Predseda českej poslaneckej snemovne Radek Vondráček (ANO) na poslednej návšteve v Bratislave hovoril o posilnení programov v slovenčine v českých verejnoprávnych médiách. „Kým čeština na Slovensku je bežná a deti stále sledujú pôvodné programy v televízii, tak deti v Čechách strácajú slovenčinu. Aby naše dobré vzťahy pretrvali, musíme priblížiť slovenčinu českým deťom,“ povedal Vondráček po stretnutí s podpredsedom Národnej rady Bélom Bugárom (Most-Híd) pred dvoma týždňami.
Slovenské seriály či filmy by tak podľa jeho vyjadrení nepotrebovali dabing. „Nemusí sa to týkať len detských relácií. Do úvahy prichádzajú aj rôzne diskusné programy,“ doplnil šéf českej snemovne. Česko na rozdiel od Slovenska osobitný zákon na ochranu jazyka nemá, dabovanie najmä detských relácií, je pre televízie automatické.
„Česká televízia dlhodobo aj pôvodné slovenské filmy pre dospelých dabuje do češtiny, čo môže prispievať k poklesu znalosti slovenského jazyka u našich susedov. Na Slovensku takýto problém s českým jazykom nemáme,“ poznamenal Jozef Bednár, hovorca rezortu kultúry.
Český rozhlas a Česká televízia tvrdia, že s programami pre mládež a dospelých v slovenčine problém nemajú. Zásadné zmeny pre deti však zatiaľ v pláne nemajú.
Karolína Blinková, hovorkyňa Českej televízie (ČT), vymenovala, že na kanáli ČT art v súčasnosti vysielajú náš seriál Tajné životy, na ČT 2 si pravidelne pripomínajú diela starších slovenských tvorcov. „Vo vysielaní ČT 24 sa slovenský jazyk objavuje tak v bežnom spravodajstve, ako aj v magazíne Objektiv, ktorý vo svojom jazyku moderuje slovenská moderátorka. Počas hlavného vysielacieho času bude od februára nasadený česko-slovenský seriál Inšpektor Max,“ pokračuje Blinková. V dvojjazyčnom formáte ponúka televízia tiež niektoré zo sérií rozprávok.
Hovorca Českého rozhlasu Jiří Hošna poukázal na memorandum s RTVS. „Súčasťou nášho memoranda o spolupráci je tiež možnosť výmeny programov, čo obe strany využívajú,“ dodal Hošna, ktorý predpokladá, že v tomto roku, keď oslávime 100. výročie založenia Československa, bude kontakt oboch médií intenzívnejší. Od konca januára preto chcú raz za mesiac zaradiť do vysielania reláciu Rádia Devín, kultúrno-umelecký okruh RTVS, Večer na tému. „Do rozhlasových hier chceme tiež od apríla každý mesiac zaraďovať slovenské tituly,“ povedal hovorca.
Naopak, ešte viac sprístupniť češtinu našim deťom chcú poslanci z SaS Ondrej Dostál, Peter Osuský a nezaradené poslankyne Zuzana Zimenová a Viera Dubačová. V novele zákona o štátnom jazyku navrhujú umožniť vysielanie českých televíznych rozprávok určených deťom do 12 rokov v pôvodnom jazyku. S výnimkou programu určeného pre národnostné menšiny sa musia programy pre malé deti dabovať. „A to aj napriek tomu, že čeština je na Slovensku všeobecne zrozumiteľným jazykom nielen pre dospelých, ale aj pre deti,“ konštatujú v dôvodovej správe poslanci.
Poslanecký návrh ministerstvo kultúry nepodporí. „V českom jazyku je dnes široká možnosť sledovať aj rozprávky na rôznych kanáloch, takže ja by som zachoval súčasný stav,“ povedal minister Marek Maďarič (Smer).
Celkový podiel odvysielaných programov v češtine v RTVS minulý rok predstavoval 2,6 percenta, čo bolo vyše 400 hodín z celkových 15 547 vysielacích hodín. „Môžeme potvrdiť, že podiel češtiny vo vysielaní slovenských vysielateľov je vyšší ako slovenčiny u českých,“ konštatovala hovorkyňa verejnoprávnej inštitúcie Erika Rusnáková. Tá uznala, že poslanecký návrh o nedabovaní rozprávok pre deti by pre RTVS znamenal úsporu. „V priemere sa náklady na výrobu dabingu pohybujú približne na úrovni 16 až 17 eur za minútu,“ spresnila Rusnáková. Za jednu českú hodinu a pol trvajúcu rozprávku by tak médium ušetrilo 1 500 až 1 700 eur.
Rozvíjanie porozumenia druhému jazyku považuje jazyková vedkyňa Mira Nábělková za kľúčové pre budúcnosť vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami. „Práve deti ponesú na jednej strane ďalší vývin materinského jazyka a na druhej strane od ich schopnosti prijímať druhý jazyk bude závisieť budúcnosť kontaktov oboch národov. Je preto potrebné venovať pozornosť aj otázke rozvíjania pasívnej dvojjazyčnosti,“ mieni odborníčka pôsobiaca na Karlovej Univerzite v Prahe.
Česká skúsenosť uplynulých rokov podľa nej ukazuje, že mnohí mladí ľudia, ktorí v detstve kontakt so slovenčinou nemali, majú dnes problém jej rozumieť. „Je to prirodzený dôsledok toho, že sa slovenčina v značnom rozsahu z českého prostredia vytratila,“ zhodnotila slovenská lingvistka. Bolo by preto podľa nej prospešné, keby české verejnoprávne médiá z času na čas ponúkli českým deťom aj slovenskú tvorbu. „Pomohlo by, ak by to zvážili aj súkromné televízie,“ navrhla Nábělková.
V poslaneckom návrhu vysielať u nás české rozprávky v pôvodnom jazyku vidí odborníčka riziko. "Bol by to pozitívny krok za predpokladu, že našim deťom zostane dostatok príležitostí stretávať sa s rozprávkami a inými programami v slovenčine. Mnohí rodičia upozorňujú na to, že je dosť možností sledovať české rozprávky na českých televíznych kanáloch, našich programov pre deti však v slovenských médiách dostatok nie je. Je tu preto obava, že navrhovaná zmena by pre deti mohla zúžiť priestor dotyku s rozprávkami v slovenčine, " uzatvorila Nábělková.