Ten zakázal distribučným firmám export tohto tovaru. Niektorí sa však vynašli a skúšali lieky dostať von pod hlavičkou lekárne, na čo si založili firmy, ktoré v prípade hrozby pokuty rýchlo zrušili. Uložiť sankciu tak nebolo komu. Rezort zdravotníctva sa preto opäť chystá meniť legislatívu.
Zhruba päť rokov mizli postupne z lekární moderné onkologické či psychiatrické lieky, ktoré začali pacientom chýbať. Dôvodom bol ich reexport do zahraničia. Niektorí distribútori si na ňom slušne zarobili, s liekmi za oveľa vyššie ceny ako na Slovensku obchodovali vo Veľkej Británii, Nemecku či škandinávskych krajinách. Denník Pravda na problém počas tohto obdobia upozorňoval opakovane.
Zmena zákona
Nakoniec ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k zmene zákona o liekoch a oklieštil reexport. Od minulého roka môžu lieky vyvážať len ich výrobcovia alebo držitelia registrácií. Lekárne zase dostali stopku pre predaj liekov distribučným firmám. Sankcie nastavil zákon vysoko: od 100-tisíc až do milióna eur. Ale ani tie neodradili podvodníkov, ktorí si našli spôsob, ako lieky dostať za hranice.
„Pointa je v tom, že v súčasnosti môže lekáreň predať kategorizovaný liek nielen pacientovi, ale aj ďalšej lekárni. Tá ho však už musí pacientovi vydať. Dochádzalo však k prípadom, že niektoré subjekty, ktoré mali povolenie na poskytovanie lekárnickej starostlivosti, skupovali v lekárňach lieky a následne ich buď vyvážali za hranice, alebo sa o to aspoň pokúšali. Potom konkrétnu eseročku respektíve právnickú osobu zrušili, a teda nebolo koho sankcionovať,“ vysvetlil pre Pravdu prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Tie, po ktorých je dopyt
Podvodné pokusy sa týkali najmä liekov, o ktoré bol aj v minulosti v zahraničí záujem, keďže ich cena je na Slovensku omnoho nižšia. „Boli tam napríklad onkologické, psychiatrické či neurologické lieky,“ priblížil Sukeľ. Ako dodal, tento problém sa týka prakticky celej krajiny. „Vieme o tom, že zopár takýchto subjektov sa objavilo v Bratislave, nejaké boli aj na východe Slovenska. Obiehali celé Slovensko a skupovali lieky po celom území republiky,“ dodal Sukeľ.
Nové praktiky špekulantov potvrdila aj hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. „Niektoré lekárne si medzi sebou v relatívne veľkých objemoch predávali lieky,“ skonštatovala. Rezort preto pripravuje ďalšie sprísnenie zákona, v ňom sa zameria na biznis medzi lekárňami. „Po novom sa bude môcť takýto predaj týkať len tých kategorizovaných liekov, ktoré má lekáreň na sklade minimálne tri mesiace. Predaj liekov medzi lekárňami sa môže udiať len raz, čo platí aj v súčasnosti. To znamená, že lekáreň, ktorá zakúpila lieky od inej lekárne, ich už musí následne vydať pacientovi,“ vysvetlila Eliášová.
Lekárne budú kontrolované
Opatrenie má zabrániť pochybným objednávkam väčšieho množstva liekov za účelom ich predaja do ďalšej lekárne. „Takéto aktivity sme zaznamenali z podnetov a pri kontrolách, preto im chceme legislatívnymi opatreniami zabrániť. Návrh novely zákona je v legislatívnom procese. Schváliť ho musí ešte vláda a parlament,“ dodala hovorkyňa.
Lekárne bude kontrolovať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Zatiaľ nie je jasné, či získa aj väčšie kompetencie. V súčasnosti ústav preveruje reexport na základe podnetov a cez náhodné kontroly. Od júla minulého roka začal osem správnych konaní, štyri lekárne dostali pokutu. Vlani vykonal približne 60 cielených inšpekcií zameraných na nelegálny export liekov.
Sukeľ snahu ministerstva o riešenie situácie oceňuje. Obáva sa však výsledku. „My sme navrhovali posilnenie osobnej zodpovednosti konkrétneho farmaceuta za to, čo sa v lekárni deje. Podľa našich informácií k tomu však ministerstvo nepristúpi. Tak uvidíme, nakoľko bude účinné riešenie, ktoré navrhnú,“ dodal prezident lekárnickej komory. Prezident Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok Koloman Gachall sa nazdáva, že súčasné znenie zákona je už dostatočne silné na to, aby zabránilo reexportom. „Napísaný je zrozumiteľne, len ho treba dodržiavať. Štát by si to mal vynútiť represívnymi opatreniami, to znamená kontrolami, postihmi… Neviem si predstaviť, čo iné by sa dalo urobiť. Už teraz je zákon dostatočne prísny, a zároveň je kompromisom medzi tým, čo požaduje Európska únia – aby bol zabezpečený voľný pohyb tovaru – a tým, čo požadujeme my, čiže aby lieky zostali v krajine,“ povedal Gachall pre Pravdu.Aj napriek tomu, že kšeftovanie s liekmi celkom nevymizlo, podľa Eliášovej na trhu nie sú citeľné výpadky. Ak aj nejaké chýbajú, ide zväčša o interný dôvod držiteľa registrácie, napríklad problém vo výrobe.