Obrovský zosuv už zažili, stalo sa to v roku 2010. Teraz však hrozí väčšia tragédia. Situácia je kritická a obec sa ju snaží riešiť.
Kolačkov s 1 330 obyvateľmi leží v údolí, ktoré je obklopené nestabilnými pohybujúcimi sa svahmi nasiaknutými vodou. Jeden z nich sa zosunul v roku 2007, no ľudí vystrašil ďalší svah, ktorý sa „premiestnil“ o tri roky neskôr a tento zosuv pôdy je známy ako jeden z najmasívnejších na území Slovenska vôbec.
„Ten kopec voláme v goralčine Dehavica, čo znamená niečo ako Dýchajúci kopec. Názov mu neprischol náhodou. Kopec akoby naozaj žil a je v pohybe,“ opisuje starosta Kolačkova Pavol Zamiška. Kým pred necelými ôsmimi rokmi zmenil tvár krajiny v neobývanej časti chotára, teraz sa ozýva na opačnej strane, ktorá akoby hľadela na obec. Do pohybu sa postupne dáva smerom k nej a ohrozuje najmä osadu, ktorá nelegálne vyrástla na jeho úpätí. Starosta vysvetľuje históriu jej vzniku.
„Počas druhej svetovej vojny žili v obci dve rómske rodiny, ktorým na základe vtedajšej vyhlášky Slovenského štátu hrozilo nútené vysídlenie do pracovných táborov. Vyhnúť sa tomu dalo len tak, že by nebývali v intraviláne obce a de facto by neboli jej obyvateľmi. Vtedajší farár inicioval ich presťahovanie na súčasné miesto za obcou, čo ich zachránilo pred pracovným táborom. Osada tam už zostala aj po vojne a rozrastala sa najmä od druhej polovice minulého storočia. Dnes v nej žije okolo 450 ľudí,“ podotkol starosta.
Chránené územie
Chatrče pod Dehavicou nikdy neboli zlegalizované, nik neinicioval ani ich odstránenie, hoci je tam v súčasnosti aj prírodné chránené územie. "Problém sa roky akoby prehliadal, odsúval a neriešil. V posledných rokoch však začal byť akútny, pretože Dehavica sa začala dávať do pohybu a obávame sa, že reálne tam hrozí zosuv pôdy. Ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa v takom prípade mohlo stať s rómskou osadou a jej obyvateľmi.
Potom by už na riešenie mohlo byť neskoro," varuje starosta. Zamiška zdôrazňuje, že od svojho nástupu do funkcie pred vyše tromi rokmi sa prípadom zaoberá, lebo vie, že osadu treba presťahovať nielen kvôli jej nelegálnosti, ale najmä bezpečiu ľudí, ktorí v nej žijú. Narazil však na problém: osadu nie je kam premiestniť, lebo obec nevlastní žiadne pozemky. Veci sa pohli dopredu až v ostatných týždňoch.
Vlani najskôr v obci ľudia spísali petíciu, v ktorej vyzvali na pomoc štátne orgány. „Sami si už neporadíme. Vieme, že osadu treba presťahovať na iné, bezpečnejšie miesto, no nemáme na to pozemky ani zdroje. Obci Kolačkov patrí iba pozemok pod obecným úradom a školou so škôlkou či futbalovým ihriskom. Ostatné pozemky sú rozdrobené v rukách súkromných majiteľov a urbariátu. Na ich kúpu peniaze nemáme a sťahovať osadu na cudzie nemôžeme. Navyše je tu chránené územie, čo situáciu tiež komplikuje,“ vysvetľuje Zamiška.
Situovaný v doline
Kolačkov je situovaný v doline obklopenej kopcami a rozširovať sa už môže len do extravilánu v smere na Starú Ľubovňu, kde tiež nevlastní obec pozemky. „Zostali sme bezradní a úplne odkázaní na pomoc štátu,“ podčiarkol starosta. Opakuje, že hrozba zosuvu je obrovská a obáva sa najmä jarného odmäku, keď sa svah môže dostať ešte viac do pohybu.
Plní strachu o svoj život sú už aj obyvatelia osady. „Bývam tu od narodenia, no teraz sa už naozaj bojím. V noci sa niekoľkokrát budím so strachom, že sa svah rúca. Viem, že nám pomôže len presťahovanie,“ hovorí 58-ročný Ján Mirga. Jeho 37-ročný menovec Róbert dodáva, že v noci často počuť praskot a ľudí znepokojujú aj padajúce kamene.
Očakávaná pomoc prišla napokon po petícii, ktorá sa dostala aj k splnomocnencovi vlády pre rómske menšiny Ábelovi Ravaszovi. Ten obec navštívil ešte vlani v novembri a prisľúbil pomoc pri riešení problémov spojených s presťahovaním rómskej osady. „Vďaka našej iniciatíve prišiel do obce geodet, ktorý zmapoval terén. Následne sme vypracovali päť návrhov riešenia. Boli vytypované lokality, kam by mohla byť osada premiestnená v relatívne krátkom čase a malo by to byť aj finančne nenáročné,“ podotkol hlavný štátny radca na úrade splnomocnenca Vladimír Horváth.
Na iné miesto?
Starosta Kolačkova pokračuje, že na pomoc splnomocnenca sa spoliehajú aj pri vysporiadaní pozemkov, na ktoré by mala byť dočasne osada premiestnená. Vhodné pozemky na jednej z vytypovaných lokalít by sa podľa neho dali získať zámenou s pozemkami bývalého vojenského priestoru Javorina, ktorý vlastní štát. Starosta verí, že vďaka pomoci splnomocnenca sa to podarí. „Potrebujeme pozemok s veľkosťou asi hektár, kde by sa umiestnilo asi osemdesiat unimobuniek s rovnakým počtom rodín. Aj pri ich získaní by nám mal pomôcť štát, lebo obec na to zdroje nemá,“ zdôraznil Zamiška.
O osude osady pod Dýchajúcim kopcom by sa malo rozhodnúť už čoskoro. Ravasz sa do Kolačkova chystá v najbližších dňoch znova. Stretnúť sa chce so štatutármi obce a spolu s nimi vybrať najvhodnejší z návrhov na premiestnenie osady. A potom sa môže začať vo veci konať. Zamiška dodáva, že čas hrá proti nim, preto bude treba konať rýchlo. Aby nedošlo k najhoršiemu.
