„Ak vychádzame z toho, že Andrej Kiska kandidovať nebude, dnes nie je vidno žiadneho kandidáta, o ktorom by sa dalo povedať, že by mohol byť favoritom volieb,“ povedal sociológ Pavel Haulík.
Nateraz platí, že žiadna z parlamentných strán nepredstavila zatiaľ vhodného kandidáta. Vyčkáva aj Kiska, hoci sa objavujú domnienky, že do ďalšieho súboja o Prezidentský palác nepôjde. V každom prípade v roku 2017 dal vyhlásenie, že nezaloží politickú stranu a nebude kandidovať do parlamentu. K súboju o prezidentský post sa nevyjadril. Čo sa týka koaličných strán, už teraz je jasné, že do volieb pôjdu samostatne, a pravicová opozícia sa zrejme zjednotí na jednom kandidátovi.
O nestraníkovi Lajčákovi ako o vhodnom kandidátovi hovoril pred časom premiér a šéf Smeru Robert Fico. Samotný minister, ktorý do septembra väčšinu času bude tráviť v New Yorku ako predseda Valného zhromaždenia OSN,pre Pravdu v stredu vyhlásil: „Chcem jasne a jednoznačne povedať, že nebudem kandidovať na prezidenta. Nikdy som o tom neuvažoval. Chcem sa ďalej venovať zahraničnej politike, ktorá ma napĺňa.“ Lajčák to povedal s tým, že si váži každého, kto súkromne alebo verejne vyslovil názor, že by nemusel byť zlým kandidátom.
Tretie vyjadrenie z radov Smeru
Vyjadrenie ministra zahraničia Lajčáka o vylúčení prezidentskej kandidatúry je podľa politológa Michala Horského v poradí už tretie z radov Smeru a jeho okolia. Politológ pripomenul vlaňajšie stanovisko premiéra Roberta Fica, ktorý vyhlásil, že nebude kandidovať, rovnako kandidatúru vylúčil aj minister kultúry Marek Maďarič. „V každom prípade príprava na voľby sa začala a možno očakávať, že sa ku kandidatúram budú vyslovovať ďalšie osobnosti. Pokiaľ ide o Smer, je to do tej miery konsolidovaná strana, že i napriek aktuálnemu odmietnutiu Miroslava Lajčáka má Smer možnosť postaviť iných, nie menej príťažlivých kandidátov, ktorí nie sú priamo so stranou zviazaní,“ zhodnotil Horský.
Podľa Haulíka bude mimoriadne dôležité, akú podobu nadobudne prezidentský súboj. Či bude podobný tomu, čo sa deje v Česku, alebo čo sa dialo v predchádzajúcich voľbách na Slovensku, teda ako súboj Smeru proti opozícii. „Zrejme Smer zvažuje kandidáta, ktorý by nebol polarizujúci, a na túto pozíciu by sa bol hodil minister Lajčák. Druhá vec je, či by to stačilo a či by to nevyvolávalo podobné emócie, ako dnes vyvoláva Miloš Zeman v Česku, alebo keď Robert Fico kandidoval na úrad prezidenta. Boli to totiž voľby proti jednému kandidátovi. No a práve minister Lajčák sa mohol obávať toho, aby sa nedostal do podobnej situácie, čo hrozí každému kandidátovi, ktorého Smer podporí. Z tohto pohľadu budú preto prezidentské voľby komplikované a ťažko sa budú hľadať kandidáti, ktorí by mali šancu uspieť,“ zhodnotil sociológ.
Ako jeden z možných prezidentských kandidátov sa spomína aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ku ktorému by sa priklonil Smer. Nedávno sa Šefčovič vyjadril, že ho úvahy o prezidentskej kandidatúre prekvapili a podľa neho ide o mediálne špekulácie.
Sociológ Haulík pochybuje, že by na takúto prípadnú ponuku Šefčovič kývol. „Pre neho je to príliš veľké riziko, pretože by sa dostal do konfliktu, ktorý nemusí on sám generovať. Takýto konflikt čaká totiž na každého kandidáta, ktorého by Smer postavil,“ uviedol Haulík.
Pravicová opozícia čaká na Kisku
Je celkom pravdepodobné, že kým súčasný prezident Kiska neoznámi, či bude znovu kandidovať, Smer sa nebude ponáhľať s hľadaním kandidáta. Kiska už povedal, že do septembra bude známe jeho rozhodnutie. V kuloároch sa hovorí, že by tak mohol urobiť skôr, napríklad na výročie jeho zvolenia do funkcie, teda v marci.
Podľa Haulíka však prezident už odpovedal, či bude kandidovať, a to tým, ako pristúpil k udeleniu štátnych vyznamenaní 1. januára. Prezident ocenil ľudí, ktorí mali kritický vzťah k vzniku SR, a na jeho zozname chýbali osobnosti, ktoré prispeli k jej založeniu. „Jeho výber bol jednostranný. Neurobil by to, keby plánoval kandidovať. Potrebuje totiž hlasy celého politického spektra. Myslím si, že pravdepodobnosť toho, že nebude kandidovať, je oveľa vyššia ako druhá možnosť,“ uviedol pred časom Haulík. Pravicová opozícia momentálne čaká na rozhodnutie Kisku. Ak by znovu kandidoval, podporila by ho. Ak by nešiel do volebného zápasu, príde s vlastným kandidátom. Líder OĽaNO Igor Matovič už povedal, že opozícia chce postupovať spoločne tak ako v nedávnych župných voľbách. V OĽaNO majú okruh kandidátov, ktorí hnutie oslovili so záujmom o podporu.Naopak, vládne strany nebudú v prezidentských voľbách postupovať spoločne. Predseda SNS Andrej Danko minulý mesiac informoval, že národniari budú mať vlastného kandidáta. Kto by to mal byť, však nechcel Danko konkretizovať. Rovnako s vlastným kandidátom príde aj Most-Híd. Pred necelými dvomi týždňami líder strany Béla Bugár uviedol, že o tom uvažujú. Tento týždeň v pondelok predsedníctvo strany rozhodlo, že prezidentského kandidáta postavia.
Do okruhu možných kandidátov mimo prostredia politických strán patrí bývalý poslanec za Ruskovu ANO a súčasný šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. Pre pár dňami vyhlásil, že je poctený, že sa jeho meno spomína v súvislosti s prezidentskou funkciou. Povedal tiež „prezidentská kandidatúra nie je u mňa momentálne na programe dňa“. Podľa našich zistení už začal s prípravami na kandidatúru.
Podpisy za prezidentskú kandidatúru zbierajú aj priaznivci sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. „Vylúčené nie je nič,“ povedal nedávno Harabin pre Pravdu s tým, že ho mnoho ľudí oslovuje, aby išiel kandidovať.