Hranica, či má byť minimálny počet členov 300, 500 alebo aj viac, ešte nie je stanovená, je to téma politických debát. Existujú však obavy, či by táto podmienka prešla na Ústavnom súde. Zákon, ktorý by zmenil fungovanie politických subjektov, majú národniari pripravený. Chcú s ním prísť do parlamentu na jar, hoci tak chceli urobiť už vlani. Okrem počtu členov by mal zákon stanoviť nové pravidlá hospodárenia politických subjektov.
Problém s vyšším počtom členov by nemali mať vládne strany, ale ani mimoparlamentné KDH či SMK. Tie majú rádovo tisíce členov. Napríklad Smer má okolo 15-tisíc členov, SNS takmer 7-tisíc, Most-Híd vyše 5-tisíc. Naopak, OĽaNO Igora Matoviča fungovalo celé roky len so štyrmi členmi, momentálne ich má 13. Problém s malou členskou základňou má aj SaS, teraz združuje 190 členov.
Stanovenie minimálneho počtu straníkov vyvoláva diskusie, či neobmedzuje ústavné právo združovať sa. Opozícia nevylučuje, že by sa obrátila na Ústavný súd. Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že nie je presvedčený o protiústavnosti a poukázal na príklad jednej z pobaltských krajín, kde takýto model funguje. „Môj osobný názor je, že neviem, či je vhodné stanovovať určitý počet členov ako minimum, hoci aj to sa dá. Skôr by som uvažoval tak, že určitý počet členov strany je potrebný preto, aby sa mohla zúčastniť na voľbách do parlamentu alebo európskych voľbách, menší počet členov by strana mala mať v prípade župných volieb a ešte menší počet, ak by kandidovala len v komunálnych voľbách,“ povedal právnik.
SNS podľa prvého podpredsedu Jaroslava Pašku uvažuje o rôznych alternatívach. „Ide o to, aby strany mali regionálne štruktúry a keď sa dostanú k moci, aby mali funkcionárov aj na úrovni okresov,“ povedal Paška. Koľko členov by teda mali strany mať? „Hovoríme rádovo v tisícoch. Ale našim kolegom z opozície sa to zdá byť veľa. Je to na férovú diskusiu, nechceme robiť pravidlá nasilu, aby nikto nemal pocit, že ho chceme vytlačiť z politickej súťaže,“ poznamenal Paška.
Či bude mať SNS vo svojom návrhu aj ustanovenie, aby sa na čelo nového politického subjektu nemohli postaviť štatutári už zakázaných strán alebo aby nemohli kandidovať vo voľbách, Paška priamo nepovedal. Na Najvyššom súde je totiž od minulého roka návrh generálneho prokurátora rozpustiť ĽS NS ako extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami. „Možno vieme zadefinovať nejaký postih voči štatutárom strany, ale nedá sa postihnúť jednoduchým zákonom, aby sa členská základňa nepreliala inde,“ uviedol Paška.
Ústavný právnik Bárány si nemyslí, že by na ústavnú bariéru narazil zámer, aby sa predstavitelia zakázaných strán nemohli znovu postaviť na čelo inej strany. „Samotná predstava, že ak bola zrušená politická strana, tak jej vrcholní predstavitelia nemajú možnosť presunúť sa do inej strany pod iným názvom, sa mi zdá byť rozumná,“ povedal Bárány.
Koaličný Smer sa nebráni zámeru národniarov zmeniť pravidlá fungovania strán. „SNS musí prísť s konkrétnym návrhom, potom sa musíme pozrieť, čo by sme prípadne my chceli doplniť. Právnici povedia, čo sa dá a čo sa nedá,“ priblížil šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč.
Treba prihliadať na to, aby členská základňa bola aspoň taká početná, aby sa všetci do jedného nepoznali a nestáli za nimi rodinné a oligarchické vzťahy.Michal Hronský, politológ
Tretia vládna strana Most-Híd hovorí, že stanovenie minimálneho počtu členov nie je jediné kritérium, ktoré by mala riešiť novela zákona o politických stranách. „Máme predstavu o ďalších, ktoré by mohli zabezpečiť štandardné fungovanie politických strán a zoskupení. Keď tento návrh bude na koaličnom stole, sústredíme sa na mechanizmy, ktoré sú súčasťou demokratického fungovania politických subjektov. Určite budeme hovoriť aj o nastavení pravidiel straníckych orgánov, predsedníctva a republikovej rady,“ uviedla hovorkyňa strany Klára Debnár.
Opozícia zámer SNS dlhodobo kritizuje. Podľa SaS má rozhodovať kvalita a nie kvantita členov. „SaS nikdy nemala stanovený strop pre počet členov. Ak sme odmietli žiadateľa o členstvo, tak len preto, že nespĺňal naše podmienky členstva a nikdy nie preto, že by sme už viac členov nechceli mať. Výsledok je 190 členov, ktorí spĺňajú, priznávam, náročné kritériá SaS pre členstvo. Napríklad členom SaS by sa nemohol stať Andrej Danko, lebo bol štatutárom vytunelovaného podniku Lesostav Revúca,“ povedal šéf SaS Richard Sulík.
Opozičné OĽaNO tvrdí, že by išlo len o formálny mechanizmus, ktorý nič nevyrieši. „Vieme zohnať tisíce ľudí. Aj postupujeme v týchto veciach, pokiaľ ide o stranícke štruktúry, ale nechceme to robiť preto, aby sme splnili nejakú formalitu, ktorá prišla na um pánovi Dankovi,“ hovorí šéf poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka. Poukázal na to, že aj keď má SNS niekoľko tisíc členov, nebola schopná nájsť ministra medzi funkcionármi strany. „Andrej Danko sa snaží nájsť niečo, čím by poškodil nám ako politickým protivníkom a rieši problémy, ktoré v skutočnosti problémami nie sú. Nezaoberá sa skutočnými problémami v školstve, zdravotníctve alebo v poľnohospodárstve,“ dodal Vašečka.
OĽaNO malo dlhé roky iba štyroch členov – lídra Igora Matoviča, jeho bratranca a dnešného trnavského župana Jozefa Viskupiča, exposlankyňu a súčasnú šéfku žilinskej župy Eriku Jurinovú a poslanca Martina Fecka. V uplynulom období sa hnutie rozšírilo na 13 členov. OĽaNO tvrdí, že sa mieni ďalej otvárať. SaS okrem členov registruje „priateľov slobody“. Podľa strany ide o ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov nechcú angažovať ako členovia strany.
Podľa politológa Michala Horského kritériom minimálneho počtu členov nie sú výhrady opozície, že ju chcú zavedené strany vytesniť. „Treba prihliadať na to, aby členská základňa bola aspoň taká početná, aby sa všetci do jedného nepoznali a nestáli za nimi rodinné a oligarchické vzťahy,“ myslí si politológ. Upozornil, že kým sa netrpezlivo očakáva, kedy príde znovu hospodárska kríza, tak kríza politického systému nie je pred dverami, ale uprostred.
Poukázal na príklad presadzovania sa populistických strán v Európe, akými sú Hnutie piatich hviezd v Taliansku, Jobbik v Maďarsku, strana Tomia Okamuru v Česku, Alternatíva pre Nemecko alebo Národný front Marine Le Penovej vo Francúzsku. „Politickí filozofi zo západných krajín, ktorí zvyknú predvídať politický vývoj, predpokladajú, že vrchol nedôvery v demokratické strany ešte nenastal a éra antipolitiky a protisystémových strán bude pokračovať v najbližšom desaťročí,“ povedal Horský.