„Ak sa mesto alebo obec dostane do nejakého sporu, exekútor si bude môcť uspokojiť svoje nároky majetkom obce a všetkým, čo obec má, ale nebude môcť siahnuť na veci, ktoré zabezpečujú verejnoprospešnú službu či záujem,“ vysvetlil zámer podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar (klub Most-Híd) a dodal, že návrh prerokovali s koaličnými partnermi.
Hrnčiar ako primátor Martina má skúsenosti s exekúciou mestského majetku z kauzy Martinské hole. Kvôli nej Martin prišiel o akcie v spoločnosti Brantner, ktorá sa stará o odvoz smetí. Martinská samospráva je tiež hlavným akcionárom Turčianskej vodárenskej spoločnosti, aj tá už čelila exekútorovi.
Samosprávy už dnes majú exekučnú imunitu na majetok, ktorý si zadovážili z peňazí štátneho rozpočtu. Rozširovanie ochrany je podľa hovorkyne Slovenskej komory exekútorov Stanislavy Kolesárovej vždy pre niektorú zo strán právneho vzťahu nespravodlivé.
„Úlohou štátu je zabezpečiť rovnosť postavenia účastníkov konania, ochranu veriteľa a zabezpečiť vykonateľnosť svojich rozhodnutí pre všetkých a za rovnakých podmienok. Preto v danom prípade je otázne, či nejde o ďalšiu účelovú zmenu zákona,“ poznamenala Kolesárová.
Novela podľa exekútora Martina Hermanovského, ktorý zastupoval veriteľa v spore s mestom Martin, neprispeje k zlepšeniu nízkej vymožiteľnosti práva. „Bolo by vhodné a spravodlivé, aby predmetom spoločenskej a politickej diskusie bolo aj zvýšenie miery osobnej zodpovednosti primátorov a starostov za prípadné porušovanie ich povinností, z ktorého často vyplývajú pre mestá a obce nemalé majetkové škody,“ mieni Hermanovský.
Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák si, naopak, myslí, že ide o dobrý spôsob, ako chrániť kľúčový majetok samospráv a zabrániť tomu, aby sa v sporoch stali občania miest a obcí rukojemníkmi.
„Ak si uvedomíme, že viac ako 90 percent samospráv zabezpečuje verejnoprospešné činnosti buď priamo, alebo cez vlastnú organizáciu, potom práve takáto imunita garantuje zachovanie služieb ako verejné osvetlenie, údržba ciest, odpadové hospodárstvo či verejná doprava naďalej, a to bez ohľadu na prípadné exekučné konanie,“ reagoval Kaliňák.
Oravská vodárenská spoločnosť, ktorej akcionármi sú mestá a obce Oravy, počas jedenásťročného fungovania nemala podľa generálneho riaditeľa Milana Ďaďa problémy s exekúciou. Návrh zákona však víta. „Zámer zakotvenia exekučnej imunity pre takýto druh majetku podporujeme, pretože sa zamedzí možné ohrozenie služieb nevyhnutných pre uspokojovanie základných životných potrieb obyvateľov miest a obcí," reagoval Ďaďo.
Zároveň sa podľa neho vytvorí obrana proti špekulatívnemu spôsobu vstupu nežiaducich subjektov do rozhodovacích procesov v spravovaní verejnoprospešných služieb a zamedzí sa odlevu zisku.
Ak novela prejde parlamentom, platiť by mala od 15. marca. Už začatých exekúcií sa spätne nedotkne.
Ochrana pred exekútorom prostredníctvom zákona v minulosti vyvolávala pochybnosti o tom, či nejde o porušenie práva veriteľa. Touto témou sa viackrát zaoberal Ústavný súd. Ten napríklad stále nerozhodol v kauze Bratislavskej teplárenskej, ktorej majetok pred exekúciou ochraňuje zákon.
Partner advokátskej spoločnosti Taylor Wessing Andrej Leontiev vysvetlil, že pri teplárňach ide o iný problém, ktorý sa nedá porovnať s navrhovanou imunitou pre vybraný majetok samospráv. Kým pri teplárňach je chránený všetok ich majetok, v prípade miest a obcí len časť. "Veriteľom ostávajú ešte iné možnosti uspokojenia ich pohľadávok.
Máme za to, že podmienka proporcionality by v prípade exekučnej imunity miest a obcí mohla byť splnená,“ hovorí Leontiev.
Pred exekútorom boli od júna 2009 do januára 2010 čiastočne chránené aj nemocnice. Parlament chcel takto získať čas, kým oddlžované zdravotnícke zariadenia dostanú meškajúcu finančnú pomoc.
Ešte predtým boli z exekúcií a výkonu rozhodnutia na prechodnú dobu od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 vylúčené niektoré časti majetku niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keďže išlo iba o čiastočnú imunitu, Ústavný súd to nespochybnil.