Pomôcť by im mal doplňujúci učebný materiál „Zoznámme sa, národnostné menšiny“ z dielne rezortu školstva a Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ). Učitelia pomôcku vítajú.
Učebný text má pedagógom a žiakom predstaviť kultúru, tradície, zvyky, náboženstvo či spôsob života trinástich národnostných menšín. „Približuje tiež ich historický vývin či významné osobnosti,“ vymenúva tlačový odbor rezortu školstva. Publikácia, ktorá sa pripravovala viac ako rok, pomôže najmä pri dejepise, regionálnej výchove, etike alebo literatúre.
Materiál by mal byť primárne určený pre učiteľov druhého stupňa základných škôl. „Využiť ho možno aj na stredných školách pri vyučovaní dejepisu či občianskej náuky,“ spresňuje tlačový odbor. Žiaci by tak mali hlbšie spoznať dejiny Slovenska ako multietnickej krajiny. „Veríme, že materiál prispeje tiež k podpore tolerancie a vzájomnej akceptácii žiakov v školskom i mimoškolskom prostredí,“ dodáva riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk.
Kniha bude pedagógom v elektronickej podobe dostupná od budúceho školského roka. „Ide o pomôcku na podporu priblíženia konkrétnych tém, ku ktorým bude vypracovaná metodika spolu s pracovnými listami,“ dopĺňa Hajduk. Učiteľ by tak mal presne vedieť, ako žiakom vysvetliť príchod starých Maďarov do strednej Európy či rómsky holokaust.
Každej menšine je v knihe venovaných osem strán, sú doplnené fotografiami. Text pred uverejnením ešte posúdia odborníci z Historického ústavu a Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Na príprave publikácie sa podieľalo trinásť odborníkov. „Žiaci sa dozvedia, ako sa panovníčka Mária Terézia snažila reformami usadiť Rómov a urobiť z nich roľníkov, pričom im súčasne zakázala rozprávať po rómsky,“ približuje autorka časti venovanej Rómom Agnes Horváthová. Deti spoznajú osud tejto menšiny aj počas najkrutejšieho obdobia druhej svetovej vojny. „Rómovia nemohli chodiť na verejnosť, deti do školy a veľa z nich zahynulo v pracovných táboroch,“ dodáva Horváthová.
Súčasnosť Rómov sa snažila priblížiť z pozitívnej stránky. Opisuje ich ako zručných umeleckých kováčov. „Toto umenie si priniesli ešte z Indie. Dnes z rúk rómskych umelcov vyšlo napríklad oplotenie a brána okolo Prezidentského paláca či Michalská brána v Bratislave,“ spresňuje predsedníčka občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom. Súčasných problémov v menšine si je vedomá. „Rómovia nie sú homogénna komunita. Sú v nej rôzne sociálne vrstvy,“ pripomína Horváthová.
Viktória Liashuk, odborníčka na ruský jazyk a kultúru pôsobiaca na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, sa zas snažila nájsť spoločné znaky slovenskej a ruskej kultúry. „Ide napríklad o cyrilo-metodskú tradíciu, čo je základ slovanskej vzájomnosti, o ktorej hovoril aj básnik Ján Kollár,“ spresňuje pedagogička. Po prečítaní by mal žiak tiež zistiť, že sviatky Rusov a Slovákov sa až tak nelíšia. „Síce ich máme v iný deň, ale ich podstata je rovnaká,“ zdôrazňuje odborníčka.
Naopak, židovské sviatky sú úplne špecifické. Kým Slováci slávia Nový rok v januári, Židom sa začína už na začiatku jesene. „Značná časť tohto dvojdenného sviatku je strávená v modlitbách, pričom veriaci majú oblečené biele rúcho, symbol smútku a pokory,“ približuje svoju časť publikácie Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Previnení sa veriaci symbolicky zbavia hádzaním omrviniek do vody. „Žiaci sa dozvedia, čo židovské sviatky vlastne znamenajú. Chceme, aby si uvedomili, aké bohatstvo má Slovensko v menšinách,“ prízvukuje. Každá časť učebnice je zakončená zoznamom literatúry. „To poslúži učiteľom ako vodidlo pri hľadaní ďalších informácií,“ dodáva Mešťan.
Učitelia dejepisu na základných školách sa zhodujú, že materiál by im uľahčil prácu. „Určite by som ho využila, napríklad pri učive o sťahovaní národov, o ideológiách ako extrémizmus či nacionalizmus, pri problematike Slovenského štátu a jeho židovskej otázky či pri vývoji Podkarpatskej Rusi,“ vymenúva Hedviga Gedeonová, učiteľka dejepisu na Základnej škole Požiarnická v Košiciach. Dodáva, že v súčasnosti si všetky informácie týkajúce sa menšín hľadá svojpomocne. „Potrebujem tiež zistiť, ako danú tému žiakovi vhodne vysvetliť, lebo je rozdiel učiť gymnazistov a deti na základnej škole, kde je zastúpenie žiakov z každej vedomostnej úrovne,“ približuje Gedeonová.
Pedagógovia sa zhodujú, že kniha im poslúži na zorientovanie. „Veľmi by pomohlo, keby všetky informácie o národnostiach boli ucelené a na jednom mieste. Nevieme toho o nich až tak veľa a materiál by učiteľov aspoň naviedol na ďalšie štúdium,“ dodáva Andrea Baťalíková, učiteľka dejepisu na Základnej škole s materskou školou Štefana Ďurovčíka v Palíne. „Naši rómski žiaci sa sami pýtajú na svoju históriu a tiež nám učiteľom často vysvetľujú ich vlastné tradície,“ vymenúva dejepisárka.
Kniha by mala podľa Patrika Bubelínyho, učiteľa dejepisu na Základnej škole s materskou školou Pionierska z Brezna, žiakom ponúknuť návrhy na projektové práce či rôzne problémové úlohy, ktoré by mohli riešiť. „Materiál by mal poskytnúť návod, ako by mal učiteľ pri takýchto témach postupovať, ako nastaviť vyučovaciu hodinu, aby to nebolo len o tom, čo je v učebniciach,“ očakáva Bubelíny. Najdôležitejšie podľa neho je, aby kniha bolo zosúladená so školskými osnovami a vzdelávacím programom.
Priestor v knihe dostane česká, moravská, chorvátska, maďarská či nemecká národnostná menšina. Žiaci tiež spoznajú tradície a históriu členov židovskej, poľskej, rómskej, rusínskej aj ukrajinskej národnostnej menšiny. Vzdelávací materiál poskytuje základné informácie aj o ruskej, bulharskej a srbskej menšine.