Štátny tajomník oznámil, že mieni pre svoj zámer, ktorý v minulosti nedokázal presadiť z opozičnej lavice, hľadať politickú podporu – aby sa mu to podarilo aspoň do konca súčasného volebného obdobia.
Richtera rozhnevalo, že štátny tajomník konal na vlastnú päsť, vopred ho o svojej iniciatíve neinformoval a hneď ju predostrel médiám. Podľa ministra je to zo Švejnovej strany neserióznosť. „Prečo túto vec neotvoril na porade vedenia ministerstva? Prečo to otvára niekde inde?“ pýtal sa šéf sociálneho rezortu. A zdôraznil, že Švejnom žiadaná úprava nie je zahrnutá v programovom vyhlásení vlády ani v legislatívnom pláne a nikdy sa o nej nehovorilo ani na koaličných rokovaniach.
Príčinou celého sporu je fakt, že niektoré odvedené peniaze sa ľuďom zapojeným do druhého piliera vo výške dôchodku neodrazia. „Ak by sa započítali, celý obraz o výhodnosti druhého piliera bude iný,“ vyhlásil Švejna začiatkom týždňa v spravodajskej televízii TA3. Jeho účastníci by podľa koaličného politika jednoducho získali vyššie dôchodky.
Problém sa ťahá už od zavedenia dvojpilierového systému v roku 2005, za pravicovej vlády, keď bol ministrom práce Ľudovít Kaník. Vtedy sa, ako prirovnal štátny tajomník Švejna, „z propagandistických dôvodov“ ľuďom predostrelo, že po vstupe do druhého piliera si budú prostriedky na penzijné zabezpečenie odvádzať fifty-fifty. Teda, ako to platilo na začiatku fungovania systému, deväť percent pre seba a ďalších deväť pre štát. „V skutočnosti to však nikdy tak nebolo,“ zdôraznil Švejna.
Podľa Švejnu títo sporitelia od počiatku odvádzali štátu oveľa viac. No o prostriedky, ktoré zaplatili navyše, sú pri výpočte svojho dvojzložkového dôchodku ukrátení. Konkrétne spomenul nezohľadnené odvody Sociálnej poisťovni do tzv. rezervného fondu solidarity. Sadzba poistného doň je obyčajne 4,75 percenta z vymeriavacieho základu. A všetky v ňom nazhromaždené peniaze v skutočnosti tiež idú na dôchodky. Lenže nie účastníkom druhého piliera, hoci aj oni väčšiu časť svojho dôchodku stále dostávajú z prvého piliera. Švejna si to trúfa zmeniť. „Som večný optimista a verím, že mi to prejde,“ tvrdil v súvislosti so svojím plánom, ktorý by Sociálnu poisťovňu každý rok stál zhruba milión eur.
Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV vníma konflikt dvoch predstaviteľov ministerstva práce ako zbytočný. „Áno, je tam voči sporiteľom v druhom pilieri naozaj istá nespravodlivosť, ale v konečnom dôsledku veľmi mierna,“ myslí si. Na druhej strane, pripomína, si zase treba uvedomiť, že investície sporiteľov do súkromného piliera sa pri vstupe doň, počas sporenia ani pri vyplácaní nezdaňujú, čo je v iných štátoch neobvyklé. A daňový výpadok, ktorý tým vzniká štátnej pokladnici, nahrádzajú aj tí, ktorí s druhým pilierom nemajú nič spoločné.
Rezervný fond solidarity navyše Sociálna poisťovňa vytvára aj na účely úhrady prípadných škôd spôsobených dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS) na majetku vo fondoch druhého piliera. Ak by teda niektorá DSS raz takú škodu spôsobila, na vykrytí výpadkov peňazí z druhého piliera by sa tiež podieľali aj poistenci, ktorí v ňom nikdy neboli.
Sám exminister Kaník už pri štarte dvojpilierového penzijného systému priznal isté „marketingové zjednodušenie“, ktorým chcel spropagovať jeho výhodnosť. Rozpor v odvádzaných percentách v neprospech účastníkov druhého piliera síce nepopieral, podľa jeho vtedajších argumentov malo však byť nezohľadnenie odvádzania 4,75 percenta do fondu solidarity istou daňou za „vyviazanie sa“ z verejného systému, kde sa vypočítané vyššie dôchodky solidárne redukujú v prospech nižších.