovič. Tvrdí však, že najväčšia politická strana by mala mať buď svojho kandidáta, alebo niekoho veľmi jasne podporovať. Dodal, že on o kandidatúre nikdy neuvažoval.

(SITA)

© Autorské práva vyhradené

144 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Lajčák