Ak sa návrh neschváli ani v pléne NR SR, problém nastane najmä v Bratislavskom kraji. Podľa poslanca Miroslava Beblavého (nezaradený) sa v Bratislave zatvoria zhruba tri štvrtiny gymnázií.
„Pre vnútorný konflikt v Smere nebol tento návrh schválený. Ak sa neschváli ani v pléne NR SR, nebudú sa môcť dať ani výnimky, ktoré ministri sľubovali školám,“ povedal Beblavý s tým, že už teraz sú v Bratislavskom kraji udelené výnimky na 11–12 percent. Podľa neho bez zmeny nastane situácia, keď sa budú musieť zatvoriť zhruba tri štvrtiny gymnázií. Podľa člena školského výboru Branislava Gröhlinga (SaS) jednotliví členovia vládnej koalície sú medzi sebou v rozpore a hlasujú úplne rozdielne. „Ministerstvo školstva nemá reálne žiadne vedenie a neprebieha tam žiadna komunikácia medzi jednotlivými stranami,“ povedal.
Zmenu kvót pre prvé ročníky osemročných gymnázií môže zmeniť plénum NR SR. „Pozmeňujúci návrh nebol schválený na výbore. Musí sa nájsť 15 podpisov, aby sa to predložilo v pléne,“ vysvetlil Gröhling. V prípade, že sa pozmeňujúci zákon v pléne neschváli, bude od školského roka 2018/2019 platiť päťpercentná kvóta.
Systémové riešenie
Beblavý potvrdil, že ak vládna koalícia nepredloží pozmeňujúci návrh na nasledujúcej schôdzi, urobí tak on. Podľa neho je to posledná šanca vzhľadom na to, že sa čoskoro budú podávať prihlášky na osemročné gymnáziá.
„Náš návrh bude hovoriť o tom, že nasledujúci rok sa zákon neuplatní. Školy budú môcť otvoriť tak, ako chcú. Do budúceho roka treba pripraviť systémové riešenie, teda zachovať najlepšie školy, ktoré máme,“ povedal. S týmto návrhom súhlasí aj podpredsedníčka výboru Veronika Remišová (OĽaNO). „Som za to, aby sa na školský rok 2018/2019 zrušili akékoľvek kvóty a následne aby predbehla akademická debata, akým smerom sa majú uberať osemročné gymnáziá,“ poznamenala.
Krízová situácia v Bratislave
Predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (Smer) sa prikláňa k tomu, aby platila skôr päťpercentná kvóta. Doplnil, že je potrebné riešiť krízovú situáciu v Bratislavskom kraji. Osemročné gymnáziá majú podľa neho zmysel.
„Ak máme skupinu detí, ktoré sú nadpriemerne nadané, potrebujeme rozvíjať ich talent. Z tohto pohľadu majú svoj význam. Ak sa budeme na to pozerať z kontextu súčasných výchovno-vzdelávacích výsledkov, štatisticky významné rozdiely medzi výsledkami osemročných gymnázií a základných škôl napríklad pri testovaní deviatakov nie sú,“ poznamenal.
Protizákonné stanoviská?
Kompetencie na prideľovanie tried pre tento druh škôl majú jednotlivé okresnú úrady, ktoré patria pod Ministerstvo vnútra SR. V ostaných krajoch s kvótami problém mať nebudú. V súčasnosti ju napĺňajú na päť, maximálne sedem percent. Gröhling poukázal aj na problém, ktorý vznikol v súvislosti s vydávaním stanovísk pre jednotlivé osemročné gymnáziá.
„Okresné úrady mali vydať stanoviská do 15. septembra 2017. Tým, že ich nevydali načas, nedodržali zákon. Teraz žiadajú, aby ich dodržiavali všetci ostatní. Z toho vyplýva, že rozhodnutia, ktoré vydali po 15. septembri 2017, sú protizákonné,“ uzavrel.