Priviezť Frida na Slovensko nebolo jednoduché. Nóri si podľa Šišku svoj poklad úzkostlivo strážia a toto plemeno psa nechceli dosiaľ poskytnúť najmä do krajín bývalého východného bloku. "Na Slovensku je ako prvý, v Čechách je jediná chovateľská stanica v Prahe, kde majú približne desať psíkov. Po psíka som bol v Osle, potreboval som veľa povolení.
Problém bol, že mal ísť do krajiny bývalého východného bloku. Slovensko, Čechy a ďalšie krajiny v strednej Európe sú známe aj ako krajiny množiteľov, pašerákov a priekupníkov psov. Musel som ich mesiace presviedčať, že mu tu bude dobre a reálne sa s ním niečo bude robiť," vysvetlil Šiška. Takýto „špás“ ho stál nie malé peniaze. Šteniatko lundehunda totiž stojí približne 1 600 eur.
Matej Šiška Nórov napokon presvedčil. Tým, že ak Frido úspešne prejde výcvikom, stane sa prvým záchranárskym psom svojho druhu, ale aj tým, že sám Matej je kynológ, ktorý sa stará o psov-záchranárov. Doma má ešte dve sučky labradorského retrievera a sučku beaucerona. Frido podľa neho do svorky dobre zapadol a pomaly sa učí, čo má. Zatiaľ je však veľmi hravý a najmä neskutočne pahltný.
Kým dosiaľ si myslel, že najpahltnejšími psami sú labradory, pri lundehundovi zmenil názor. Kynológ tiež dodáva, že zámer vycvičiť lundehunda prišiel jeho kolegom kynológom vtipný. „Boli mierne pobavení, že s ním chcem niečo robiť. Som zvedavý, či z toho niečo bude,“ hovorí.
Výcvik potrvá približne rok, rok a pol. Za ten čas by mal pes absolvovať skúšky, ale do reálnej akcie môže byť nasadený až po dvoch rokoch. Teraz je Frido ešte len neposedné štvormesačné šteniatko. „Pozitívnou metódou a hravými formami u neho prebieha začiatočný výcvik poslušnosti a zároveň aj záchranársky výcvik,“ hovorí Šiška.
Sám sa psom venuje od malička, záchranárskej kynológii posledných šesť rokov. Lundehunda si vyhliadol aj preto, že psík má podľa neho predispozície na vyhľadávanie v ruinách. Toto plemeno sa odpradávna využívalo na lov a prinášanie malých vtákov – aliek zo skalných morských útesov, kde hniezdili. Na pohyb po skalných útesoch je psík prispôsobený aj netradičnou stavbou tela.
Na každej labke má šesť prstov, udivujúca je jeho flexibilná chrbtica, dokáže hlavu zakloniť až na chrbát. Navyše má ako jediné psie plemeno na svete kľúčne kosti, takže dokáže rozpažiť predné labky. Vie tiež úplne uzavrieť ušné laloky a zrolovať uši. Práve anatomické zvláštnosti mu môžu pomôcť stať sa dobrým psom na vyhľadávanie v sutinách.
„Je to veľmi vzácne plemeno. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia ich na svete bolo asi šesťdesiat. Momentálne sa počet odhaduje na dvetisíc kusov,“ uviedol kynológ Šiška. A jeden takýto pes žije už aj u nás.